Podvodné ragby nie sú ničím novým pod slnkom. Vznikli niekedy začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Potápači kdesi v Nemecku si krátili dlhé chvíle. „Bol to pre nich doplnkový šport. Snažili sa vymyslieť niečo, čím by si spestrili tréningy, kým vyrazia do terénu, aby neplávali len od steny k stene,“ vysvetľuje líder slovenských podvodných ragbistov Andrej Škotta (31). K tomuto športu ho priviedol pred pätnástimi rokmi bratranec. V civile ho živí úradovanie vo finančnej spoločnosti. Podvodné zápasy sú preňho skvelým športovým relaxom. Na Slovensku sa odohrali prvé priateľské zápasy až začiatkom deväťdesiatych rokov. Začali s nimi dva bratislavské potápačské kluby.

Ako kto

Najlepšie podmienky a vyhovujúci hlboký bazén ponúka bratislavský Slovnaft. „Ďalšie dva bazény sú pre podvodné ragby menej zaujímavé a prístupné. Potrebujeme pod vodou dobrú viditeľnosť. Musíme vidieť na šírku bazéna. Dôležitá je aj hĺbka minimálne tri a pol metra až päť metrov. Šírka ihriska musí byť osem až desať metrov a dĺžka dvanásť a pol až osemnásť metrov. Hrávame na šírku bazéna v jeho hlbokej časti.“

Tento druh zábavy v podstate možno praktizovať v každom bazéne so skokanskou vežou. Na Slovensku, žiaľ, nie je žiadny klub skokanov do vody, a tak jedinými lobistami za hlboké bazény zostávajú ragbisti. Preto chodí slovenská partia trénovať k rakúskym kolegom do Viedne. Majú väčšiu istotu, že sa podarí zložiť dva tímy. „Nie je nás tu viac ako dvadsať nadšencov. Všetci bývame v Bratislave. Takže to nie je problém. Trénujeme aspoň raz do týždňa,“ dodáva šéf. Andrej začínal s rugby pod vodou bez toho, aby predtým hral akýkoľvek iný vodný šport. Zapáčilo sa mu to na prvý raz.

Ako dlho vydržia hráči pod vodou? „Podľa toho, ako kto a v akej pozícii. Čím menšia námaha, tým dlhšie. Priemerný hráč by mal po nádychu zaplávať aspoň päťdesiat metrov. Na tréning si však môže trúfnuť každý, kto pod vodou zvládne aspoň pätnásť metrov. Bez ničnerobenia vydržím aj tri minúty a zaplával som sto metrov.“

Predpotopný kôš

Ďalším zo zdravého jadra slovenského tímu je Jakub Lindner (24). Začínal v šestnástich. Na tréning ho priviedol brat Michal „Páčilo sa mi, že je to kamarátsky šport bez trénerov. To mi vyhovuje. Potápačský kurz si robím až teraz. Vyštudoval som za lodného inžiniera a momentálne si hľadám prácu.“

Jeho brat Michal (31) sa „pokúša“ o freediving (voľné potápanie), aby si zlepšil výdrž. Aj jemu sa zapáčil boj o loptu pod vodou. „Je to jediný šport, ktorý sa hrá v štyroch dimenziách vrátane času. Živým sa ako IT konzultant.“

Na dne bazéna sú umiestnené dva koše s priemerom basketbalového, podobajú sa však skôr na predpotopný odpadkový kôš.

Na podvodné ragby stačia plutvy, okuliare, šnorchel, plavky, čiapka a „nátepník“ (náramok) na rozoznanie protihráčov.

Faul je akýkoľvek „útok“ na výstroj. Hráči sa pod vodou nesmú zraňovať a útočiť na seba. Povolené je len držanie. Aj to iba toho, čo má loptu. Inak sa hráči nesmú cielene dotýkať. Škoda, veď tento šport často hrajú aj ženy a dievčatá v zmiešaných družstvách. „Baby nie sú slabšie hráčky. I keď tím zo samých dievčat by asi oproti chalanom nemal šancu uspieť,“ vysvetľuje Andrej Škotta.

Utopená trúba

Podľa pravidiel sa nezdá, že by bol tento šport extrémne tvrdý. Keď som fotografoval ragbistov počas tréningu, dovolili mi prísť blízko k nim. Bolo to celkom zábavné, až kým jeden z nich neschmatol ťažkú červenú gumovú loptu naplnenú roztokom veľmi slanej vody (aby bola čo najťažšia) a nepreplával tesne popri mne. Pár faciek plutvami nebolo to najhoršie. Za ním sa rútili ostatní hráči. Všetci prešli cezo mňa. Okuliare som mal kdesi na boku hlavy, šnorchel vykopnutý a bolo mi úplne jedno, kde je fotoaparát. Hrabal som sa z vody von. Nie je to „sranda“, veď podvodné ragby hrajú šiesti proti šiestim.

Na striedačke môže byť ďalších šesť ľudí. Tá nie je pod vodou, ale na brehu bazéna. Hráči sa striedajú spôsobom jeden von, druhý dnu.

Najlepšími hráčmi sú severania, najmä Švédi. Na vrchole sú i Nemci. Tento šport je rozšírený okrem Európy aj v USA a v niektorých stredoamerických štátoch. Väčšie majstrovstvá bývajú raz za dva roky. Do nich sa slovenská skupinka nadšencov zatiaľ neprebojovala.

Rozhodcovia môžu mať na sebe kompletný potápačský výstroj. Pod vodou sú takto často usadení v plytkej vode aj diváci. Gól hlási trúba automobilu „utopená“ pod hladinou. Rozhodca má v ruke tlačidlo. Jeden zápas trvá dva razy po pätnásť minút s päťminútovou prestávkou. K tomu dve minúty time out a dve minúty vylúčenie pre „hriešneho“ hráča.

Zaujímavé je aj trestné strieľanie. Útočník má štyridsaťpäť sekúnd na to, aby prekonal brankára a dostal loptu do koša. Musí zvoliť taktiku. Brankár väčšinou nedokáže taký dlhý čas ležať na koši, najmä keď sa musí brániť. Ale aj útočník sa bude musieť nadýchnuť... Zápas pod vodou je rýchly „žrút“ kyslíka.