Kráľovská liaheň: Vyrobiť organ nie je ako strúhať píšťalku z vŕby

Zaužívaný pojem, že je na tom roboty ako na kostole, by mohol pokojne platiť aj pre tento kráľovský nástroj, ako mu zvykneme hovoriť. Pre laikov je to rad rôznych píšťal a nepochopiteľná technika hrania. Jeho výroba sa stále zlepšuje, pôvodne sa začínalo s jedným manuálom a postupne pribúdali ďalšie. Existujú obrovské nástroje, pri ktorých organista potrebuje pomocníka, ktorý musí registrovať (meniť farbu a silu tónov – pozn. red.). V súčasnosti to veľmi uľahčujú počítače, organista si všetko pekne nastaví a môže hrať. Kedysi sa musel šliapať mech, dnes majú nástroje elektrický ventilátor. Pokrok je taký úžasný, že každý rok je niečo nové, no podstatu nemožno ničím nahradiť.

Stovky nástrojov

V krnovskej spoločnosti Rieger- -Kloss Varhany, s. r. o., od roku 1873 už vyrobili presne 3 733 opusov (číselný rad, ktorým označujú vyrobené kusy – pozn. red.) Na začiatku bol tamojší organár Franz Rieger (1812 – 1886), ktorý v roku 1873 založil fi rmu a neskôr ju previedol na svojich synov Otta a Gustava. Už predtým mal organársku dielňu a stihol postaviť 32 týchto nástrojov. Označovať opusovými číslami ich však začal až od spomínaného roku 1873, keď bol vyrobený opus 1, ktorý predstavili na svetovej výstave vo Viedni a zožal tam obrovský úspech. „Tak sa zapáčil Františkovi Jozefovi I., že bratov Riegrovcov povýšil na dvorných dodávateľov organov a vtedajší pápež menoval Otta Riegra rytierom Rádu sv. hrobu,“ vysvetľuje Margita Bradová a veľmi dobre vie, o čom hovorí. Vo fabrike pôsobila niekoľko desaťročí a do dôchodku odchádzala z pozície výrobnej riaditeľky. Po niekoľkých rokoch sa opäť vrátila, aby dočasne zastúpila svojho nasledovníka.

Organárov neodsunuli Rozmach výroby krnovských organov zabrzdila prvá svetová vojna, no činnosť fabriky sa potom znova rozbehla. Počas druhej svetovej vojny ešte dokončili rozrobené kusy a fabrika bola prinútená zásobovať zbrojný priemysel Wehrmachtu – vyrábali v nej debničky na delostrelecké granáty a nábytok pre Wermacht. Po druhej svetovej vojne bola Riegrova továreň v národnej správe, potom ju komunisti znárodnili a spojili s menšou krnovskou výrobňou organov Kloss. Všetko zastrešoval odborový podnik Hradec Králové, ktorý mal pod sebou všetky výrobne hudobných nástrojov.

„Keďže Krnov bolo nemecké mesto, počas odsunu Nemcov udelilo vtedajšie ministerstvo kultúry výnimku, že ľudia, ktorí pracujú vo výrobe organov, môžu zostať a posunúť svoje skúsenosti ďalej,“ pokračuje Margita Bradová. Krnovská fabrika tak bola do roku 1989 monopolným výrobcom organov a k tomu ešte vyrábali aj elektrofonické gitary. Teraz okrem organov robia v menšej miere aj akustické gitary, najmä typ jumbo. Medzi ich pravidelných zákazníkov patrili Karel Zich, Jiří Korn, Elán, bratia Nedvědovci a ďalší.

Rok a pol roboty

Hoci dnes už v krnovskej organárni nie je taký ruch ako kedysi, ešte stále si drží prvenstvo v kvalite výroby tohto nástroja. Nedávno postavili veľký organ pre katedrálu v čínskom Tianjine, dokončili ho v januári tohto roka. „Počas inštalácie bola teplota v katedrále 0 °C. Inú možnosť sme nemali, dohodli sme sa, že ešte urobíme preladenie v júli. S organom je to podobné ako s pianom či klavírom, nástroj treba čas od času preladiť,“ pokračuje.

