Doteraz mi stačili upútavky a kreslená verzia v jojkárskom TV Lokal, na ktorej som sa narehotala, ale zistila som, že markizácky originál môže byť ešte väčšia sranda než jeho kreslená paródia. Problémy s kútikmi som mala, už keď ťažko dýchajúci Vilo Rozboril pateticky spovedal chlapca, ktorého obaja rodičia skončili na vozíkoch. Kde skončil ten sympatický a spontánny Vilo, ktorého si pamätám z Vilomenín? Keďže sa nemusím popásať na nešťastí druhého, radšej som umyla riad a čo-to upratala, čo vskutku vždy, ak sa dá, odložím... Ale hoci aj riady od susedov, ako dýchavičný Rozboril predstierajúci súcit. Už ani neviem, o čom bol druhý príbeh, ale ten tretí, to bola sranda na kvadrát. Každý normálny človek predsa vie, že nič také ako vyliečený homosexuál neexistuje. Scenárista TV Lokal, ak videl toto Modré z neba, musel pukať závisťou: homosexuálny Róm, ktorý si berie panenskú blondínku, lebo sa stretli vo viere, všetko jej povedal a ona „číta literatúry a cíti povolanie do tejto služby“, svadba a svadobná cesta do Turecka, ktorú im vysnívali kamarátky z kostola, a nakoniec štáb, ktorý ich odprevadí na svadobnú noc a ráno im vlezie do spálne? K dokonalej fraške Vilovi chýbali už len bývalý minister zdravotníctva Rakús, ktorý by liečbu homosexuality zdôvodnil vedecky, a poslanec Kuffa, ktorý by pridal iný kresťanský pohľad. To by sa tie dve netolerantné blondínky z publika, ktoré sa veselo zabávali, určite smiali ešte viac. Bezbrehú srandu à la hollywoodsky doják dovŕšil spoločný song novomanželov v slovenčine a rómčine, a keďže som sa potrebovala nadýchnuť, prepla som na Jojku, kde na mňa vyskočila ujačaná štrbavá ženská a upútavka na Extrémne rodiny. V tom momente som mala pocit, že slovenský televízny vesmír sa proti mne sprisahal :).