Takmer pred pätnástimi rokmi Georgína Lišiaková zreštituovala asi hektár pozemku, na ktorom výliatok lebky odpočíval viac ako stopäťdesiattisíc rokov. Je to Národná prírodná pamiatka Gánovské travertíny s miestom európsky významného nálezu. S unikátnym pozemkom má však dôchodkyňa iba problémy. „Je to čudné, ale ten pozemok mi patrí a zároveň nepatrí. Keby som vlastnila cenné umelecké dielo, predám ho a som bohatá. Ale toto? Nesmiem tam nič robiť, zakázané je aj kosiť trávu, a už vonkoncom to nemôžem predať ako stavebný pozemok,“ vraví. Pritom cena stavebného pozemku v Gánovciach pod Tatrami je päťsto-šesťsto korún za štvorcový meter. Jej pozemok má rozlohu 9 058 štvorcových metrov, takže keby ho speňažila, má dobrých päť miliónov korún... „S manželom sme už dôchodcovia a peniaze by sa nám zišli. Nikdy sme neboli spolu pri mori,“ poťažkala si. „Už sme unavení z toľkého vybavovania,“ pridáva sa aj jej manžel Ing. Jozef Lišiak (72).

V pradedovom kameňolome
Manželia Lišiakovci sa do Gánoviec prisťahovali z Popradu v osemdesiatych rokoch, keď si postavili dom. V Gánovciach má pani Georgína korene. Usadil sa tam jej prastarý otec taliansky kamenár od Milána Giuseppe Migliorini. Veľkú travertínovú kopu premenil na úspešný kameňolom, odkiaľ dodával materiál na stavbu Košicko-bohumínskej železnice, tunely, mosty, viaceré domy v Poprade a z tohto kameňa postavili aj Vyšné Hágy. Kameň sa tam ťažil aj za éry jeho syna Jána, dedka pani Georgíny. V roku 1926 rómsky robotník Anton Koky v lome našiel zvláštny predmet, ktorý sa mu zrejme zapáčil a údajne ho skrýval doma pod posteľou. Keď do Gánoviec prišiel český archeológ Jaroslav Petrbok, Koky mu predmet za sto korún predal. Petrbok spočiatku nevedel, že je to nález výliatku ľudskej lebky, a to, že pochádza z neandertálskeho obdobia, zistil až v päťdesiatych rokoch český paleoantropológ Emanuel Vlček. Jaroslav Petrbok vzácny nález podaroval pražskému Národnému múzeu, kde je dosiaľ. „V našej rodine sa o náleze neandertálca ani veľmi nehovorilo. Môj otec sa hneval, že Gánovce budia taký záujem, veď v okolí Tatier je veľa zaujímavých a pekných miest,“ hovorí pani Lišiaková. Po roku 1948, keď znárodňovali súkromné majetky, poštátnili aj lom, hoci už nebol funkčný. „Ani nám to neoznámili, dočítali sme sa o tom len v novinách,“ poukazuje na praktiky vtedajšej éry.

Zhrdzavená tabuľka
Začiatkom deväťdesiatych rokov gánovský starosta upozornil pani Lišiakovú, že má právo žiadať o navrátenie skonfiškovaného rodinného majetku. Tak získala aj pozemok, z ktorého nikdy nemala žiadny osoh. Ochranári zistili, že sa na ňom nachádzajú chránené rastliny, preto ho vyhlásili za národnú prírodnú pamiatku s piatym stupňom ochrany, čo znamená, že je tam zákaz akejkoľvek činnosti. Archeológovia potvrdili, že je to miesto významného nálezu, a teda by malo byť nejako označené. Keď pani Lišiaková pozemok s kopou travertínu získala, bol aspoň oplotený, no medzitým zlodeji kovový plot rozkradli, ba zdá sa, že si odnášajú aj chránený gánovský travertín. O tom, že lokalita je nejako významná, svedčí iba zhrdzavená tabuľka so štátnym znakom a s nápisom národná prírodná pamiatka. Nikde po ceste smerom na Gánovce nie je žiaden pútač, žiadna informačná tabuľa, a už vonkoncom žiaden text, ktorý by vysvetľoval, čo to tu vlastne je.

Kolotoč papierov
„Človeku je ľúto, mohlo by sa to využiť na prospech cestovného ruchu,“ vraví pani Lišiaková. Zdá sa, že je jediná, koho to mrzí. „Tejto jesene tu bolo vedecké sympózium k osemdesiatemu výročiu nálezu neandertálca a kritizovali stav, v akom je nálezisko. Musela som povedať, že sme s manželom dôchodcovia a nemáme ho za čo dať do poriadku a nik nám s tým nepomôže,“ hovorí. Krátko po reštitúcii pozemku sa pani Lišiaková obrátila na obec a žiadala o výmenu tohto pozemku za iný, z ktorého by mohla mať osoh. Obec jej nemohla vyhovieť, pretože náhradný pozemok nemá. Písala na okresné úrady, na Ministerstvo kultúry SR, Národnú radu SR, osobný list poslala aj jej vtedajšiemu predsedovi Ivanovi Gašparovičovi, ale všetko bolo zbytočné. Z jedného úradu ju odporučili na ďalší a z toho zase na predošlý a tak to šlo dokola. Pred desiatimi rokmi pamiatkovú lokalitu Gánovské travertíny kontrolovali odborníci zo Slovenskej ochrany životného prostredia a tiež krútili hlavou nad jej stavom. V zázname z kontroly doslova napísali: „Vlastníci pozemok vôbec nemôžu užívať, majú z tohto vlastníctva iba neriešiteľné problémy. Zo strany štátu dosiaľ nebol žiadny záujem o udržanie a zveľadenie tejto pamiatky.“ Toto sa stále nezmenilo! Pani Lišiaková sa informovala v bezplatnej právnej poradni a povedali jej, že sa s tým nedá nič robiť. Na to, aby si najala advokáta, ktorý by jej práva vybojoval, nemá peniaze. Má iba niekoľko fasciklov prosieb, žiadostí a úradných odpovedí o ničom. Posledný úradný list je z roku 2003 z Ministerstva životného prostredia SR, kde ju žiadajú, aby priložila znalecký posudok o výpočte majetkovej ujmy. Šla na okresný súd, aby jej poradili znalca na tento odbor, a hoci sa na všetkých odporúčaných znalcov obrátila, ani jeden sa veci nebol ochotný ujať. Je vraj veľmi chúlostivá... „Rezignovala som,“ hovorí. „Najradšej by som to predala. Ale kto to kúpi? Koho zaujíma pozemok, ktorý sa nedá využívať? Iba ak by to niekoho zaujímalo ako rarita...“