Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Tajomstvo dlhovekosti: Môžeme aj my žiť dlhšie?

16.09.2012 (38/2012) Na Zemi existujú tri miesta, kde ľudia žijú dlhšie než kdekoľvek inde. Deväťdesiatky či stovky sa dožívajú v skvelom duševnom a fyzickom zdraví.  
Tajomstvo dlhovekosti: Môžeme aj my žiť dlhšie?
8 fotografií v galérii
Takto vyzerá strava okinavskej rodiny na týždeň.
Autor fotografie: Profimedia.sk

Pátranie po dlhovekosti sa stalo jednou z vedeckých priorít posledných rokov. Ako to, že na svete sú miesta, kde sa ľudia bez problémov dožívajú stovky? Existuje chirurg, ktorý aj vo svojich 92 rokoch dokáže zoperovať ľudské srdce. Kým vedci bádajú, na svete si spokojne žijú ľudia, ktorí žijú dlho a tešia sa z pevného zdravia. Bez pátrania po príčinách. Jedným z týchto miest je aj japonský ostrov Okinava. Práve tu žijú už niekoľko rokov americkí bratia Bradley a Craig Willcoxovci – vedci, ktorí sa snažia odhaliť tajomstvo dlhovekosti Okinavčanov.

Vyzerajú mladšie

„Keď sme sem s bratom prileteli prvýkrát, mali sme z toho zvláštny, no dobrý pocit. Spomínam si, ako som kráčal po ulici a prechádzal som okolo panej, ktorá zametala pred vchodom do reštaurácie,“ hovorí doktor Bradley Willcox. „Pomyslel som si, aká sympatická pani, isto si privyrába k dôchodku. Jej vek som odhadoval na takých 65 rokov. Neskôr som zistil, že má 90 alebo 95! Spočiatku som si myslel, že sme skutočne objavili údolie Šangri-La.“ Existuje množstvo legiend o tomto vymyslenom území, kde vraj ľudia prežívajú dlhé a šťastné životy v mieri, izolovaní od okolitého sveta.

Okinavčania žijú dlho a zdravo, čo viac človeku treba k šťastiu? Okinavčania žijú dlho a zdravo, čo viac človeku treba k šťastiu? Autor fotografie: Profimedia.sk

Okinavčania žijú dlho a zdravo, čo viac človeku treba k šťastiu?

V porovnaní s Veľkou Britániou a Amerikou žije v Okinave štyrikrát viac ľudí, ktorí oslávili 100. narodeniny. Nie je ničím nezvyčajným, keď tu vyše 90-roční ľudia denne cvičia, varia a dokážu fungovať celkom samostatne. Mnohí z nich dokonca pracujú na ryžových poliach alebo si prilepšujú k dôchodku iným spôsobom. Každý si tu vymyslí vlastný spôsob, ako sa udržať vo forme. „Okinavčania nerozmýšľajú nad tým, ako oklamať vedu, nebojujú s ňou. Nerozmýšľajú nad tým, ako sa dožiť čo najvyššieho veku, nad tým, čo jedia alebo pijú,“ pokračuje doktor Willcox. „Názory vedcov ich vôbec nezaujímajú. Im sa proste darí žiť dlhšie.“

DHEA

Už od 70. rokov pátrajú vedci po okinavskej dlhovekosti. Sústreďovali sa na množstvo faktorov, ktoré by v tomto boji s časom mohli zohrávať dôležitú rolu. Skúmali, ako dlho žili ich predkovia, či trpeli nejakými ochoreniami ich rodičia, súrodenci, deti. A začali sa objavovať nejasné výsledky. Okinavčania skrátka starnú inak ako ostatní ľudia. Pomalšie. Hoci ich dátum narodenia hovorí, že majú 75 alebo 80 rokov, vyzerajú o dobrých dvadsať až tridsať rokov mladšie. Vyše 70 percent Okinavčanov, ktorí dovŕšili storočnicu, bolo do 97 rokov úplne zdravých.

Fyzická aktivita a stretávanie s blízkymi sú pre Okinavčanov dôležité. 8 fotografií v galérii Fyzická aktivita a stretávanie s blízkymi sú pre Okinavčanov dôležité. Autor fotografie: Profimedia.sk

Fyzická aktivita a stretávanie s blízkymi sú pre Okinavčanov dôležité.

