Všetko tu už bolo: História techniky je plná omylov a náhod

31.10.2010 (44/2010) „Mnoho vynálezov sa zrodilo len vďaka omylu či náhode,“ tvrdí profesor Ing. Karol Vasilko, DrSc., (68). Technika je jeho profesiou, jej dejiny koníčkom.
Všetko tu už bolo: História techniky je plná omylov a náhod
7 fotografií v galérii
Doma nemám žiadny robot, techniku v byte jednoducho nemusím.
Autor fotografie: Peter Ličák

Naozaj majú omyly či náhody taký veľký vplyv na technický pokrok?

Ak sú dejiny ľudstva plné omylov a nesprávnych krokov, potom o histórii techniky to platí dvojnásobne. Najlepšie o tom svedčia neustále snahy o zostrojenie večných samohybných strojov perpetua mobile. Alebo márne pokusy vyrobiť energiu z ničoho. Omyly však nepatria iba k životu obyčajných smrteľníkov, nevyhli sa ani najvýznamnejším vynálezcom. A veru často im pomohli k veľmi významným objavom.

Všetci, ktorí sa pokúsili zostrojiť večný stroj, boli nenapraviteľní rojkovia?

To by som netvrdil. Napríklad holandský fyzik Cornelius Drebel sa tiež pokúšal o večný samohybný stroj. Bol to iste múdry človek, pretože okrem iného vynašiel termostat, inkubátor, skonštruoval tiež prvú ponorku, s ktorou prekonal za tri hodiny vzdialenosť dvanásť kilometrov. Pripisuje sa mu aj autorstvo výroby kyseliny sírovej.

Mnohí historici tvrdia, že najvýznamnejším vynálezom v histórii ľudstva je koleso.

Neprotirečím, ale vidím to trochu inak. Za epochálny prelom v dejinách techniky považujem využitie sily zvierat, ktorá nám začala slúžiť už v 4. tisícročí pred naším letopočtom. Problémom boli akurát nedokonalé postroje. Boli to upletené povrazce upevnené o rohy ťažného zvieraťa. Až okolo roku 1950 pred Kristom začali v Egypte a Asýrii zvieratá ťahať náklad na drevených saniach. Na ostrove Malta sa dodnes zachovali skamenené „dôkazy“ po takýchto nákladoch. Niektorí autori vedecko-technickej literatúry ich omylom považujú za záhadné stopy po dopravných prostriedkoch mimozemšťanov.

Cugnotov parný stroj na prep ravu ťažkých kanónov. 7 fotografií v galérii Cugnotov parný stroj na prep ravu ťažkých kanónov. Autor fotografie: Peter Ličák

Cugnotov parný stroj na prep ravu ťažkých kanónov.

Pochopiteľne, že význam ťažnej sily zvierat už dnes nie je taký, aký býval v minulosti. No koleso má stále uplatnenie vo všetkých odvetviach techniky...

Prvé vozy s kolesami začali používať Sumeri, niektorí historici tvrdia, že premiéru malo v Indii. Naisto však vieme, že v Európe sa koleso začalo využívať v treťom tisícročí pred naším letopočtom. Treba si uvedomiť, že ho človek nemohol  odkopírovať z prírody, lebo tam nemá alternatívu. Skarabeus kotúľa guľku, pavúk má na zadočku upevnenú guľôčku s potomstvom, hmyz sa pohybuje pomocou pákových nôh. Ale na kolese sa nepohybuje žiadny živočích.

Kedy ľudstvo začalo využívať na pohon rôznych zariadení sily, ktorými disponuje príroda?

Prvým medzníkom vo využití sily vetra je riečna a zrejme aj námorná doprava v Mezopotámii. Už v 5. tisícročí pred. n. l. postavili ľudia prvé plachetnice. Na dopravu ťažších nákladov sa na Níle používali lode s kombinovaným pohonom vietor – ľudská sila, na lodiach bežne veslovali otroci.

Jeden z Hellových technických nákresov. 7 fotografií v galérii Jeden z Hellových technických nákresov. Autor fotografie: SLOVENSKIVYNALEZCOVIA.WEBZ.CZ

Jeden z Hellových technických nákresov.

Kedy človek prišiel na to, že mu môže ťažkú robotu uľahčiť voda?

Okolo roku 250 grécky mechanik Ktesiobios z Alexandrie začal pracovať na využití sily vody a vzduchu. A tak vynašiel hustilku na stlačený vzduch, požiarnu striekačku ba dokonca aj vodný organ. Okrem toho zlepšil vodné hodiny, takže sa z nich stalo presné zariadenie na meranie času po celý rok. Vietor zasa umne využil na zostrojenie veterného organu, ktorý, samozrejme, hral, len keď zafúkal vietor.

V dejinách ľudstva však poznáme aj obdobie, ktoré technike veľmi neprialo, pretože do popredia sa dostali humanitné vedy.

Toto obdobie bolo dosť dlhé. V živote sa presadzovala scholastika a nie technické či prírodovedné myslenie. Technickú letargiu pretrhol až Leonardo da Vinci. S veľkou predvídavosťou avizoval budúce technické riešenia, ktoré sa  prostriedkami tej doby jednoducho nedali realizovať. Okrem iného vynašiel kužeľové skrutky, valčekové ložiská, článkové reťaze, lanový a ozubený prevod. Jeho vzdušnú vrtuľu môžeme považovať za predchodcu helikoptéry, zlepšil aj mechanizmus hodín poháňaných závažím.

