Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Prvá žena vo vesmíre: Tereškovová zvládala let ťažko

19.06.2013 (24/2013) Na niektoré detaily svojho historického letu nerada spomína a sama o nich dlho nehovorila.
Prvá žena vo vesmíre: Tereškovová zvládala let ťažko
10 fotografií v galérii
Valentina Tereškovová bola prvou a takmer na ďalších dvadsať rokov aj jedinou ženou,...
Autor fotografie: Profimedia.sk

Sprevádzali ho totiž problémy a bol pre ňu aj bolestivý. Valentina Tereškovová sa ako prvá žena vydala na obežnú dráhu pred 50 rokmi.

Na kozmodróme Bajkonur vládnu 16. júna 1963 nervozita a napätie. Pred dvoma dňami odtiaľto odštartovala vesmírna loď Vostok 5 s Valerijom Bykovským na palube a teraz je na rampe pripravený Vostok 6. Takzvaný skupinový let, keď v  rozpätí niekoľkých hodín zamieria do vesmíru dve lode, si už Sovieti síce vlani vyskúšali, no tentoraz bude mať osobitý náboj. Popri technickom a  medicínskom charaktere ide totiž pri tejto misii najmä o propagandistický účel.

Ak prebehne všetko podľa plánu, Sovietsky zväz si pripíše na svoje konto ďalšie prvenstvo v dobýjaní vesmíru. Po tom, ako v októbri 1957 vypustil na orbitu vôbec prvé teleso, družicu Sputnik, a v apríli 1961 kozmickú loď s prvým človekom, Jurijom Gagarinom, sa teraz chystá na obežnú dráhu vyslať prvú ženu. Svet o tom zatiaľ nevie, Sovieti totiž o svojich kozmických projektoch zásadne mlčia a zverejňujú ich, až keď sa podaria. Tento nie je výnimkou.

Štart kozmickej lode Vostok 6. 10 fotografií v galérii Štart kozmickej lode Vostok 6. Autor fotografie: Archív

Štart kozmickej lode Vostok 6.

Hodina H nastáva o pol štvrtej popoludní miestneho času. V  kabíne Vostoku 6, ktorý sa práve odlepuje od zeme, sedí 26-ročná Valentina Tereškovová. Vybrali ju z pätice adeptiek, ktoré absolvovali intenzívny niekoľkomesačný výcvik. Musela počas neho veľa vydržať, to však ešte netuší, čo ju v najbližších hodinách čaká „tam hore“.

„Miery“ boli 30 – 170 – 70

Tereškovová pochádzala z dedinky Veľké Maslennikovo ležiacej neďaleko Jaroslavľu. Nemala ani tri roky, keď jej otca povolali do armády a v sovietsko-fínskej vojne napokon padol. Vyrastala teda iba s matkou, ktorá pracovala ako robotníčka v jaroslavľskej textilnej továrni. Valentina po skončení strednej školy nastúpila do závodu na výrobu pneumatík, ďalej študovala diaľkovo a neskôr začala pracovať ako tkáčka v rovnakom závode ako mama. Aktívne sa tam zapájala aj do práce v Komsomole (mládežníckej komunistickej organizácii) a v roku 1959 sa v miestnom aeroklube začala venovať športovému parašutizmu. Obe mimopracovné aktivity jej neskôr veľmi pomohli.

Lietanie ju fascinovalo už od mladosti a venovala sa mu vo forme športového parašutizmu v jaroslavľskom aeroklube. Na spoločnej snímke z roku 1959 úplne vľavo. 10 fotografií v galérii Lietanie ju fascinovalo už od mladosti a venovala sa mu vo forme športového parašutizmu v jaroslavľskom aeroklube. Na spoločnej snímke z roku 1959 úplne vľavo. Autor fotografie: Profimedia.sk

Lietanie ju fascinovalo už od mladosti a venovala sa mu vo forme športového parašutizmu v jaroslavľskom aeroklube. Na spoločnej snímke z roku 1959 úplne vľavo.

