Pochopila som, že aj ona má svoju trinástu komnatu. Tou je obdobie, keď sa zo dňa na deň stala živiteľkou šesťčlennej rodiny. Ani dnes, hoci odvtedy uplynulo skoro desať rokov, nedokáže o tom hovoriť bez pohnutia. Pani Katarína je pritom vnútorne silná žena, v nijakom prípade nechce vzbudzovať ľútosť. No neubráni sa chvíľkovej slabosti. „Deväť rokov som bola na materskej,“ vraví, „staral sa o nás manžel. Bolo to príjemné obdobie, ale zrazu sa všetko zmenilo.“

Zavolali z práce

Najskôr pani Kataríne povedali, že to nie je nič zvláštne, len že manželovi prišlo zle. Hoci si ho nechali v nemocnici, kolegov uisťoval, že na druhý deň príde do práce. „Našla som ho však v Ružinovskej nemocnici na prístrojoch,“ vraví matka štyroch detí. „Prežil mozgovú príhodu, ale do práce sa už nevrátil. Mal vtedy štyridsaťosem rokov.“ A tvrdí, že vtedy jej najviac pomohli najbližší. „Svokra a moja sestra. Tým, že mi nepomohli. Dnes si to veľmi vážim, lebo vďaka tomu som bola donútená hľadať riešenie, ako prežiť.“

Hľadala bosorky

Katarína Kubalíková musela vtedy vypnúť všetky sily, aby rodinu utiahla. Keďže chcela pomôcť chorému manželovi a prežiť, začala navštevovať rôzne „bosorky“ a liečiteľov. „Mala som zmiešané pocity, vtedy sa ich vyrojilo veľa a niektorí na tom len zarábali. Málo bolo takých, čo naozaj pomáhali,“ priznáva. Rozhodujúce pre ňu však bolo stretnutie s numerologičkou. Vtedy ešte netušila, že liečiť sa dá aj prostredníctvom ezoterických vied.

„Zaujal ma predovšetkým spôsob, akým to moja priateľka numerologička robila,“ vraví Katarína. „Vyžiadala si dátumy celej našej rodiny a poňala nás vo svojej analýze komplexne. Povedala, akým smerom by sa mal uberať každý z nás, ako sa budeme vyvíjať. A vtedy som si povedala, že toto chcem a musím vedieť. Ale keby môj muž neochorel, v živote sa k takej práci nedostanem.“

Potrebovala peniaze

Vtedy sa pani Katarína začala učiť. Nehanbí sa za to, že za poradenstvo, ktoré poskytuje, berie peniaze. „Je to práca ako každá iná. Mám živnosť a aj ja musím platiť účty. Veď mám štyri deti.“

Dovtedy si zarábala prácou v kozmetickej firme. Začala teda svoje schopnosti skúšať na klientoch. „Doma som si všetkých prerátala, aj známych, ale potrebovala som viac dátumov,“ vraví numerologička. „Ľudia potom sami začali žiadať rady a ja som sa tomu začala venovať naplno.“

Absolvovala rôzne kurzy, študovala literatúru, učila sa. Hoci jej manžel ekonóm nie je ezoterickým vedám naklonený, v ničom svoju manželku neobmedzoval.

Rešpekt

Keď Katarínu iná numerologička ubezpečila, že má v sebe schopnosti na venovanie sa takým veciam, trochu sa aj zľakla. „Tí, čo robia ezoteriku,“ vraví, „často o sebe hovoria, že sú liečitelia. Ja to tak nešpecifikujem, nazývam to skôr poradenstvom. Mám pred tou prácou rešpekt, pretože pracujete so psychikou ľudí a nemôžete vedieť, čo si zo stretnutia so mnou človek odnesie. Už aj preto, že ľudia ma vyhľadávajú predovšetkým vtedy, keď sa ocitnú v zložitej životnej situácii.“

Niekoho totiž stačí len „nakopnúť“, niekomu treba veci povedať veľmi natvrdo, a inému to musí zabaliť aj do troch obalov. Z tých čísel vycíti, ako s kým má pracovať.

