Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Mama Lukáša Latináka: Na môj vkus je veľký sukničkár

12.09.2012 (38/2012) „Len na teba tam budú čakať!“ skritizoval Lukáša Latináka (35) jeho otec po tom, čo sa dozvedel o prihláške na herectvo.
Mama Lukáša Latináka: Na môj vkus je veľký sukničkár
1 fotografia v galérii
To, že si Lukáš Latinák zvolí hereckú dráhu, jeho rodičov najprv zaskočilo.
Autor fotografie: anc

Výlet do Hriňovej za rodičmi známeho herca niesol prvky exkurzie. Vzali nás totiž na neďaleké lazy, kde už niekoľko rokov prestavujú svoju chalupu. „Tam je Poľana, tam Zvolenská Slatina,“ opisoval nám s nadšením Lukáš Latinák starší. Nečudo, že v rozhovoroch, ktoré jeho syn poskytuje, nikdy nezabudne zdôrazniť, odkiaľ pochádza a prečo má svoju domovinu tak rád.

Lipa z kvetináča

So štvorročným Lucom, ako mu hovoria, a s dcérou Alenou mladšou o rok sa Latinákovci do Hriňovej presťahovali takmer pred tridsiatimi rokmi. Obaja sú Horehronci, z Heľpy však kvôli práci odišli. Kým zapustili korene v Hriňovej, bývali aj na Cerove v okrese Krupina.

Latinákovci nás pozvali na svoju chalupu na hriňovských lazoch. 1 fotografie v galérii Latinákovci nás pozvali na svoju chalupu na hriňovských lazoch. Autor fotografie: Miro Miklas

Latinákovci nás pozvali na svoju chalupu na hriňovských lazoch.

„Mama pracovala v rastlinnej výrobe na družstve. Tam ma vzala na kombajn. Prášilo sa ako sviňa, bolo teplo, všetko sa na mňa lepilo, pichalo, ale bolo to perfektné,“ zaspomínal si herec nedávno v rozhovore pre denník SME. Detstvo v Hriňovej sa mu spája s podobnými zážitkami. Jeho otec tu totiž získal prácu vedúceho predajne v Jednote, rodinu tak čakalo ďalšie sťahovanie. Byt, ktorý Latinákovci dostali, však slúžil len na prespávanie. Netrvalo dlho a krásna príroda ich zlanárila natoľko, že sa v jednej z tunajších osád rozhodli zadovážiť si prechodné bydlisko.

S mladšou sestrou Alenkou (vpravo) sa radi hrávali v obchode medzi regálmi. 1 fotografie v galérii S mladšou sestrou Alenkou (vpravo) sa radi hrávali v obchode medzi regálmi. Autor fotografie: Archív L.L.

S mladšou sestrou Alenkou (vpravo) sa radi hrávali v obchode medzi regálmi.

„Lukáš so sestrou trávili na lúkach celé detstvo, chodili zbierať černice a maliny. My sme obaja ľudia z dediny, pochádzame z chudobných rodín, všetko sme si vždy dopestovali alebo dochovali, takže nič iné ako vzťah k prírode sme nemohli vštepiť ani svojim deťom,“ opisuje sympatická mama Latináková. Chalupa je však v ich živote významná aj z iného dôvodu – práve tu Lukáš oznámil svojim rodičom, že sa hlási na herectvo. A neďaleko ich chalupy stojí aj lipa, ktorú tu sám zasadil. Dostal ju v kvetináči od  spolužiakov a kamarátov ako svadobný dar. Aj s kartónovou maketou rodinného domu. V zmysle hesla – postav dom, zasaď strom, urob syna.

Opičky odmala

To, že si ich syn zvolí hereckú dráhu, jeho rodičov najprv zaskočilo. „Nemôžeme sa pochváliť tým, že by sme mu drukovali od začiatku,“ priznáva Anna Latináková. „Otec ho hneď skritizoval, povedal mu, že len naňho tam čakajú.“ Hoci talent po kom zdediť mal – od otca, ktorý odmala vystupoval vo folklórnom súbore a v dospelosti účinkoval v mnohých estrádnych predstaveniach. „Nikdy sme si však neuvedomovali, že by mu herectvo až tak učarovalo,“ hovoria svorne a tvrdia, že Lukáš vždy viac inklinoval ku kresleniu, než aby sa predvádzal. „Hoci opičky robil odmala. To vidíte aj na tých fotografi ách,“ smejú sa na obrázkoch, kde má ich Luco banánovú šupku na hlave či drží v rukách prázdnu fľašu od alkoholu. Nečudo, že si ho diváci obľúbili najmä v komediálnej polohe.

Odmala vraj robil kadejaké opičky. 1 fotografie v galérii Odmala vraj robil kadejaké opičky. Autor fotografie: Archív L.L.

Odmala vraj robil kadejaké opičky.

