Aký ste mali rok?

Ako ostatné, až na to, že poslednýkrát som mal pri veku prvé číslo 6. Je to ako zdvihnutý prstík.

Na budúci rok už bude sedmička. Znamená to pre vás niečo?

Vzal som to na vedomie a rozhodol som sa, že sa už nebudem tak veľa motať v divadle. Preto som sa minulý rok venoval skôr seriálu Panelák. Do toho prišli zdravotné ťažkosti, pretože som neporiadny. Keď som bol ešte šéfom činohry SND, tak riaditeľ SND Kákoš hovorieval – tento rok bol ťažký, ale budúci bude ešte ťažší.

Bude?

Neviem, lebo miera zodpovednosti u mňa už nie je taká veľká, ako keď som aj učil v škole, aj pracoval v divadle. Žijem tak, že sa teším z každého dňa, a sám si hovorím, že zdravie sa zlepší alebo sa aspoň udrží. Túžim po tom, aby som mal budúci rok stabilizovaný. Bol by som rád, aby mali aj ostatní ľudia stabilizovaný budúci rok, aby nebol taký hektický, a aby mali úsmev na ksichte. Aby si povedali, že veci sú dobré, aby chlebík nezdražel, aby ľudia povzbudili seba aj okolie. Aby v spravodajstve nebola len samá krv a katastrofa.

Krv a katastrofy sú však realitou.

Áno, ale niekedy sa mi zdá, že nevedomosť bola lepšia, ako keď som dnes o všetkom informovaný. Keď si chcem občas prečítať nejaké noviny a pozrieť správy v televízii, tak sa informáciám o katastrofách nedá vyhnúť.

Teraz sedíme v reštaurácii a vy vyzeráte ako stabilný štamgast. Je to váš lokál?

Áno, mám ešte jeden obľúbený podnik, ale do tejto reštaurácie mám cez cestu 50 metrov. Sem mi nosia aj scenáre, lebo sú veľké a do poštovej schránky sa nezmestia. Tak ich sem donesú, a keď prídem, vyzdvihnem si ich. Chodím do tejto reštaurácie po prechádzke – ako keď idete po púšti a po dlhej chôdzi si potrebujete oddýchnuť. Stretávam sa tu s ľuďmi, ktorí bývajú blízko, a debatujeme o všetkom od futbalu až po politiku, napríklad o odvolávaní ministra spravodlivosti a podobne. Páči sa mi, že pri debate všetko vieme vyriešiť (smiech).

Ako vnímate politikov? Vedú krajinu dobre?

Hm, volia ich ľudia, takže ľudia si určia, ako bude krajina vedená. A nechápem, prečo vždy tí politici, ktorí vo voľbách prehrajú, nadávajú. Ja som v minulosti dobre hrával tenis. Vedel som pri ňom uznať svoju prehru. Nehovorím, že vlády vedú krajinu dobre alebo zle, ale dôležité je, aby sa predseda vlády vedel podpísať pod svoje slová. To bolo moje krédo aj v čase, keď som viedol činohru SND – vedieť sa podpísať. Na každej vláde ma trápi, že vždy rozpráva, ako to tá predchádzajúca pokazila.

Čo by mali vlády robiť?

Uznať, čo bolo dobré, a to dobré ponechať, nie rušiť. Ani raz som nepočul, že by niekto pochválil svojho predchodcu, že urobil čosi dobré. Radšej nadáva a vymení všetkých, aj vrátnikov. Ale možno tomu nerozumiem. Mám pocit, že máme príliš veľa celebrít, každý druhý je podnikateľ, manažér a je obrovské množstvo politológov. Tí vedia všetko vrátane predpovedí počasia. Aj ja sa niekedy cítim ako taký politológ.

Súčasná vláda sa vám pozdáva?

Dostala v parlamente 83 kresiel a teraz sa musí za to zodpovedať. Všetko sa zvaľuje na krízu, ale neviem posúdiť, nakoľko je to správne. Mne by sa páčilo, keby vláda povedala – takto budeme riadiť krajinu a tí, čo prehrali, by povedali – takto by sme ju riadili my. Chýba mi opozícia, ktorá by jednoznačne povedala, čo by robila ona. Aby štát nefungoval tak, že politici budú donekonečna len niečo skúšať, ale aby jasne povedali – bude to takto a takto. Je mi jasné, že budú robiť chyby, ale musia za ne prevziať zodpovednosť. A štrajky? Neviem, podľa mňa k ničomu nevedú. Radšej by som bol za trochu viac nádeje, úsmevu a viac chcenia žiť – myslím tým nerezignovať.

„Aha, už prichádza sedmička,“ akoby ukazoval herec, ktorý má poslednýkrát pri svojom veku prvé číslo 6.

„Aha, už prichádza sedmička,“ akoby ukazoval herec, ktorý má poslednýkrát pri svojom veku prvé číslo 6.