Príťažlivosť sily

Asi to každý z nás pozná. Ľudia s veľkou vnútornou silou priťahujú ako magnet. Pre numerologičku Katarínu to môže byť aj nepríjemné. Alebo až obťažujúce. Nemôže si dovoliť, aby sa niektorý klient na ňu doslova „namotal“. „Na toto si dávam veľký pozor,“ vraví. „Konečné rozhodnutie je vždy na klientovi. Mnohí chcú, aby som rozhodla za nich, ale ja ich môžem len usmerniť. Boli aj klientky, ktoré volali každý deň, čo robiť, ako. To odstrihnem. Ak sú svojprávne, musia sa rozhodovať samy.“

Osem rokov vlastne riešila vzťahy, teraz prežíva prelomové obdobie. Možno aj preto, že je obklopená vlastnými deťmi, ktoré sú v pubertálnom veku. „Vždy je niektorá pre niečo nafučaná, vždy niektorá urazená. Tak som si povedala, že budem riešiť deti,“ vysvetľuje Katarína. „Veľa rodičov má problémy pri výchove, niekedy aj preto, že ich nevieme pochopiť. Všimla som si na svojich dcérach, že často vzdorujú nie preto, že by sa im niečo nepáčilo, ale preto, aby s tou mamou a priori nesúhlasili.“

Sebe nevypočíta

Pani Kubalíková tvrdí, že dokáže vyrátať z čísel aj samu seba. Ale nerobí to. V zložitých situáciách je to vraj ťažké preto, že je do veci citovo zainteresovaná. „Vtedy nemáte správny uhol pohľadu. Preto si navzájom medzi numerológmi prerátame svoje dátumy. Potrebujete niekoho iného, aby povedal, takto to je správne.“ Konkurencie sa numerologička neobáva. Ľudia vraj majú toľko problémov, že aj keby bolo numerológov oveľa viac, nestačia to všetko zvládnuť.

„Vždy je čo riešiť,“ vraví. „Aj reikiovia, chiromanti, astrológovia, každý má to svoje. Pretože pritiahnete k sebe takých ľudí, ktorí majú podobný problém ako vy.“ A spomína na priateľku, ktorá šla radšej k inému numerológovi než k nej. Neurazila sa. „Pochopila som, že nemám právo sa na ňu hnevať, asi by som jej nedala to, čo potrebovala. Klient si vyberie toho, kto mu môže odovzdať posolstvo.“

Katarína absolvovala aj kurz reiki a regresnej terapie. Stále sa vzdeláva. Tvrdí, že tieto vedy sú dobré pre ľudí, ktorí sa chcú spoznávať a chcú na sebe pracovať. Podľa nej má každý v sebe zakódovanú schopnosť, len ju musí zo seba vydolovať. Jej dcéry berú teraz maminu činnosť ako prirodzenú súčasť života. Niektoré sa o ňu zaujímajú viac, niektoré vôbec. „Ale nevnímajú to ako niečo nezvyčajné,“ hovorí. „Najstaršia dcéra, keď jej chcem poradiť, pomoc odmieta. Bude mať devätnásť rokov, chce veci riešiť racionálne, po svojom. Iba tá sedemnásťročná sa o numerológiu zaujíma viac, chce ísť do hĺbky. A moje štrnásťročné dvojčatá, tie žijú športom, ide to mimo ne.“

Číselká

Numerologičkine deti tvrdia, že ich mama vie počítať len do desať, na vyššiu matematiku potrebuje kalkulačku. „A je to pravda,“ priznáva. „Pri numerológii si vystačíte s desiatimi číselkami.“ Ale aj tých desať čísel má veľkú moc. Keď s nimi začne pracovať vnímavý a citlivý človek. Preto sa pani Katarína chystá robiť numerologické kurzy. „Aby si ľudia v zložitých životných situáciách vedeli pomôcť aj sami,“ vysvetľuje. „Aby sa upokojili a boli si istí, že po daždi vždy vyjde slniečko.“