„Bol síce šibal od narodenia, ale nebol ani agresívny, ani zlostný, nikdy sa nepobil. Aj so sestrou si vychádzal, nespomínam si, že by sme museli medzi nimi riešiť nejaké vážne konflikty. Mal ju rád, hoci ho občas dirigovala, na čo a kedy sa budú hrať. Nedoťahovali sa ani pre hračky. Keď som sa zamestnala v Jednote aj ja, chodili tam po škôlke za mnou a stále sa okolo nás motali. Mohli sa odviezť na trojkolke alebo sme ich pustili do skladu. Vlastne sa do obchodu prišli pohrať a doma im tie hračky potom ani tak veľmi nechýbali,“ opisuje mama Latináková. Lukáš vraj najviac obľuboval lego či iné stavebnice.

List od Hubu

Vystačil si však i s pastelkami a farbičkami. „Vždy sa stiahol do kúta a niečo pekné nakreslil, navštevoval umeleckú školu. Aby svoj talent nejako zužitkoval, chcel sa vyučiť za kovorytca. Na skúškach sa mu však nepošťastilo. Jeho spolužiak išiel do Poltára za sklára, aj táto myšlienka sa mu zapáčila. No a tam ho vzali bez problémov,“ spomínajú rodičia. A o tom, že mu to naozaj išlo, svedčí fakt, že nejedno jeho sklené dielko ponúkol i v rámci charitatívneho bazáru, ktorý chalani z Partičky robili už druhé Vianoce. V sklárňach si zvykol neskôr počas prázdnin aj privyrábať. Odbiehal domov, pri prestavbe chalupy sa zišla každá pomocná ruka. „Miešačka tu stále hučala, Luco musel robiť ako všetci ostatní. Len málokedy sme zavolali cudzieho majstra, snažili sme sa všetko urobiť sami,“ hovorí hercov otec o letných brigádach, do ktorých neskôr zapojil aj dvoch mladších synov Paľa a Petra. „Keby ste sa Luca dnes na to opýtali, tak by povedal, že sem nerád chodil, lebo nikomu sa nechce, ak niečo musí robiť. To je tak v každej rodine. Tú drinu ocenil až vtedy, keď sem začal chodiť so spolužiakmi z vysokej školy a všetci sa tu dobre cítili,“ spomína otec. Páčilo sa im tu až natoľko, že sa tu jedného dňa, keď už mali byť dávno v škole, trocha „pozabudli“.

Už na vysokej škole sa Kobielsky, Kemka, Miezga, Jakab a Latinák stali nerozlučnými kamarátmi. 1 fotografie v galérii Už na vysokej škole sa Kobielsky, Kemka, Miezga, Jakab a Latinák stali nerozlučnými kamarátmi. Autor fotografie: Archív L.L.

Už na vysokej škole sa Kobielsky, Kemka, Miezga, Jakab a Latinák stali nerozlučnými kamarátmi.

„Bála som sa, kde sú, tak som sem nabehla, aby som spravila poriadok a trochu ich popohnala. Potom to spomínali v škole, hovorili, že som sa na nich veľmi nahnevala. Od Martina Hubu, ktorý bol ich ročníkový vedúci, mi prišiel ospravedlňujúci list, v ktorom mi písal, aby som sa na nich nehnevala. Že sú to len umelecké duše, ktoré môžu rásť len v takom peknom prostredí, ako je u nás,“ spomínajú si dnes manželia na túto historku s úsmevom. Lebo s Lucovými kolegami majú dobrý vzťah. Dokonca keď pred pár rokmi prechádzali cez neďalekú obec Kriváň, poslali im obľúbené guľky s údeným mäsom, ktoré sú tradičné na Heľpe.

Olympijské tepláky

Hoci tomu, že tak dobre zapadne do hereckého kolektívu, dlho neverili. „Odhováral som ho od herectva, hovoril som mu, že je to ťažká profesia, že konkurencia je veľká. Ale nakoniec som si uvedomil, že prečo to neskúsiť, keď po tom tak túži. Zavolal som teda kamarátovi Ľubovi Holčíkovi, ktorý pôsobí ako herec vo zvolenskom divadle a ktorý má tuná na lazoch tiež svoju chalupu, nech sa u nás zastaví. Lukáš si s ním trocha podebatoval a Ľubo mi tvrdil, že na to má. Ale podľa neho by bolo lepšie, keby ho uvidel nejaký režisér. Tak sme rozmýšľali, že koho zavolať. Spomenul som si na Andreja Turčana, ktorý zopár adeptov na herectvo už pripravoval. Luco sa s ním stretol na javisku i doma,“ spomína si otec.

Aj Lukáš Latinák starší (vľavo) kedysi hrával divadlo. 1 fotografie v galérii Aj Lukáš Latinák starší (vľavo) kedysi hrával divadlo. Autor fotografie: Archív L.L.

Aj Lukáš Latinák starší (vľavo) kedysi hrával divadlo.

