Podľa niektorých prameňov je to len mýtus, iné však uvádzajú, že PRED 600 ROKMI takáto skupina ľudí skutočne žila.

Malo sa to stať niekedy v období vlády Jakuba I. (kráľom bol v rokoch 1406 – 1437) v Gallowayských útesoch na juhu Škótska. Istý Alexander „Sawney“ Beane, ktorý pochádzal od Edinburghu, sa aj s manželkou odsťahoval z mesta a začali žiť v jaskyni. Jemu vraj nevoňala práca a o nej, prezývali ju Čierna Agnes, sa hovorilo, že je čarodejnica. Dlhé roky o nich nikto nič nevedel a nikto ich nevidel. Vlastne, mnohí ľudia ich uzreli, bolo to však prvý a posledný raz. Beane so svojou manželkou totiž prepadávali pocestných, okrádali ich a zabíjali. Nebolo to však všetko. Obete si prinášali do svojej jaskyne, kde ich porciovali a konzumovali. Ľudské mäso, ktoré nezjedli, nakladali do soli alebo údili, zvyšky hádzali do mora. Živili sa tak nielen oni dvaja, ale aj ich rodina, ktorá sa za 25 rokov poriadne rozrástla. Splodili šesť dcér, osem synov a tí priviedli incestom na svet ďalších 32 detí.

Obyvatelia okolitých dedín o nich nevedeli a dlho sa im ani nezdalo nič podozrivé, keď však v kraji záhadne mizlo čoraz viac ľudí, začali mať strach. Umocňovali ho aj nálezy ľudských kostí, ktoré z času na čas more vyplavilo na pobrežie. Začali pátrať po príčine, no na nič neprišli. Vchod do jaskyne totiž Beane dokonale zamaskoval a nebolo jednoduché ho nájsť. Začali sa tak šíriť chýry o vlkolakoch vyčíňajúcich v tejto oblasti a požierajúcich ľudí.

Alexander „Sawney“ Beane bol hlavou ľudožrútskeho klanu, ktorý v Škótsku vyčíňal 25 rokov.

Alexander „Sawney“ Beane bol hlavou ľudožrútskeho klanu, ktorý v Škótsku vyčíňal 25 rokov.