Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Mohol sa Matúš Čák Trenčiansky stať slovenským kráľom?

30.03.2011 (13/2011) V predstavách národných buditeľov to bol romantický rytier, pán Váhu a Tatier. Matúš Čák Trenčiansky sa nikdy nepoddal a neustúpil, stálo to však veľa krvi.
Mohol sa Matúš Čák Trenčiansky stať slovenským kráľom?
7 fotografií v galérii
Trenčiansky hrad mal pôvodne najmä obrannú funkciu. Najstarším palácom bol zrejme Matúšov...
Autor fotografie: Jakub Dvořák

„Slováci slušia porážku rozhanovskú za národné nešťastie... Porážku ich však predsa považujeme za pohromu národnú, preto, že opierali sa výlučne o Slovanov, domácich i zahraničných, a že by z ich víťazstva časom sa vyvinula i národná moc slovenská... Víťazstvo Talianov malo následky pre Slovákov v každom ohľade nedobré.“

V mierne archaickej slovenčine Jonáša Záborského, autora predchádzajúcich riadkov, je kľúč k pochopeniu rozporov medzi predstavami moderných historikov a vlastencov z čias národného obrodenia (i mladších). Jonáš Záborský (1812 – 1876) patril medzi najvýznamnejších, o čom napríklad svedčí skutočnosť, že aj súčasné divadlo v Prešove nesie jeho meno. Bol dramatikom, spisovateľom, publicistom, redaktorom, ale aj historikom, autorom knihy Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska, čo je v tomto rozprávaní rozhodujúce.

Zdedil majetky i povahu

Bude dobre, ak si najprv pripomenieme niektoré historické fakty. Za vlády posledných Arpádovcov sa diali podivné veci. Veľmoži odmietali poslušnosť, povedané s trochou zveličenia – robili si, čo chceli, a krajina tým nesmierne trpela. Slabí králi vždy znamenali svojvôľu, neprávo, násilie páchané silnejšími na slabších, lenže v spomenutých časoch sa to dotýkalo dokonca aj samých kráľov. Ondrejovi II. zavraždili manželku a panovník nedokázal vrahov primerane potrestať. Štefanovi V. bán Joachim uniesol syna. Štefan sa za ním vydal s vojskom, ale z útrap a úmorných letných horúčav napokon sám ochorel a zomrel. Unesený syn, už ako kráľ Ladislav IV., nazývaný Kumánsky, sa v strachu pred veľmožmi nezdržiaval na kráľovskom dvore v Budíne, ale žil v kumánskom tábore. Namiesto neho vládli veľmoži: Čákovci, Abovci, páni z Kyseku a ďalší. Počínali si bezočivo. Henrich z Kyseku zabil a v zúrivosti rozsekal na kúsky vnuka kráľa Bela IV., rovnakého mena, a hoci siahnuť na osobu z kráľovského rodu bolo najväčším zločinom, nestalo sa mu nič, naopak: povýšili ho na slavónskeho bána. Páni z Kyseku viedli s kráľom otvorenú vojnu, vyhrážali sa mu, že ho zvrhnú, čo napokon drasticky vykonali kráľovi Kumáni, ktorí Ladislava v jeho vlastnom stane doráňali na smrť.

Postava ženy s korunou na hlave. Oproti pod omietkou sa našli zničené zvyšky maľby: pripomínala postavu muža. Postava ženy s korunou na hlave. Oproti pod omietkou sa našli zničené zvyšky maľby: pripomínala postavu muža. Autor fotografie: Jakub Dvořák

Postava ženy s korunou na hlave. Oproti pod omietkou sa našli zničené zvyšky maľby: pripomínala postavu muža.

Ani jeho nástupca Ondrej III. sa neodvážil siahnuť na majetky veľmožov, ktorí bez zábran drancovali kráľovský majetok. Matúš Čák Trenčiansky bol z nich najhorší. Pochádzal zo starobylého rodu, ktorý sa spomína už na začiatku 13. storočia. Otec Matúša Čáka Peter Čák zastával vysoké hodnosti, od neho a od strýka Matúša zdedil Matúš Čák Trenčiansky nielen majetky, ale aj bojovnú, násilnícku, dravú a panovačnú povahu.

