Mariana Kočnera netreba nejako zvlášť predstavovať. Stačí spomenúť kauzu Gamatex a väčšine Slovákov sa vybaví človek, ktorý sa s mimoriadnou razanciou pustil do svojho „kámoša“ Pavla Ruska. Ak by predsa len niekto zaváhal a nevedel, o koho ide, potom je tu známy prípad pozemkov KIA alebo posledné komunálky, v ktorých sa Kočner pokúšal stať bratislavským primátorom... So spomínaným podnikateľom sa nám na Slovensku stretnúť nepodarilo, už mesiac totiž oddychuje vo vychytenom ajurvédskom relaxačnom centre Somatheeram v Indii. A keďže svoj návrat zo sveta plánuje až koncom apríla, rozhodli sme sa ho v južnom srdci Indie navštíviť.

Miláčik Indov
Šok z príletu do Indie bol obrovský. Všetko, na čo sme boli v Európe zvyknutí, zostalo v lietadle, príliš nepripravene sme sa ocitli priamo v tropickom pralese, v ktorom vyrástlo mestečko Trivandrum. Len ťažko sme mohli uveriť tomu, že slovenský podnikateľ si na svoj relax vybral takéto miesto. Šok pominul po dvadsiatich minútach bezhlavej jazdy miestnym taxíkom, keď sme sa ocitli pred bránami indického raja, relaxačného centra Somatheeram, ktoré patrí bohatému indickému podnikateľovi Polly Mathewovi. Tam nás čakal Marian Kočner, opálený, očividne oddýchnutý a prekvapený z nečakanej návštevy. „Neveril som vám, ale keď už ste tu, vitajte. Keď som sem prišiel po prvý raz, bol som neskutočne unavený, prepracovaný a bolo to so mnou dosť vážne. Uvedomil som si, že sa stále len za niečím ženiem a potom človeka v päťdesiatpäťke vystrie. A hoci bude na cintoríne v oddelení bohatých, bude mu to na hovno. Mal som vysokú nadváhu, tak som s tým niečo rozhodne chcel urobiť. Samozrejme, skúšal som všetko možné. Kedysi som vážil 65 kíl, no to je už dávno...“ vzdychol si nostalgicky. Ako sám prezradil, pred troma rokmi vážil 127 kilogramov, čo bolo strašne veľa. Vtedy prvýkrát navštívil spomínané ajurvédske centrum, výrazne schudol a nabral kondíciu. „Ešte rok po návrate som dodržiaval všetko, čo ma v Indii naučili, a schudol som ďalších desať kilogramov,“ hovorí Marian Kočner. Po čase opäť pribral, a tak sa do Indie vrátil. „Dnes mám po mesačnej kúre o desať kíl menej a cítim sa fantasticky. Počas roka nedokážem vypnúť, toto je jediný spôsob, ako sa môžem venovať naozaj sám sebe. Chodieval som doma do fitka, behal som hore-dolu po Kolibe a za šesť mesiacov som zhodil štyri kilá, no išlo ma rozdrapiť! Prosto, to nie je pre mňa, ja sa radšej prejdem pri mori. A navyše, vstupom do lietadla som prestal fajčiť!“ pochváli sa. Slovenský podnikateľ sa nezaprie ani v Indii. Bohatý Kočner sa hádam okamžite stal miláčikom všetkých malých Indov, ktorí od rána do večera behajú po pláži a pýtajú od miestnych turistov „schoolpen“, teda pero do školy či oveľa radšej priamo peniaze. Akoby vycítili, že bohatý Slovák nie je lakomý, len si tie svoje drobné treba vedieť zaslúžiť. A tak to naňho skúšajú všelijako, prosbami o futbalovú loptu, ba dokonca o lieky pre chorého kamaráta... Marian Kočner je tvrdý obchodník, ktorý sa nezaprie ani na pláži. Chlapci si svoje rupie musia zaslúžiť, hoci aj tým, že sa naučia niekoľko slov po slovensky. A tak nás po troch dňoch neprekvapilo, že pri našej reakcii „later“ okamžite nasledovala indická v slovenskej verzii „nes-kor“ sprevádzaná detským smiechom. Neustále sa nás pýtali, kedy príde k vode „fat men“, naznačujúc rukami neodmysliteľné podnikateľovo brucho. A keď prišiel, už z diaľky naňho volali „Papa, Hi, papa...“