Tisícky testov prezradili jednu dôležitú skutočnosť, ktorá sa týka „hormónu mladosti“ DHEA. Je to tzv. otec všetkých hormónov, z ktorého si telo vyrába iné hormóny. Dehydroepiandrosterón (DHEA) produkujú nadobličky a s pribúdajúcim vekom jeho hladina v ľudskom organizme klesá. V bežnom ľudskom organizme pomerne rýchlo, u Okinavčanov je to však trochu inak. Udržiavanie jeho optimálnej hladiny v tele zlepšuje výsledky pri budovaní svalovej hmoty aj pri redukcii telesného tuku. „Omladzujúci hormón“ sa dá kúpiť na internete v tabletkovej forme ako doplnok výživy. Hladina DHEA Okinavčanov však neklesá ani zďaleka tak rýchlo, ako je bežné. Akoby okinavský čas plynul omnoho pomalšie.

Dúhová diéta

Životný štýl Okinavčanov spomaľuje ich starnutie, udržuje hladinu dôležitých hormónov v tele a umožňuje im žiť v zdraví. Je to spoločenstvo ľudí, ktorí nielenže žijú najdlhšie na svete, no zároveň je u nich najnižšie percento vzniku rakoviny prsníka či prostaty. Vysvetlenie tohto nezvyčajného fenoménu sa rodí na tých najzvyčajnejších miestach. V každom okinavskom meste a v každej dedine je trh, ktorý patrí k hlavným dejiskám tamojšieho života. Nájdete tu u nás nepoznané druhy ovocia a zeleniny hýriace farbami. Vedci Bradley a Craig Willcoxovci veria, že práve tu vzniká „okinavský zázrak“, ktorý možno nazvať dúhovou diétou. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dĺžku a kvalitu života, patrí strava bohatá na antioxidanty a sójové proteíny. Okinavčania konzumujú oproti Európanom a Američanom neporovnateľné množstvo tofu a sójových produktov, čo má nepochybne vplyv na nízky výskyt rakoviny v tejto oblasti.

Na trhoch je dostať kúpiť množstvo čerstvej zeleniny. 8 fotografií v galérii Na trhoch je dostať kúpiť množstvo čerstvej zeleniny. Autor fotografie: Profimedia.sk

Na trhoch je dostať kúpiť množstvo čerstvej zeleniny.

Doktor Bradley Willcox potvrdzuje, že ak by sa svet stravoval podľa okinavských návykov, výskyt rakoviny by sa rapídne znížil. K zdravému jedlu však patria aj určité zvyky. Okinavčania a Japonci vo všeobecnosti sa neprepchávajú. Vždy zjedia len toľko, aby boli sýti na 80 percent. Priemerný Okinavčan prijme za deň iba 200 kalórií, čo je o 200 percent menej ako v Británii a USA. Vedci nevedia vysvetliť, prečo má obmedzenie kalórií také pozitívne účinky. Telo vtedy pravdepodobne prepína do akéhosi krízového režimu a vyrovnáva sa s nedostatkom jedla. Omnoho lepšie vďaka tomu funguje aj obranyschopnosť organizmu.

Čerstvé ryby sú jednou zo základných zložiek japonskej kuchyne. 8 fotografií v galérii Čerstvé ryby sú jednou zo základných zložiek japonskej kuchyne. Autor fotografie: Profimedia.sk

Čerstvé ryby sú jednou zo základných zložiek japonskej kuchyne.

Do prasknutia

Podľa niektorých štúdií je práve vyvolanie dojmu hladovania dôvodom, prečo sú niektorí ľudia fyzicky mladší než „papierovo“. Čo je v krajine, ktorá má toľko jedla, že ho exportuje do sveta, veľký paradox. Japonci „hladujú“, hoci nemusia, na rozdiel od nich na západe obľubujeme reštaurácie, kde si za jednotnú cenu môžeme nabrať plný tanier jedla a napchať sa do prasknutia. Pre našu peňaženku je to síce výhodný biznis, no náš organizmus sa nám isto nepoďakuje.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×