Zriadil si vlastný dvor

Spočiatku stál pri Ondrejovi. Pomohol mu pokoriť pánov z Kyseku, vrahov kráľovského vnuka. Za odmenu dostal funkciu bratislavského župana, neskôr palatína a roku 1296 aj Trenčiansky hrad, čím získal predikát z Trenčína, Trenčiansky. Vystupoval ako nezávislý vladár. Trenčiansky hrad premenil na honosné sídlo. Mal vlastný dvor, ktorý sa ponášal na kráľovský; ešte aj palatína mal vlastného. Postupne ovládol stredné a západné Slovensko aj za pomoci vlastného vojska, v ktorom slúžilo štyri- až šesťtisíc mužov, prevažne zemanov, ale aj žoldnieri a niektorí poddaní. Zakladal nové dediny a robil to aj násilím. Vyháňal menších šľachticov z ich majetkov a bral, čo sa mu zachcelo, bol absolútne bezohľadný, na svojom území však udržiaval poriadok, čo bolo podmienkou prosperity.

Za oknami (v čase renesancie ich prestavali) sú fresky. Na jednej je lev, údajne erb Matúša Čáka Trenčianskeho. 7 fotografií v galérii Za oknami (v čase renesancie ich prestavali) sú fresky. Na jednej je lev, údajne erb Matúša Čáka Trenčianskeho. Autor fotografie: Jakub Dvořák

Za oknami (v čase renesancie ich prestavali) sú fresky. Na jednej je lev, údajne erb Matúša Čáka Trenčianskeho.

Keď sa ukázalo, že ako palatín neslúži krajine, ale, naopak, kradol kráľove peniaze, kráľ ho zosadil, ale tým len získal nezmieriteľného nepriateľa. Nebol jediným nepriateľom kráľa, a tak zrejme nie je náhoda, ak roku 1301 Ondrej III. náhle zomrel. Mal len 36 rokov a mnohí si mysleli a myslia, že ho otrávili. Po jeho smrti bolo ešte horšie než predtým. Ondrej III. bol posledný mužský príslušník arpádovského rodu, čo odštartovalo boj o uhorskú korunu.

Matúš chcel za panovníka českého a poľského kráľa Václava II. z rodu Přemyslovcov, ktorý bol po mame polovičným Arpádovcom. Do Čiech sa 30. júla 1301 vypravilo vznešené posolstvo, v ktorom bol nielen palatín Matúš Čák, ale aj jeden arcibiskup, päť biskupov, spišský prepošt, budínsky richtár a ďalší. Václav II. korunu neprijal; miesto seba ponúkol syna Václava. Mal len dvanásť rokov, ale prijali ho s veľkou slávou. Od hraníc až do Budína cestoval v sprievode vojska Matúša Čáka, ktorému potom z vďaky potvrdil úrad palatína, daroval tri župy a nechal mu aj majetky získané násilím. Za vyzváňania zvonov ho nadšené zástupy vítali v Ostrihome, Budíne a 27. augusta 1301 ho v Stoličnom Belehrade aj korunovali ako Ladislava, toho mena už piateho uhorského kráľa.

Privlastnil si Gýmeš Dlho ním nebol. Keď nemal z čoho rozdávať, všetci ho opustili. Odrazu bol v Budíne ako vo väzení, preto požiadal o pomoc otca, ktorý pritiahol s vojskom a oslobodeného syna odviezol domov do bezpečia. Ustupujúcich Čechov prenasledovali Kumáni aj vojsko palatína Matúša Čáka, ktoré spustošilo a vyrabovalo Moravu. Matúš Čák navyše využil príležitosť, vyhnal Forgáčovcov z rodového hradu Gýmeš a privlastnil si ho.

