Lucia Olešová z Karibiku: Zvítanie v Evinom rúchu

22.02.2011 Neviem, ako je to možné, ale ani po takmer mesiaci ma to neprešlo a stále sa usmievam jak blázon.
Lucia Olešová z Karibiku: Zvítanie v Evinom rúchu
5 fotografií v galérii
Z výletu na mangrovy na ostrove Isla Margarita s kamarátkou Suzie, ktorá na lodi pracuje...
Autor fotografie: Archív L. O.

17. februára, 18:03 h

Jeden veľmi dobrý kamarát mi napísal, že som vietor a akékoľvek pokusy spútať ho sú zbytočné a odsúdené na neúspech. Krajšie to ani vystihnúť nemohol. :) Tu mám naozaj taký pocit, akoby som nepatrila nikomu a ničomu, mám pocit nekonečnej slobody a keď sledujem more, tak mám niekedy chuť vyhodiť doňho všetko, čo tvorilo moje Ja predtým. Jediné, čo má skutočne zmysel je bytie samo osebe...  Alebo bolo vážne niečo v tom drinku, čo som si dala v Dominike! Bar, v ktorom vás privíta chlapík s dredmi so slovami „what‘s up“ a kde hrá Bob Marley, má fakt niečo do seba. Bolo tam veľa nemeckých turistov z našej lode a všetci vyzerali na svoje pomery nejak moc v pohode.  Keď začalo hrať „No woman, no cry“, tak sa polovica z nich zdvihla a začala tancovať! Medzitým sme si objednali miestny drink, ani neviem, čo to bolo, niečo sladké, ovocné s rumom... ale šupa! Netrvalo dlho a chcelo sa mi tiež tancovať. :) Až neskôr som sa dozvedela, že ten rum bol 67-percentný.

Dominika je tiež jeden z ostrovov, ktoré objavil Kolumbus a pomenoval ho po dni, v ktorý sa tam vylodili. Nedeľa - po taliansky Domenica. A možno to tiež nejako súvisí aj s pohodovou náladou ľudí. Za dva doláre vás taxikár zavezie kamkoľvek a ten náš (ktorý má obchodné meno „Shy guy“) nám sľúbil, že nás nabudúce zoberie k nejakým vodopádom. Ale asi pre inšpiráciu znovu zájdem aj na ten coctail, dobre sa mi po ňom píše ;).

 

Z výletu loďkou na mangrovy na ostrove Isla Margarita. Z výletu loďkou na mangrovy na ostrove Isla Margarita. Autor fotografie: Archív L. O.

Z výletu loďkou na mangrovy na ostrove Isla Margarita.

 

19. februára, 15:06 h

A už nie som sama. Dnes mi do kabíny dorazila žena s kuframi a zobudila ma so slovami „Hi, I’m your new cabin mate“ a potom zase odišla. Pracuje v spa ako masérka, bude so mnou bývať štyri týždne a potom pôjde preč, tak dúfam, že mi nikoho ďalšieho nepridelia. Mať izbu sama je fakt luxus. To, že to tak bolo doteraz, bolo vlastne obrovské šťastie. Keď som sa neskôr prebrala a rozhodla sa obliecť, vošla dnu druhý raz, takže som jej v rozpakoch prvýkrát podala ruku úplne nahá. Ešte nikdy som sa s nikým nezoznamovala bez oblečenia, bolo to také priame a „prírodné“. Musela sa veľmi tešiť, že má takú otvorenú novú spolubývajúcu. :) Asi jej kúpim čokoládu na privítanie.

 

Výlet loďkou na mangrovy. Okrem pelikánov a týchto oranžových zvieratiek tam nič moc nežije. 5 fotografií v galérii Výlet loďkou na mangrovy. Okrem pelikánov a týchto oranžových zvieratiek tam nič moc nežije. Autor fotografie: Archív L. O.

Výlet loďkou na mangrovy. Okrem pelikánov a týchto oranžových
zvieratiek tam nič moc nežije.

 

20. februára, 11:49 h

Jedna z mojich najlepších kamarátok je závislá od cestovania. Vždy sa teší domov, ale po pár týždňoch pociťuje opäť nutkanie niekam vypadnúť. Je to ako droga. A tu na lodi je takýchto závislákov dosť.  Včera večer som mala voľno, tak som vybehla hore do baru a mala šancu pokecať si s jednou ženou, čo tam pracuje. Dozvedela som sa, že na lodi robí aj s prestávkami trinásť rokov. Pri bare sedel tiež jej priateľ, ktorý ju pravidelne chodí navštevovať a s ktorým takto funguje už päť rokov. Hovorila, že si zo začiatku dávala hranice. Ešte dva kontrakty a stačí. Neskôr – ešte dva roky a končím. A teraz keď má 39 rokov a stále žiadne deti, už len povie, že by sa „mala“ usadiť, ale že život na lodi je jednoducho pohodlný. Žiadne účty, žiadne povinnosti okrem rutinnej každonnej práce, veľa slnka, tepla a cestovania po cudzích krajinách, človek je stále v pohybe a roky utekajú ako voda. Podobné pocity má aj veľa ďaľších ľudí s ktorými som hovorila a  mám ho aj ja. Rozmýšľam, čo so sebou. Predstava, že sa jedného dňa vrátim domov, je taká vzdialená, že si to neviem ani predstaviť, a to som tu len mesiac. Je totiž veľa možností. Áno, mohla by som pokračovať so školou, mohla by som pokračovať s hudbou doma, ale mohla by som občas, alebo aj stále takto cestovať. Na mori kríza nie je. Veď uvidím, čo čas prinesie. :)

 

Chcela som sa odfotiť aj s kapitánovou čiapkou na hlave, ale nechcel mi ju požičať. Chcela som sa odfotiť aj s kapitánovou čiapkou na hlave, ale nechcel mi ju požičať. Autor fotografie: Archív L. O.

Chcela som sa odfotiť aj s kapitánovou čiapkou na hlave,
ale nechcel mi ju požičať.

 

Stretla som aj pána kapitána a mala som taký nápad, odfotiť sa v jeho čapici. Lenže ako sám povedal, vraj to prináša nešťastie, keď má na hlave kapitánovu čiapku niekto iný okrem neho. Nešťastie jemu, aj celej lodi. Tak som sa jej radšej ani nechytila, nech ma potom nikto z poverčivých neobviní z prípadnej katastrofy. Nakoniec by som bola zodpovedná ešte aj za niekoho rozliate mlieko, nie ďakujem. :)

 

A na záver ešte jeden návrat do kolumbijskej Cartageny, aspoň v podobe videopohľadnice:

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×