Naozaj majú omyly či náhody taký veľký vplyv na technický pokrok?

Ak sú dejiny ľudstva plné omylov a nesprávnych krokov, potom o histórii techniky to platí dvojnásobne. Najlepšie o tom svedčia neustále snahy o zostrojenie večných samohybných strojov perpetua mobile. Alebo márne pokusy vyrobiť energiu z ničoho. Omyly však nepatria iba k životu obyčajných smrteľníkov, nevyhli sa ani najvýznamnejším vynálezcom. A veru často im pomohli k veľmi významným objavom.

Všetci, ktorí sa pokúsili zostrojiť večný stroj, boli nenapraviteľní rojkovia?

To by som netvrdil. Napríklad holandský fyzik Cornelius Drebel sa tiež pokúšal o večný samohybný stroj. Bol to iste múdry človek, pretože okrem iného vynašiel termostat, inkubátor, skonštruoval tiež prvú ponorku, s ktorou prekonal za tri hodiny vzdialenosť dvanásť kilometrov. Pripisuje sa mu aj autorstvo výroby kyseliny sírovej.

Mnohí historici tvrdia, že najvýznamnejším vynálezom v histórii ľudstva je koleso.

Neprotirečím, ale vidím to trochu inak. Za epochálny prelom v dejinách techniky považujem využitie sily zvierat, ktorá nám začala slúžiť už v 4. tisícročí pred naším letopočtom. Problémom boli akurát nedokonalé postroje. Boli to upletené povrazce upevnené o rohy ťažného zvieraťa. Až okolo roku 1950 pred Kristom začali v Egypte a Asýrii zvieratá ťahať náklad na drevených saniach. Na ostrove Malta sa dodnes zachovali skamenené „dôkazy“ po takýchto nákladoch. Niektorí autori vedecko-technickej literatúry ich omylom považujú za záhadné stopy po dopravných prostriedkoch mimozemšťanov.

Cugnotov parný stroj na prep ravu ťažkých kanónov.

Cugnotov parný stroj na prep ravu ťažkých kanónov.