Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Bratia Lumièrovci tvrdili, že kino nemá budúcnosť

01.01.2011 (01/2011) Ísť si pozrieť dobrý film nie je nič nezvyčajné. Keď pred 115 rokmi predávali v Paríži prvé lístky do kina, bola to veľká udalosť.
Bratia Lumièrovci tvrdili, že kino nemá budúcnosť
4 fotografie v galérii
Bratom Augustovi a Louisovi Lumièrovcom sa ich vynález po niekoľkých rokoch nezdal...
Autor fotografie: Profimedia.sk

Dvadsiaty ôsmy december 1895, Paríž, Grand Café na Boulevard des Capucines. Verejnosti bratia Auguste a Louis Lumièrovci predstavili zázračné pohyblivé obrázky. Na programe bolo presne desať krátkych filmov, všetky mali dĺžku 17 metrov a čas premietania do 50 sekúnd. Rýchlosť, akou sa premietali, závisela od zručnosti premietača. Neboli to žiadne veľdiela, skôr jednoduché dokumenty, vôbec prvý v programe bol 46-sekundový film Robotníci opúšťajú fabriku Lumièrovcov v Lyone, kde bratia zachytili každodennú realitu vo svojej fabrike. Kým však tieto jednoduché filmy uzreli svetlo sveta, museli sa bratia posnažiť.

Otcov nápad

Obaja bratia sa narodili v Besançone, starší Auguste Marie Louis Nicholas 19. októbra 1862 a mladší Louis Jean o dva roky neskôr 5. októbra. Ich otec Claude- Antoine si ich matku Jeanne- Joséphine vzal už ako 19-ročný. Začínal ako miestny maliar, neskôr presedlal na fotografiu. Celá rodina sa však v roku 1870 pred pruskou hrozbou presťahovala do Lyonu. Antoine si tam opäť otvoril fotografické štúdio, ktoré malo neskôr veľmi reprezentatívne priestory a stretávali sa tam umelci, politici a vedci.

Priekopnícki bratia sa vážne pomýlili len raz, keď predpokladali, že vynález filmu nebude mať dlhé trvanie ani význam. 4 fotografie v galérii Priekopnícki bratia sa vážne pomýlili len raz, keď predpokladali, že vynález filmu nebude mať dlhé trvanie ani význam. Autor fotografie: Profimedia.sk

Priekopnícki bratia sa vážne pomýlili len raz, keď predpokladali, že vynález filmu nebude mať dlhé trvanie ani význam.

Bol to pokrokový človek, ktorý sledoval technické výdobytky vo svojom odbore, takže chlapcov prihlásil na najväčšiu technickú školu v Lyone La Martinière. Louisovo vzdelávanie však prerušili zdravotné problémy, mával záchvaty migrény, a tak neskôr doma študoval hru na klavíri, kresbu a sochárstvo. Práve mladší Louis sa významne pričinil o úspech rodinnej firmy, keď už ako 17-ročný vymyslel suchú platňu, teda želatínovo- bromidovú fotografickú platňu, ktorú začali vyrábať pod značkou Etiquette Bleue.

Bol to obrovský finančný úspech, a tak mohla rodina prejsť na veľkovýrobu, v roku 1882 založila v Lyone fabriku a dala si vybudovať rodinné sídlo. Obaja bratia pracovali v rodinnej firme, Auguste ako manažér, Louis sa venoval vývoju nových produktov. V roku 1894 produkovala ich továreň asi 15 miliónov kusov fotografických platní ročne. Keď Antoina Lumièra pozvali v roku 1894 na prezentáciu Edisonovho kinetoskopu v Paríži, po návrate doniesol Louisovi kúsok filmu, ktorý Edison používal, a povedal mu: „Toto musíte vyrábať, pretože Edison to predáva za premrštené sumy a jeho koncesionári vo Francúzsku sa pokúšajú vyrobiť filmy sami, aby boli lacnejšie.“

Kinematograf bratov Lumièrovcov z roku 1895. 4 fotografie v galérii Kinematograf bratov Lumièrovcov z roku 1895. Autor fotografie: Profimedia.sk

Kinematograf bratov Lumièrovcov z roku 1895.

Filmové patenty

Bratia sa teda pustili do pokusov, chceli vymyslieť niečo, čo by bolo lepšie než Edisonov prístroj. Ten bol nielen priveľký, ale mal aj druhý, oveľa väčší nedostatok. Film mohol sledovať iba jediný divák! Bratom sa v rekordne krátkom čase podarilo vymyslieť vlastný prístroj, ktorý v sebe kombinoval tri funkcie – kameru, kopírovanie filmu i jeho premietanie. Nazvali ho kinematograf a 13. februára 1895 si ho dali patentovať. Prvý model vyrobil ich inžinier Charles Moisson. Bol oveľa menší než Edisonov prístroj, vážil približne 5 kilogramov.

Lumièrovci použili film s rýchlosťou 16 políčok za sekundu, takže spotrebovali menej materiálu ako Edison, ktorého film potreboval na jednu sekundu trikrát viac políčok. Zlepšené boli aj perforované okraje filmu, ktoré pomáhali pri jeho posúvaní. Už 19. marca nakrútili prvý film a potom začali usporadúvať súkromné premietania pre úzky okruh pozvaných. Prvýkrát to bolo 22. marca v Paríži, kde premietali film Robotníci opúšťajú fabriku Lumiérovcov v Lyone.