Bez manželky
Prekvapilo nás, že Marian Kočner svoje indické dni trávil sám, spoločnosť mu robila iba dlhoročná rodinná priateľka, ktorá tiež prišla do Indie na ozdravný pobyt. „Moja manželka Karolína je zdravá ako repa a nemala dôvod sem ísť. Je veľmi tolerantná a má zmyslel pre humor, poznáme sa už dvadsaťsedem rokov. Zobrali sme sa, ešte keď som bol prvák na vysokej,“ spomína vyštudovaný novinár. „Sedem mesiacov po svadbe sa nám narodila Karolína, ktorá dnes končí masmediálnu komunikáciu na Malte, kde si našla dokonca priateľa,“ prezrádza. „Neskôr sa nám narodila Andrea, prijali ju na architektúru v Bratislave. Bývame na Kolibe, máme rodinný dom, ale veľmi rád spomínam na časy, keď sme bývali v podnájmoch či u rodičov a na dovolenky sme chodievali pod stan alebo s obytným prívesom. V Chorvátsku som bol asi tridsaťkrát, dodnes si tam cez leto prenajímam na šesť týždňov loď, na ktorú nás chodia navštevovať priatelia. Predovšetkým tí, ktorých som spoznal, ešte kým som v podstate nemal nič. Inak som precestoval kus sveta, nebol som hádam len v Japonsku, Austrálii, v Južnej Amerike, kam sa chystám o rok. Mám rád aktívny oddych, toto je jedna z mála výnimiek,“ hovorí o pobyte v Somatheeram.

Ako zbohatol
Marian Kočner pochádza z Ružomberka, jeho otec bol celý život stavbár a mama učiteľka. Práve tam sa spoznal s Paľom Ruskom, s ktorým sa mu cesty skrížili na vysokej škole. „Nikdy sme neboli kamaráti, ale poznali sme sa. Ja som sa do školy dostal na druhý pokus, Paľo bol druhák, keď som nastúpil do ročníka. Už vtedy bol aktívny zväzák, čo mal na starosti brigády. Pamätám sa, ako som sa chcel uliať z paprikovej brigády v Dunajskej Strede a chcel som od neho, aby mi dal robiť niečo užitočnejšie, vedel som skvele písať na stroji. Vtedy vyslovil tú vetu, ktorú si pamätám dodnes: Keby sa všetci takto stavali k práci ako ty, tak komunizmus nikdy nevybudujeme! Dostal som z toho črevný katar, išiel som k lekárovi a na žiadnej brigáde som nebol. Naše cesty sa neskôr skrížili, keď už mal Markízu a moja kamarátka Saša preňho vyrábala istý program. Požičala si na výrobu môj krásny červený Jeep Wrangler. Zadarmo. Keď to však Rusko zistil, zareagoval slovami: No, Kočner, ten zlodej z Technopolu? Ten to môže dať zadarmo, má z čoho! To bol neskôr ten dôvod, prečo som od Siloša Pohanku kúpil pohľadávku voči Markíze. Tak vlastne vznikla kauza Gamatex. A hoci Rusko nakoniec mnohomiliónovú pohľadávku zaplatil, vyrobil zo mňa mafiána, zlodeja a vagabunda. Vďaka tomu na odplatu, keď prišla kauza KIA, som chcel dokázať, že Rusko nemá pravdu, ako i to, že aj obyčajný človek môže bojovať proti štátu, ak je v práve,“ priznáva Marian Kočner. Na otázku, či by sa do kauzy KIA pustil aj prípade, keby Rusko nebol ministrom, s odpoveďou zaváhal. „No, neviem, pravdepodobne nie. Ale keby stál za tým Mečiar, urobil by som to na milión percent,“ zasmial sa.

