Nemáte pocit, že žijeme v permanentných reformách namiesto toho, aby sme žili v normále a nejaká tá reforma sa dostavila z času na čas? Pripadá mi to ako nedávne zrušenie výnimočného stavu v Sýrii. Trval 48 rokov! Aký to už len bol výnimočný stav, bol to trvalý stav! Reforma verejných financií, reforma zdravotníctva, reforma odvodov, reforma v školstve, armáde, daniach, súdnictve...

Keď sa to tak vezme, kto z vás si spomenie, kedy bol naposledy ten sladký čas, že neprebiehala nejaká reforma, prípadne sa na ňu politici nechystali, pred voľbami, potom zase po voľbách... a tak stále dokola? Ak napríklad minister zdravotníctva povie, že nemôže za rok zreformovať všetko, čo sa za dvadsať rokov zanedbalo, je to priam boľavo úsmevné. Veď všetci ministri pred ním predsa svorne tvrdili, že tiež reformujú! :-) Asi nie dosť alebo zle, v každom prípade je jasné, že ich reformy potrebujú novú reformu, až kým nepríde ďalší, ktorý si, ako inak, spraví ďalšiu reformu po svojom...

Možno by bolo fajn, keby nám politici raz dali vedieť, milí naši, pozor, reformy sa skončili, teraz je normálny čas na normálne žitie. Aby sme si to vôbec všimli. Ako v tej Sýrii :-).