Niekoľko mesiacov po úspešnom premiérovom lete Jurija Gagarina na obežnú dráhu sa vo vedení sovietskeho vesmírneho programu začali zaoberať myšlienkou, že po mužovi by do kozmickej lode mohli posadiť aj ženu. Začiatkom roku 1962 sa preto pustili do hľadania vhodnej adeptky. Budúca kozmonautka mala mať menej ako 30 rokov, výšku do 170 cm, hmotnosť menšiu než 70 kg a musela mať za sebou aspoň základný parašutistický výcvik. Jednou z vyše 400 kandidátok, ktoré na začiatku vytypovali, bola aj mladá tkáčka z Jaroslavľu Valentina Tereškovová. Dostala sa napokon do užšieho výberu a spolu s Irinou Soloviovovou, Valentinou Ponomarjovovou, Tatianou Kuznecovovou a so Žannou Jerkinovou nastúpila ako kozmonautka poslucháčka 2. triedy do armády. V nasledujúcich mesiacoch žili prakticky izolované od okolitého sveta.

Z päťky jednotka

Výcvik, ktorý museli absolvovať, bol pomerne krátky, no o to intenzívnejší a tvrdší. Keď Tereškovovú prvý raz posadili do centrifúgy, v ktorej sa testuje odolnosť proti preťaženiu, po chvíli takmer omdlela. Skúšku preto prerušili, ona však trvala na tom, že bude pokračovať. Iným spôsobom prekvapila v teste izolácie. Spočíval v tom, že každú adeptku vesmírneho letu zatvorili do zvukotesnej miestnosti, v ktorej musela sama stráviť desať dní. Tereškovová si čas krátila spevom... Obstála napokon aj v náročnom teste v tepelnej komore, kde musela vydržať po stanovený čas pri okolitej teplote až 70° C a 30-percentnej vlhkosti vzduchu. Súčasťou prípravy boli aj lety prúdovou stíhačkou MIG-15, stodvadsať zoskokov padákom, teoretická príprava a, samozrejme, dôkladné lekárske vyšetrenia.

Počas výcviku. Absolvovala ho spolu so štyrmi ďalšími adeptkami letu, bol pomerne krátky, no o to tvrdší. Počas výcviku. Absolvovala ho spolu so štyrmi ďalšími adeptkami letu, bol pomerne krátky, no o to tvrdší. Autor fotografie: Profimedia.sk

Počas výcviku. Absolvovala ho spolu so štyrmi ďalšími adeptkami letu, bol pomerne krátky, no o to tvrdší.

V rámci lekárskych testov však bolo treba brať ohľad ešte na jednu záležitosť, konkrétne špecifické vlastnosti ženského tela. Keďže do vesmíru zatiaľ leteli iba muži (Gagarin, Titov, Nikolajev, Popovič), nikto nevedel, ako by mohla na podmienky počas letu reagovať žena v rôznych fázach menštruačného cyklu. Pri testoch si preto museli všímať i toto, a hoci to môže znieť zvláštne, v konečnom dôsledku išlo o dôležitý faktor aj pri plánovaní štartu a pristátia kozmickej lode. „Zistili sme, že telo ženy je proti extrémnemu preťaženiu najmenej odolné na štrnásty deň cyklu, čiže v období ovulácie. V tomto čase boli teda štart a takisto pristátie kozmickej lode pre ženu nevhodné,“ spomínal neskôr priekopník vesmírnej medicíny profesor Vladimir Jazdovskij.

Práve lekárske testy napokon určili najvhodnejšie poradie kandidátok na vesmírny let. Číslom 1 sa stala Valentina Ponomarjovová, dvojkou bola Irina Soloviovová, po nej Tatiana Kuznecovová, Žanna Jerkinová a ako piata Valentina Tereškovová.

Príprava Valentiny Tereškovovej na misiu. Hoci z pohľadu lekárov nebola najvhodnejšou kandidátkou, letela práve ona. 10 fotografií v galérii Príprava Valentiny Tereškovovej na misiu. Hoci z pohľadu lekárov nebola najvhodnejšou kandidátkou, letela práve ona. Autor fotografie: Profimedia.sk

Príprava Valentiny Tereškovovej na misiu. Hoci z pohľadu lekárov nebola najvhodnejšou kandidátkou, letela práve ona.