Z novinára biznismen
Hoci Marian Kočner vyštudoval žurnalistiku, novinárčinou sa živil iba počas štúdia a neskôr asi tri roky pracoval v Slovenskej televízii. „Od skončenia prvého ročníka som pracoval ako externý redaktor hlavnej redakcie Televíznych novín za honorár. Už ako študent som zarábal mesačne tritisíc korún, pričom plat novinára bol okolo 1 900 v hrubom. Súčasne som pracoval ‚ručičkami, nožičkami‘, robil som výškové práce, mal som svoju partiu, dokonca som natieral konštrukciu budovy dnešného rozhlasu! Maľoval som komíny, škároval panely na petržalských činžiakoch, umýval okná na budove STV. Všetky tieto práce sme robili cez telovýchovnú jednotu a môžem povedať, že už ako študent VŠ som zarábal veľmi slušne, ročne asi 70-, 80-tisíc korún. Bohužiaľ, bolo to v čase tvrdého komunizmu a nedalo sa to zarobiť úplne legálne. Hraničilo to s nedovoleným podnikaním, pre ktoré som mal dokonca opletačky so zákonom. Ale vtedy sa to TJ tolerovalo, takto si zarábali na činnosť. My sme zarábali pre lyžiarsky oddiel Slávie Filozof, časť peňazí sme si brali v mzde a časť sme si jednoducho odjazdili. Ja som chodil s deckami ešte za komunizmu lyžovať ako tréner na Kaprun, to si Veronika Zuzulová i jej otec Timo určite pamätajú. Chodili sme namačkaní v tisícdvestotrojke, s pecňami chleba a konzervami, a bývali sme u človeka, ktorý svoj penzión prenajímal deťom z ‚ostbloku‘, zaspomínal si na študentské časy. Po škole pracoval Kočner tri roky v STV, v hlavnej redakcii Televíznych novín ako redaktor vnútropolitickej, neskôr ekonomickej redakcie. Rok pred revolúciou z nej odišiel, stal sa vedúcim strediska výškových prác TJ Patrónka. Prišla revolúcia, a ako Kočner tvrdí, už mal na účte zarobených pekných pár korún. „V podstate som ešte pred revolúciou dovážal načierno počítače, kopírky, zarobil som slušné peniaze. Po prvý raz ma začala preverovať polícia za nedovolené podnikanie, no keďže tento paragraf zrušili, tak ma to obišlo. Po revolúcii som mal zarobené prvé tri milióny.“

Bohatý Slovák?
Na otázku, či je bohatý, Kočner so smiechom odpovedal: „Duchom, ale to ste počuť zrejme nechceli. V porovnaní s vysokoškolským učiteľom a so slovenským lekárom som bohatý,“ zamyslí sa a pokračuje. „V porovnaní s predavačkou v hypermarkete som veľmi bohatý. V porovnaní s niektorými politikmi a úspešnými veľkopodnikateľmi som podstatne menej bohatý a v porovnaní s Romanom Abramovičom som úplný chudák! Ale vy chcete vedieť, aký mám majetok. Vlastním obchodné podiely v niekoľkých obchodných spoločnostiach, ktorých základné imanie sa pohybuje od stotisíc do 51 miliónov. Peniaze v hotovosti nemám, a ak, tak len chvíľu, vždy sa snažím do niečoho investovať. Môj majetok, keby som ho predal, by mal v tejto chvíli hodnotu možno aj 400 miliónov korún. Vlastním niekoľko nehnuteľností prostredníctvom firiem, bývame v rodinnom dome na Kolibe. Osobný majetok, ktorého by som sa zbavil asi ako posledného a do ktorého som blázon, sú autá. Raz za tri roky si kúpim nové, staré nezvyknem predávať, veď by som na tom prerobil! Dcéra na Malte má kabriolet Porsche Boxter, kúpil som ho trojročné za milión. Mladšia dostala k osemnástim Mercedes ML na lízing, autá kupujem na lízing, manželka má päťročný Jaguár X type ‚štvorkolku‘, pred dvoma rokmi na 25. výročie nášho zoznámenia dostala kabriolet Mercedes SLK a ja vlastním Jeep Wrangler, Mercedes S 500, Porsche Carrera. No a minulý rok som si kúpil to, po čom som celý život túžil. Auto Jamesa Bonda Aston Martin DB9. Koľko minieme mesačne? No neviem, moja manželka má vlastný príjem z firiem, ktoré sú jej. Ja miniem na benzín mesačne 20-tisíc korún, potom na kávu, džúsy, podnikateľské obedy, no nech miniem 50-tisíc mesačne. A moja rodina? Sme ako bežná rodina. Nejedávame na raňajky ani ustrice, ani kaviár, žijeme normálne. Akurát že mám dve dcéry, tie baby stoja trocha viac... So svojím životom som naozaj spokojný. Nepodarila sa mi iba jedna vec: V minulosti som sa s manželkou pre ‚házédésacke‘ intrigy účelovo kvôli majetku rozviedol. A hoci stále žijeme spolu, už si ma nechce zobrať, vraj až keď budem mať znova 65 kíl.“