Svojho syna potom otec sprevádzal aj na prijímačky. „Išli sme do Bratislavy na starej embéčke, malú dušičku sme mali. Ešte v aute sa Luco pripravoval, vedel, že bude musieť zaspievať nejakú pesničku. Chcel síce niečo zarepovať, a ja mu na to, že čo si. Veď by ho vysmiali, keď je spod Poľany. Mal šťastie, v komisii sedela Zuzka Kronerová, Ady Hajdu, jeho dnešní kolegovia z Astorky, a celkom sa im zapáčil. Tak postúpil do druhého kola. Neboli sme však na to pripravení, hrozilo, že bude musieť prespať niekde na stanici. Nakoniec sme si spomenuli, že sa do Bratislavy vrátil zápasník Jozef Lohyňa, s ktorým som sa kamarátil. Ten ho nechal u seba prenocovať. Aj Lukáš často spomínal, že mu olympijský víťaz varil ráno párky.“ Keď sa Lukáš dozvedel, že postúpil do tretieho kola, v ktorom mal predviesť napríklad jazdu na koni, od známeho zápasníka si musel požičať tepláky. Až potom sa mohol vrátiť domov. List o tom, že ho zobrali, jeho mama pár dní skrývala. Šťastnú novinu oznámila až vtedy, keď sa zišla celá rodina.

Slzy za cenu OTO

Lukáš dnes pôsobí v Divadle Astorka, diváci si ho obľúbili aj vďaka Profesionálom. Pred dvoma rokmi dokonca získal cenu Absolútny OTO, keď mu diváci do televíznej ankety poslali najviac hlasov. Dodnes je pamätná jeho veta, ktorú povedal pri preberaní ocenenia: „Mama, OTO je doma.“

Po tom, ako získal sošku Absolútny OTO, sa jeho mama rozplakala. 1 fotografie v galérii Po tom, ako získal sošku Absolútny OTO, sa jeho mama rozplakala. Autor fotografie: Petra Áčová, Nový Čas

Po tom, ako získal sošku Absolútny OTO, sa jeho mama rozplakala.

„Spustilo to u mňa emočnú revolúciu, slzy mi padali priehrštím. Vybavili sa mi obrázky, ako išiel na vysokú či ako ho Ľubo Vajdička vyhodil zo skúšky. Veľakrát som mala strach, či školu vôbec dokončí, ako sa zaradí, či sa dokáže prebiť. Ale snažil sa – už ako druhák moderoval reláciu Poltón. Dostával síce vreckové 200 – 300 korún, no bolo to asi málo, hoci v Hriňovej to bolo dosť,“ spomína si Lukášova mama, ktorá tvrdí, že sláva syna nijako nepoznamenala. „Lukáš nikdy nebol namyslený ani pyšný, naopak, on je stále ten dobráčisko od kosti. Dosť prísne som jeho aj Alenku vychovávala, keď nedostali v škole jednotku alebo dvojku, bola som nešťastná. Boli oveľa poslušnejší, vedeli, čo si môžu dovoliť, ľahko sa prezradili, keď ma chceli oklamať. Pri výchove mladších synov Paľka a Peťa som bola už o dosť benevolentnejšia, naučila som sa, že nemusím bazírovať na niektorých veciach,“ vraví. Ale ani dnes sa so svojím najstarším synom príliš nemazná. Týka sa to vraj hlavne práce, ostatné nech mu vraj vyhovorí manželka. „Mne sa teraz nepáči, ako hrá v Horúcej krvi toho farmára Johnyho. Na môj vkus je tam veľký sukničkár. Oveľa viac mu sedia humorné postavy, napríklad ako Karol Hurka v Profesionáloch nemá chybu.“

Šesťdesiat pri stole

Rodičia nevynechávajú ani Lukášove premiéry v Astorke. Cesta do Bratislavy je pre nich aj príležitosťou, ako môžu vidieť svojho vnuka Damiana. Otcovstvo vraj Lukášovi pristane. „Je znamenitý, so synom sa stále mazná, ale to má asi po mne. Aj ku mne keď prídu všetky vnúčatá, chodím po kolenách, robím koníka, nechám sa nimi mangľovať,“ smeje sa Latinák starší, ktorý je už päťnásobným starým otcom a na ceste je ďalšie vnúča.

Po otcovi zdedil talent, po mame dobré srdce. 1 fotografie v galérii Po otcovi zdedil talent, po mame dobré srdce. Autor fotografie: Miro Miklas

Po otcovi zdedil talent, po mame dobré srdce.

Sám pochádza zo štyroch súrodencov, jeho manželka z troch. Ak niečo v rodine oslavujú, zíde sa ich pri stole najmenej šesťdesiat. „My sme kedysi mali sedemmiestne mitsubishi, keď deti podrástli a odišli z domu, zadovážili sme si menšie auto. Ale keď nám i naďalej budú takto húfne pribúdať ďalšie vnúčatá, asi si budeme musieť zaobstarať minibus,“ dodáva smejúc sa. Takže, Lukáš, pochlap sa ☺!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×