Najvážnejším uchádzačom o uhorskú korunu sa stal Karol Róbert z Anjou, ktorého podporoval aj pápež. Anjouovci vládli v Neapole a na Sicílii. Ich rod bol vedľajšou vetvou francúzskeho kráľovského rodu Kapetovcov a boli spriaznení aj s Arpádovcami. Ešte za života Ondreja III. v lete roku 1300 sa Karol Róbert vylodil v uhorskom Dalmátsku. Mal vtedy podobne ako Václav len dvanásť rokov. Postupoval na sever; v októbri vošiel do Záhrebu. Keď Ondrej III. nečakane zomrel, vtiahol do Ostrihomu a tam ho v máji 1301 korunovali za uhorského kráľa Karola I. Po Václavovom úteku ho korunovali po druhý raz, ale všeo becné uznanie aj tak nezískal, chýbal najmä Matúš Čák. Pápež preto poslal do Uhorska svojho legáta kardinála Gentilisa a pod jeho tlakom Matúš Čák uznal kráľovské nároky Karola Róberta za kráľa a zaviazal sa preukazovať mu povinnú vernosť a poslušnosť.

To je všetko, čo zostalo z paláca Matúša Čáka Trenčianskeho: jedna stena, ktorá je dnes súčasťou Barborinho paláca. To je všetko, čo zostalo z paláca Matúša Čáka Trenčianskeho: jedna stena, ktorá je dnes súčasťou Barborinho paláca. Autor fotografie: Jakub Dvořák

To je všetko, čo zostalo z paláca Matúša Čáka Trenčianskeho: jedna stena, ktorá je dnes súčasťou Barborinho paláca.

A tak sa Karol Róbert dočkal aj tretej korunovácie, 27. augusta 1310, ibaže Matúš Čák opäť chýbal...

Kardinál Gentilis o tom napísal: „Akoby otvorene ukazoval, že nesúhlasí s kráľovskou hodnosťou, a jed, ktorý nosil v sebe skrytý, nemajúc v sebe silu zastierať, po prepočutí nášho rozkazu sa od korunovácie a úradného zasadnutia dištancoval.“

Nerešpektoval nijakú moc

Cítil sa dostatočne silný. Nezľakol sa ani otvoreného nepriateľstva. Keď sa kráľ odobral do Sedmohradska, Gentilis napísal: „Ulúpil zeme jeho domínia a majetky jeho familiárov; keď sme ho pre tieto koristníctva, škody a lúpeže my otcovsky a aj sám kráľ priateľsky a domácky požiadali, aby urobil nápravu alebo dal zadosťučinenie, upchajúc svoje uši na spôsob hluchého hada zanovitou pýchou a odsúdeniahodnou bezočivosťou bezočivosťou opovrhol uposlúchnuť, nedbajúc, aké veľké je previnenie neposlušnosti.“

Matúš Čák nerešpektoval nijakú moc. Keď ho Karol Róbert zbavil úradu, vytiahol proti nemu vojensky. „Neobával sa, plieniac a ničiac všetko, nepriateľsky postupovať až k bránam Budína, kde sa sám kráľ so svojou manželkou kráľovnou zdržiaval.“

Obzvlášť bezohľadne narábal Matúš Čák s cirkevným majetkom. A nielen s majetkom, ale aj ľuďmi, ktorí k nemu patrili.

„Nečakane napadnúc a lúpiac s ohromným pustošením všetko dal na vyplienenie, a čo je krutejšie, deti oboch pohlaví a panny, mladíkov a starcov, ktorí hľadali ochranu v kostoloch, ktoré sú všetkým, ešte aj obžalovaným, bezpečným miestom útočiska, so zúrivosťou plameňom ohňa spálil.“

Zostali len okná a strieľne dnes nelogicky obrátené dovnútra gotickej sály. V Matúšových časoch hľadeli na cestu do hradu. 7 fotografií v galérii Zostali len okná a strieľne dnes nelogicky obrátené dovnútra gotickej sály. V Matúšových časoch hľadeli na cestu do hradu. Autor fotografie: Jakub Dvořák

Zostali len okná a strieľne dnes nelogicky obrátené dovnútra gotickej sály. V Matúšových časoch hľadeli na cestu do hradu.

Kardinál ho vyobcoval z cirkvi. So všetkou rozhodnosťou nariadil, „aby vrátil majetky kostolov a spomínaných kláštorov, dediny, majetky, desiatky, dane a iné majetky a akékoľvek práva, ktoré odsúdeniahodne pevne drží, aby prepustil slobodných šľachticov, aby dobrovoľne splatil kráľovi, čo je kráľovo a kráľovnino, alebo nech sa usiluje o splatení dohodnúť so samým kráľom alebo s nami do desiatich dní od dátumu tejto listiny“.