Posledné slovo pri výbere mal však sovietsky vodca Nikita Chruščov. Práve on rozhodol, že prvou ženou, ktorá poletí do vesmíru, bude Tereškovová. Ťažko jednoznačne určiť, prečo vybral práve ju. Ako najčastejšie dôvody sa spomínajú sociálny pôvod, skutočnosť, že jej otec padol vo vojne, aktivita v Komsomole a potom v komunistickej strane (vstúpila do nej v roku 1961), ale tiež vážna známosť s kozmonautom Andrijanom Nikolajevom, s ktorým začala chodiť počas výcviku. Soloviovová sa stala prvou a Ponomarjovová druhou náhradníčkou. „Nebolo to práve najlepšie rozhodnutie,“ neodpustil si vo svojich spomienkach poznámku na adresu výberu profesor Jazdovskij.

Bolestivý let

Let Vostoku 6 mal pôvodne trvať 24 hodín, po štarte však padlo rozhodnutie, že Tereškovová bude okolo Zeme obiehať dlhšie. Štart aj prvá fáza misie prebehli bez problémov, jej loď sa na orbite priblížila na vzdialenosť 5 kilometrov k Vostoku 5, ktorý pilotoval Valerij Bykovskij, a obaja kozmonauti komunikovali navzájom i s riadiacim centrom. Aj úlohy, ktoré mala plniť, zvládala spočiatku výborne. „Let prebieha normálne, cítim sa dobre,“ hlásila Čajka, čo bol Tereškovovej volací znak. Lenže dlho to pravda nebola.

Zakrátko sa kozmonautka začala sťažovať na nevoľnosť, bolesti hlavy, tvrdila, že ju tlačia popruhy, ktorými je pripútaná. Potom sa objavil problém s riadením Vostoku, ktorý si, našťastie, včas uvedomila a po konzultácii s konštruktérom Sergejom Koroľovom a prvým kozmonautom Jurijom Gagarinom, ktorí boli v riadiacom centre, sa jej ho podarilo odstrániť. Neskôr zase prišli ťažkosti a Tereškovová sa dokonca odmlčala. „Keď sa po dlhšom čase opäť ozvala, tvrdila, že bola veľmi unavená a zaspala,“ napísal český publicista Karel Pacner, ktorý sa zaoberá problematikou vesmírnych letov. Podľa jeho slov Valerij Bykovskij dokonca tvrdil, že zo vzájomnej komunikácie s Čajkou mal pocit, ako keby chvíľami plakala.

Historický let ženy do vesmíru oslavoval celý svet. 10 fotografií v galérii Historický let ženy do vesmíru oslavoval celý svet. Autor fotografie: profimedia.sk

Historický let ženy do vesmíru oslavoval celý svet.

Valentina Tereškovová napokon obletela Zem 48-krát a 19. júna 1963 po 2 dňoch, 22 hodinách a 50 minútach pristála. Ani to však nebolo bez komplikácií. Pri katapultáži z kabíny Vostoku zavadila prilbou o okraj vstupného otvoru a udrela si hlavu tak, že ešte niekoľko dní mala na tvári veľkú modrinu. „Aj počas zostupu sa ma zmocnila hrôza, padala som totiž do veľkého jazera a pocit, že tam zostanem sama, bez akejkoľvek pomoci, mi naháňal obrovský strach,“ prezradila neskôr. Napokon však našťastie dosadla na pevnú zem.

O nepríjemnostiach, ktoré jej let sprevádzali, Tereškovová dlhé roky mlčala a, naopak, tvrdila, že všetko prebiehalo podľa plánu a žiadne ťažkosti ho nesprevádzali. Až takmer po štyridsiatich rokoch priznala, že Sergejovi Koroľovovi dala vtedy slovo, že o technických problémoch ani o svojich skutočných pocitoch hovoriť nebude.

Prvú kozmonautku oslavovali všade, kam prišla. Takto ju vítala Bratislava. 10 fotografií v galérii Prvú kozmonautku oslavovali všade, kam prišla. Takto ju vítala Bratislava. Autor fotografie: Profimedia.sk

Prvú kozmonautku oslavovali všade, kam prišla. Takto ju vítala Bratislava.