Postavenie organu môže trvať až rok a pol. Funguje to tak, že keď dostanú požiadavku, konštruktér sa ide pozrieť na miesto. Zameria ho, vyskúša akustiku a následne vyrobí výkresovú dokumentáciu. „Jednotlivé časti – skrine, píšťaly, vzdušnice a ďalšie – potom rozpracujú v dielňach. Píšťaly sú kovové a drevené a vždy je určená dispozícia, ktorá vychádza z toho, na aký účel sa organ vyrába. Môže byť liturgický, koncertný, cvičný alebo do obradnej či smútočnej siene. Každý znie inak,“ zdôrazňuje Margita Bradová. Píšťaly môžu byť od jedného centimetra aj do dvanásť metrov. Keď robili jedenásťmetrovú, museli prebúrať dieru v stene. Kovové sa odlejú z cínovo-oloveného plechu v pomere 70:30 alebo 50:50, podľa dispozície, ako majú znieť. Ak je v nich viac cínu, zvuk je tvrdší, ak olova, je mäkší. Zvyknú sa používať aj zinok alebo meď. Je to tak ošetrené, že kov rokmi chytí iba peknú patinu. Drevené vyrobia z kvalitnej borovice, duba alebo javora a všetky potom putujú k intonérovi. Ten každú zvlášť ladí a intonuje na intonačnom stole. Používa ladičku, ale musí mať aj dobrý hudobný sluch, ktorým doladí farbu tónov. Každý intonér má vlastný rukopis a kedysi, keď neboli ladičky, bol odkázaný iba na vlastné uši.

Keď organ postavia, urobia sálovú intonáciu, aby ho mohli vyskúšať. Potom ho rozoberú a prevezú na miesto, kde ho skompletizujú, doladia a intonujú, pretože všade je iná akustika. Aj v továrni, aj v budúcom domove nástroja.

Čínska výzva Keďže Riegrova fabrika vyprodukovala stovky organov, každú chvíľu rekonštruuje neraz aj viac ako sto rokov staré nástroje z vlastnej dielne. Veľkým nepriateľom týchto kráľovských nástrojov je červotoč, ktorý sa v nich dokáže dokonale vyblázniť. Nedávno rekonštruovali organ z roku 1903 z kláštora v Biełsko-Białej v Poľsku. „Drevené časti boli doslova rozožraté. Čo sa dalo zachrániť, sme ošetrili, klaviatúru, vzdušnice a iné znehodnotené diely sme vyrobili nanovo,“ dodáva. Tento „dedko“ z Poľska zatiaľ stojí vedľa svojho, dá sa povedať, pravnuka z roku 2006 vo fabrickej hale podobnej telocvični. „Dali sme mu pracovný názov Omsk, pretože pôvodne bol určený fi lharmónii v Omsku, ale nedošlo k dohode, nemali dostatok financií. Nástroj bol rozpracovaný, tak sme ho dokončili,“ vraví. Len pre zaujímavosť, tento trojmanuálový komorný organ má 1 040 píšťal, z toho 112 drevených, 100 jazykových a 828 kovových.

„Na jar sme rekonštruovali organ z tadžického Dušanbe. Časť sme priviezli sem, urobili sme generálnu opravu a naši montéri ho tam nainštalovali. Koncom júla bude slávnostné odovzdanie za prítomnosti štátnikov z okolitých krajín,“ podotýka Margita Bradová. Najnovšie vyhrali výberové konanie pre ďalší organ do Číny. Je to pre nich výzva, pretože na to nemajú toľko času ako zvyčajne. Výroba organu bežne trvá rok až rok a pol. Nástroje z krnovských dielní nájdete takmer na celom svete – od krajín bývalého Sovietskeho zväzu až po Južnú Ameriku. Napríklad len pre Slovensko postavili 1 065 kusov, jeden bol donedávna aj v bratislavskej Redute a najnovšie nájdete v Košiciach-Šaci, Nitre a vo Vranove nad Topľou.