Jeho výzva zostala bez úspechu. Do desiatich dní po exkomunikácii mu mali odoprieť poslušnosť jeho šľachtici, župani, richtári, zbrojnoši, vazali, ak sa sami nechceli dostať do kliatby. Aj osobný dosah bol krutý: „Zbavujeme telá Matúša a jeho zomretých cirkevného pohrebu, ak by odišli zo života pred uloženou satisfakciou, aby mali pohreb so zvieratami a zdochnutými a zahnívajúcimi šelmami, a celú zem týchto šľachticov podrobujeme cirkevnej kliatbe.“ Ale nestalo sa nič. Matúš Čák bol mocnejší než pápež: zakázal zverejniť interdikt a kruto sa pomstil všetkým, ktorí to urobili. Nitriansky biskup bol „vyhnaný a vyhodený zo svojich hradov a všetkých majetkov, pričom jeho katedrálny kostol a mesto boli vypálené strašným požiarom a jeho Nitriansky hrad, veže a múry mesta boli od základov zrúcané a jeho a kapitulské majetky boli úplne zničené“.

Kráľ ho nepokoril

Matúš Čák mal obrovskú moc. Vlastnil päťsto dedín a vyše päťdesiat hradov. Cítil sa neporaziteľný. Roku 1312 vytiahol proti kráľovi aj do otvorenej vojny, keď na pomoc vzbúreným magnátom Abovcom poslal 1 700 obrnených žoldnierov.

Dňa 15. júna 1312 sa odohrala slávna bitka pri Rozhanovciach. Omodejovci boli porazení na hlavu, ale Matúša Čáka Karol Róbert nepokoril. Stiahol sa na svoje panstvo a naďalej vládol neobmedzene. Neskôr, 3. marca 1318, ho znovu exkomunikovali listinou, ktorá je opäť dlhočizným výpisom ničenia, lúpenia, pálenia a vraždenia, ale veľa sa nezmenilo. Matúšova dŕžava sa zmenšila, stratil Vyšehrad, Komárno, Veselí nad Moravou, Dobrú Vodu, Zvolenskú stolicu, sever stredného Slovenska, ale nezávislý zostal až do smrti, ktorá ho vo veku asi šesťdesiat rokov našla 18. marca 1321 na Trenčianskom hrade.

Víťazné ťaženie Karola Róberta už nič nezastavilo. V priebehu dvoch rokov sa porátal s magnátmi a nastolil pevnú kráľovskú moc. Vrátil Uhorskému kráľovstvu niekdajšiu slávu, doviedol ho k prosperite, usporiadal ho politicky, vojensky, hospodársky i ekonomicky a vyzdvihol medzi najvýznamnejšie krajiny vtedajších čias. Teda presne naopak, než napísal Jonáš Záborský: víťazstvo Talianov malo následky pre Slovákov v každom ohľade dobré.

Lenže Matúš Čák Trenčiansky žil na Slovensku a Slovensku akoby chýbala história (čo už, chvalabohu, nie je pravda), preto si vlastenci predchádzajúcich storočí z Matúša Čáka urobili takmer slovenského kráľa. Nazýval sa „dominus Vagi et Tatrae“ – pán Váhu a Tatier. Fraňo Víťazoslav Sasinek ho vyhlásil za „opravdového vlastenca“, s ktorým „zapadlo slnko samostatnosti našemu milovanému Slovensku“, Jozef Škultéty napísal, že „Matúš zo svojich Slovákov a s pribraním Čechov mával vojsko, s ktorým mohol podujímať i smelé veci. Pri Rozhanovciach, pre nedobré okolnosti, prepadol. Ale nech tak zvíťazí i tam, všeličo by sa tu mohlo v inom smere, v inom duchu založiť, vyvinúť“.

Trochu rozpakov pôsobilo zničenie Nitry, matky slovenského národa, ale aj to prešlo v tichej predstave, že to vlastne neústupčivosťou zapríčinil sám nitriansky biskup.