Sen o ceste na Mars

Prvú kozmonautku sveta čakala po návrate na zem sláva porovnateľná s tou, ktorú zažil v roku 1961 Gagarin. Aj ju sovietsky režim vyznamenával a ako jeho pýcha a dôkaz úspechov budovania socializmu cestovala po svete. Pre mnohé dievčatá a ženy, a to nielen v Sovietskom zväze či vo východnom bloku, ale aj na Západe, sa Valentina Tereškovová stala vzorom. Dokonca aj jej svadbu s Andrijanom Nikolajevom Kremeľ propagandisticky využil. Konala sa v novembri 1963 vo vládnom sídle v Leninských horách, Chruščov bol na nej čestným hosťom a vyhlásil, že Nikolajev a Tereškovová sú príkladom ideálnej sovietskej rodiny. Keď sa im v júni nasledujúceho roka narodila jediná dcéra Elena, všade sa zdôrazňovalo, že je to prvé dieťa v dejinách, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre.

Necelých päť mesiacov po vesmírnom lete sa vydala za kozmonauta Andrijana Nikolajeva. Svadba bola celospoločenskou udalosťou. 10 fotografií v galérii Necelých päť mesiacov po vesmírnom lete sa vydala za kozmonauta Andrijana Nikolajeva. Svadba bola celospoločenskou udalosťou. Autor fotografie: profimedia.sk

Necelých päť mesiacov po vesmírnom lete sa vydala za kozmonauta Andrijana Nikolajeva. Svadba bola celospoločenskou udalosťou.

Podobne ako pri kozmickom lete, aj tu bola pravda iná. Nikolajev sa prejavoval ako despota, Tereškovovú týral a ich manželstvo sa napokon rozpadlo. Neskôr sa vydala druhýkrát a s lekárom Julijom Šapošnikovom žila až do jeho smrti v roku 1999.

Tereškovová, Nikolajev a ich dcéra Elena. Príklad ideálnej sovietskej rodiny dlho nevydržal, manželstvo sa po niekoľkých rokoch rozpadlo. 10 fotografií v galérii Tereškovová, Nikolajev a ich dcéra Elena. Príklad ideálnej sovietskej rodiny dlho nevydržal, manželstvo sa po niekoľkých rokoch rozpadlo. Autor fotografie: profimedia.sk

Tereškovová, Nikolajev a ich dcéra Elena. Príklad ideálnej sovietskej rodiny dlho nevydržal, manželstvo sa po niekoľkých rokoch rozpadlo.

Hoci po tom túžila, do vesmíru sa Valentina Tereškovová už druhý raz nepozrela. Trvalo dokonca ďalších 19 rokov, kým si do kokpitu vesmírnej lode sadla ďalšia žena jej krajanka Svetlana Savická. Prvá kozmonautka medzitým vyštudovala vojenskú leteckú akadémiu, stala sa inžinierkou, neskôr aj profesorkou a autorkou viacerých vedeckých prác, pôsobila v straníckych funkciách a ešte aj dnes, ako 76-ročná, je poslankyňou Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.

Valentina Tereškovová dnes. Pred tromi mesiacmi oslávila 76. narodeniny a je poslankyňou ruského parlamentu. 10 fotografií v galérii Valentina Tereškovová dnes. Pred tromi mesiacmi oslávila 76. narodeniny a je poslankyňou ruského parlamentu. Autor fotografie: Profimedia.sk

Valentina Tereškovová dnes. Pred tromi mesiacmi oslávila 76. narodeniny a je poslankyňou ruského parlamentu.

„Napriek všetkým prekážkam, ktoré som musela prekonať, a všetkému nepríjemnému, čo ma stretlo, môžem povedať, že som mala šťastný život,“ povedala vlani v rozhovore pre ruskú televíziu Valentina Tereškovová, ktorá sa ešte chce dožiť chvíle, keď človek pristane na Marse. Práve o ceste na červenú planétu vraj totiž dlho sama snívala.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×