Parížske kino v tridsiatych rokoch 19. storočia. 4 fotografie v galérii Parížske kino v tridsiatych rokoch 19. storočia. Autor fotografie: Profimedia.sk

Parížske kino v tridsiatych rokoch 19. storočia.

Bratia si svoj kinematograf patentovali nielen v rodnej krajine, ale v apríli 1895 aj v Anglicku. Svoj vynález potom ešte niekoľkokrát súkromne predvádzali aj v Lyone, takže keď došlo na spomínanú verejnú platenú premiéru v decembri, mali k dispozícii desať filmov a vychytané prvé muchy. Rok 1896 znamenal obrovský rozvoj prvých kín, navštívili Bombaj, Londýn, New York i Buenos Aires, a prvé sály si otvorili v Londýne, Bruseli a v New Yorku. Kinematografy sa rozšírili po celom svete. Prvé filmy bratov Lumièrovcov zachytávali obyčajný život, k nim patril aj známy Príchod vlaku, ktorý spočiatku vyvolával v ľuďoch paniku, veď sa na nich z plátna rútila lokomotíva. Boli to vlastne začiatky dokumentu. V ich katalógu bolo už na ďalší rok 358 a v roku 1903 ponúkali až 2 113 filmov, z ktorých len menej ako 50 nakrútili iní ich spolupracovníci.

Naozaj prví?

Samozrejme, vynálezcov, ktorí pracovali na pohyblivých obrázkoch, bolo oveľa viac. Okrem spomínaného Edisona to bol napríklad aj anglický fotograf Eadweard J. Muybridge pôsobiaci v Spojených štátoch, ktorý v podstate animoval sekvencie fotografií, či francúzsky vedec Étienne-Jules Marey, ktorý sa okrem iného venoval aj chronofotografii, zachytávaniu sekvencie pohybu. Pred Lumièrovcami tu bol i vynález Nemca Ottomara Anschütza, ktorým rozpohyboval diapozitívy na sklenenom kolese.

Niektorí historici označujú za otca kinematografie Francúza Louisa Le Princea, ktorý natočil prvé filmy na papierový materiál ešte v roku 1888. Plánoval verejné premietanie v Spojených štátoch, ale zasiahol osud. Za záhadných okolností zmizol 16. septembra 1890 z vlaku. Jeho telo ani batožina sa nikdy nenašli, len o sto rokov neskôr v policajnom archíve objavili fotografiu utopeného muža, ktorý sa mu podobal. A bola tu ešte jedna bratská dvojica Nemci Max a Emil Skladanowskí, ktorí vynašli bioskop a prvú platenú projekciu stihli usporiadať už 1. novembra 1895. Premietanie na ich vynáleze však bolo nesmierne zložité a prístroj bratov Lumièrovcov bol technicky oveľa vyspelejší a jednoduchší, a ako sa veľmi rýchlo ukázalo, mal aj praktické uplatnenie. Preto sa filmoví historici zhodli, že história tohto odvetvia sa začína počítať práve od ich prvého verejného premietania.

Vynález bez budúcnosti

Ako skvele s filmom začali, tak rýchlo prácu s ním aj ukončili. Lumièrovci boli presvedčení, že kino nemá žiadnu budúcnosť. Zamerali sa na farebnú fotografiu a už v roku 1903 si dali patentovať proces vyvolávania farebnej fotografie pod náz vom Autochrome Lumière, ktorý sa na trh dostal o štyri roky neskôr. Sklené platne, ktoré sa pri tejto metóde používali, vyrábali až do začiatku 30. rokov 20. storočia, potom zaviedli hárkový film a neskôr film v rolke. Tie však veľmi skoro nahradil moderný farebný film značiek Kodak a Agfa. Louis Lumière pokračoval v objavovaní nových fotografických postupov, robil pokusy s prvými 3D portrétmi a podobne.

Jedno z natáčaní v teréne. 4 fotografie v galérii Jedno z natáčaní v teréne. Autor fotografie: Profimedia.sk

Jedno z natáčaní v teréne.

Krátko pred smrťou v roku 1948 s ním ako s priekopníkom filmu nakrútila rozhovor francúzska televízia. Objavil sa tak v ďalšom novom médiu. Auguste Lumière síce mladšiemu bratovi pomáhal s jeho prácou v oblasti fotografie, ale sám sa venoval aj lekárskemu výskumu. Bol prvý, kto vo Francúzsku sprevádzkoval funkčný röntgenový prístroj a v roku 1910 dokonca v Lyone založil laboratórium so 150 zamestnancami. Robili sa v ňom rôzne medicínske rozbory a on sám sa venoval výskumu tuberkulózy a rakoviny.

Auguste Lumière zomrel ako 92-ročný 10. apríla 1954. Oboch bratov považovali za priekopníkov filmu a dokumentu. Ich krátke filmy uchováva od roku 1982 Institut Lumière v Lyone, ktorý je zároveň interaktívnym múzeom filmu. Nachádza sa na mieste, kde nakrútili vôbec prvý film v histórii – už spomínanú snímku Robotníci opúšťajú fabriku Lumièrovcov v Lyone. Osudy bratov sú akoby spojené s ich priezviskom – lumière znamená vo francúzštine svetlo. Priekopnícki bratia sa vážne pomýlili len raz, keď predpokladali, že vynález filmu nebude mať dlhé trvanie ani význam. Z filmu je dnes celosvetový priemysel s obrovskými ziskmi. Ľudia totiž milujú príbehy a špeciálne tie na veľkom filmovom plátne.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×