Maketa vzdušnej vrtule zostrojená podľa nákresov Leonarda da Vinci. 7 fotografií v galérii Maketa vzdušnej vrtule zostrojená podľa nákresov Leonarda da Vinci. Autor fotografie: Isifa.com

Maketa vzdušnej vrtule zostrojená podľa nákresov Leonarda da Vinci.

Kedy človek objavil silu a možnosti pary?

Už v 1. storočí nášho letopočtu Herón z Alexandrie vytvoril na princípe ohriateho vzduchu a pary automatický otvárač dverí chrámu. Po zapálení obetného ohňa sa ohrial vzduch v uzatvorenej nádobe pod ohniskom. Z nej viedla rúrka do guľatej banky s vodou. Ohriaty vzduch vytlačil rúrkou vodu do vedra, ktoré pod ťarchou jej váhy kleslo a pomocou lanového prevodu otočilo nosníkmi chrámových dverí. Keď oheň vyhasol, nastal opačný proces a závažie vrátilo dvere do pôvodnej polohy. Herónov princíp o 16. storočí neskôr použil Willem Gravesand na pohon malého vozidla.

Majú významnejší podiel na zdokonaľovaní parných strojov aj nejakí Slováci?

Isteže, roku 1753 náš rodák J. K. Hell zostrojil vzdušný stroj pracujúci na princípe Herónovej banky. Jeho stroj bol veľmi užitočný, pretože čerpal vodu zo šachty Amália v Banskej Štiavnici. Do zatopených baní na strednom Slovensku zostrojil zasa anglický technik I. Potter v roku 1732 atmosférický parný stroj. Pri jednom zdvihnutí vytiahol spod zeme až 125 litrov vody, takže za 24 hodín vyčerpal z podzemia 22-tisíc hektolitrov. Potterove parné stroje potom využili v Banskej Štiavnici aj v šachtách Jozef a Magdaléna.

Ľudstvo začalo koleso používať už v 4. tisícročí pred naším letopočtom. 7 fotografií v galérii Ľudstvo začalo koleso používať už v 4. tisícročí pred naším letopočtom. Autor fotografie: Peter Ličák

Ľudstvo začalo koleso používať už v 4. tisícročí pred naším letopočtom.

K parným turbínam neoddeliteľne patrí aj meno Aurela Stodolu.

V roku 1903 uverejnil svoju priekopnícku prácu pod titulom Parné turbíny a výhľady tepelných strojov. Šieste vydanie tohto diela malo 1 157 strán a 1 141 obrázkov. Stodola týmto dielom položil základy modernej teórie parných a plynových turbín. Zakaždým, keď prechádzam cez Liptovský Mikuláš, zájdem na cintorín, aby som si uctil pamiatku tohto vedca svetového mena.

Čo vás na svete techniky najväčšmi fascinuje?

Že človek má v sebe tú intelektuálnu silu objavovať neobjavené. Aj keď treba povedať, že všetko tu už bolo, nič nové pod slnkom sa v podstate neobjavilo. Je to len oprašovanie myšlienok a nápadov starých mysliteľov a starých vynálezcov.

Karol Vasilko navš tívil aj záhadné stavby v Stonehenge. 7 fotografií v galérii Karol Vasilko navš tívil aj záhadné stavby v Stonehenge. Autor fotografie: Peter Ličák

Karol Vasilko navš tívil aj záhadné stavby v Stonehenge.

Čo sa stane s človekom, ktorý sa celkom oddá technike?

Poznám mnoho prípadov, keď sa ľudia stali otrokmi techniky. Tá im, paradoxne, neuľahčuje život, ale sťažuje a komplikuje.

Kto alebo čo posúva technické myslenie neustále dopredu?

Jednoznačne geniálne mozgy, o ktoré nie je v histórii ľudstva, našťastie, núdza. Takže teória komunistických ideológov o sile kolektívu je v tomto prípade nezmyslom.

A čo vás na histórii techniky najviac zaráža?

To, že ešte nikto nezbohatol na vynikajúcej myšlienke. Ale zato zbohatli tí, čo s ňou vedeli špekulovať.

Heronov otvárač dverí slúžil návštevníkom chrámu už v 1. storočí nášho letopočtu. 7 fotografií v galérii Heronov otvárač dverí slúžil návštevníkom chrámu už v 1. storočí nášho letopočtu. Autor fotografie: Peter Ličák

Heronov otvárač dverí slúžil návštevníkom chrámu už v 1. storočí nášho letopočtu.

Čo si myslíte, kde by bol dnes svet bez najvýznamnejších objavov techniky?

V podstate tam, kde je. Ráno by tak či tak vyšlo slnko, leto by vystriedalo jar, zima jeseň, deti by sa rodili a starí umierali. Ľudia by sa vedeli radovať, smútiť, plakať i smiať.

Bez čoho by moderná technika nemohla existovať?

Bez technológie. Môžeš vymyslieť akýkoľvek stroj, no keď nevieš, ako ho vyrobiť, je to nanič.

Dokáže vás občas technika zaskočiť?

Nie. To sa mi ešte nestalo. Keď narazím na technický problém, zmobilizujem sivú kôru mozgovú a vyriešim to.

Ako ste na tom doma s vymoženosťami techniky?

Doma nemám žiadny robot, techniku v byte jednoducho nemusím. Kávu si s manželkou stále varíme starým osvedčeným spôsobom, teda bez kávovaru...

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×