Dvaja Matúšovia

Romantická predstava o slovenskom panovníkovi napokon nezanikla dodnes. Aj súčasný historik Milan S. Ďurica napísal, že Matúš Čák sa považoval za pána Váhu a Tatier a pripomenul, že francúzsky historik E. Denis vidí v politickom útvare Matúša Čáka realizáciu štátnej nezávislosti, opretej o široké masy slovenského ľudu.

Dobre sa to počúva, ale nie je to pravda. Pán Váhu a Tatier sa zrodil len v predstavách starších vlastencov. Matej sa uvádza v desiatkach listín, ako Matheus de Terench, Trench, Trenchen, Trenchinio, Trincinio, Trencen, Trenchniniensis, Trinchinio, Terenchen, Therunchun, Therunchunch, Tyrinchin, Tyrunch, Tyrunchun, Trench, Trenchin, Trenchun, Trynchynio, Trinchyno, Trynchun, Trenchniniensis, v podobách, ktoré dokumentujú, aké problémy pôsobil slovenský Trenčín stredovekej latine, ale ani jediný raz ako pán Tatier.

Čo k tomu možno doložiť? Prinajmenšom, že jestvujú minimálne dvaja Matúšovia, historický, obdivuhodný svojím osamelým bojom, Matúš, ktorý sa nikdy nepoddal a neustúpil, čo však stálo veľa krvi a utrpenia. A potom ten druhý Matej, romantický rytier, ktorý posilňoval sebavedomie utláčaného národa a dával mu nádej, že ak bolo lepšie, azda ešte aj bude.


Portréty Matúša Čáka zo zbierok Maďarského národného múzea v Budapešti a Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Všetky namaľovali na prelome 19. a 20. storočia a na všetkých má Matúš Čák holú hlavu.

Teodor Böhm je autorom portrétu z roku 1876. Teodor Böhm je autorom portrétu z roku 1876. Autor fotografie: Život

Teodor Böhm je autorom portrétu z roku 1876.

Aj to je doklad o legende, ktorá nie je totožná s historickou skutočnosťou. Zrodila sa okolo hermy (jej fotografiu vystavuje Trenčianske múzeum, originál je uložený v Národnom múzeu v Budapešti), schránky na ostatky v podobe neznámeho svätca. Vrchol hermy je otvorený, čo vyvoláva dojem chýbajúcich vlasov. V skutočnosti tam bola dnes už stratená koruna (možno koruna svätého Ladislava) alebo biskupská čiapka (mitra, infula). Pôvod hermy nepoznáme. Do Trenčína sa dostala za bližšie neznámych okolností až v 18. storočí. Roku 1812 ju mesto darovalo Maďarskému národnému múzeu v Budapešti s vysvetlením, že ide o portrét Matúša Čáka Trenčianskeho, uložený na radnici „od nepamäti“. Podobných schránok na relikvie bolo v stredoveku veľa, spomínajú sa v inventároch takmer každej katedrály, vlastnili ich aj niektorí súkromníci. Ťažko povedať, prečo ich zostalo tak málo.


Pavel Dvořák sa narodil 13. mája 1937 v Prahe. Od roku 1939 žije na Slovensku. Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracoval ako redaktor vo viacerých novinách a časopisoch, no najmä ako slobodný spisovateľ.

Pavel Dvořák Pavel Dvořák Autor fotografie: Jakub Dvořák

Pavel Dvořák

Napísal vyše dvadsať kníh a tisícky článkov, nakrútil asi sto televíznych filmov a nahral okolo sto rozhlasových relácií. Knižná séria Stopy dávnej minulosti je výsledkom práce tridsiatich rokov, počas ktorých sa venoval slovenskej histórii.

 

 

Práve tu si teraz môžete za najvýhodnejšiu cenu objednať knihy Pavla Dvořáka z úspešnej edície Stopy dávnej minulosti. K objednávkovému formuláru sa dostanete kliknutím na obrázok.

Život ponúka Stopy dávnej minulosti 7 fotografií v galérii Život ponúka Stopy dávnej minulosti Autor fotografie: Archív

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×