Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Olympijské blamáže II.: Divákov pohoršil „svalový kŕč“

01.08.2012 (31/2012) Podvody, odobraté medaily, sporné verdikty, dopingové aféry, vylúčení športovci, ale tiež rasizmus, zneužívanie hier politikmi či násilie.
Olympijské blamáže II.: Divákov pohoršil „svalový kŕč“
11 fotografií v galérii
Wladyslaw Kozakiewicz po zlatom skoku na olympiáde v Moskve. Bolo to obscénne gesto...
Autor fotografie: Profimedia.sk

O škandály a hanebné okamihy nebola na olympiádach nikdy núdza.

Ekeicheria bol posvätný mier, ktorý zachovávali v starovekom Grécku v čase, keď sa v Olympii konali športové hry. Je to zároveň jeden z ideálov, ktorý sa v novodobej histórii olympiád nikdy nepodarilo uskutočniť. Ba čo viac, nielenže sa v období ich konania ešte žiadny vojnový konflikt neprerušil, ako to bývalo zvykom v antických časoch, ale dokonca samotné hry im museli už trikrát ustúpiť. Prvá svetová vojna „zrušila“ olympiádu v roku 1916, ktorú mal hostiť Berlín, čínsko-japonská vojna sa zasa „postarala“ o presunutie OH 1940 z Tokia do Helsínk, no nekonali sa napokon ani tam. Dôvodom bola tzv. Zimná vojna medzi Sovietskym zväzom a Fínskom a takisto druhá svetová vojna, ktorá znemožnila aj konanie hier v roku 1944.

Nechceme vás!

Nebol to jediný dosah konfliktov na hry. Siedme mala pôvodne v roku 1920 hostiť Budapešť, ale keďže Rakúsko-Uhorsko, hoci v tom čase už neexistujúce, bolo vo vojne spojencom Nemcov, presunuli ich do belgických Antverp. Tejto olympiády sa zároveň nesmeli zúčastniť športovci z Nemecka, Rakúska, Maďarska, Bulharska a Turecka, teda z tzv. ústredných mocností zodpovedných za štvorročný ozbrojený konflikt. Pre Nemcov platil zákaz ešte aj na nasledujúcu olympiádu a takisto, spolu s Japoncami, nedostali pozvánku ani na prvé hry po druhej svetovej vojne. Politika apartheidu zase bola dôvodom, pre ktorý sa napríklad nesmeli v rokoch 1964 až 1992 zúčastniť olympiád reprezentanti Juhoafrickej republiky.

Prečo tieto prípady spomíname? Na jednej strane sa nám môže zdať spravodlivé, že športovcom reprezentujúcim krajiny, ktoré sa nejakým spôsobom previnili, neumožnil Medzinárodný olympijský výbor štart na hrách. Lenže na druhej strane medzi myšlienkami, ktoré zakladatelia novovekých olympiád presadzovali, boli aj také, že ide o súťaže jednotlivcov a družstiev, nie štátov, a že hry nemajú byť len dejiskom športových súbojov, ale tiež symbolom svetovej solidarity a tolerancie...

Olympijské hry, ktoré v roku 1980 hostila Moskva bojkotovali USA a niektoré západné štáty, východ sa rovnako revanšoval o štyri roky pri hrách v Los Angeles. 11 fotografií v galérii Olympijské hry, ktoré v roku 1980 hostila Moskva bojkotovali USA a niektoré západné štáty, východ sa rovnako revanšoval o štyri roky pri hrách v Los Angeles. Autor fotografie: Archív

Olympijské hry, ktoré v roku 1980 hostila Moskva bojkotovali USA a niektoré západné štáty, východ sa rovnako revanšoval o štyri roky pri hrách v Los Angeles.

Podobným prípadom boli bojkoty hier. Najznámejšie sa spájajú s moskovskou olympiádou v roku 1980, na ktorú (pre inváziu ZSSR do Afganistanu) nepustili svojich reprezentantov USA a niektoré západné krajiny a s OH 1984 v Los Angeles, kam na revanš nevyslali športovcov takmer všetky socialistické štáty. Číňania zase z politických dôvodov opustili olympijské kolbištia v roku 1956, africké štáty sa odmietli zúčastniť hier o dve desaťročia neskôr a Severná Kórea ich bojkotovala v rokoch 1976 - 1988.

Súťaže pre „primitívov“

Olympiády však degradovali aj ich organizátori. Snahy dať hrám dôstojný rámec a povýšiť ich na najprestížnejšie športové zápolenie stroskotali už v roku 1900. Hostil ich vtedy Paríž, kde sa myšlienka ich oživenia kedysi zrodila, a trvali od 14. mája do 28. októbra. Podľa tohto časového údaju by sa mohlo zdať, že šlo o veľkolepé podujatie, no opak bol pravdou. Olympiáda bola len sprievodným podujatím Svetovej výstavy (v jej programe dokonca figurovala pod názvom Súťaže telesných cvičení a športov) a športovci počas uvedeného obdobia do Paríža iba prichádzali na svoje súťaže a po ich skončení zase odišli. Nekonalo sa žiadne oficiálne otvorenie hier, zlyhávala koordinácia, športovci museli dejiská svojich súťaží sami hľadať po celom Paríži, zisťovať si, kedy vôbec štartujú, a tak si mnohí ani neuvedomovali, že sú na olympijských hrách. Najväčšie sklamanie prežíval barón Pierre de Coubertin, ktorý sa o ich znovuzrodenie najviac zaslúžil a od týchto hier sa napokon dištancoval.

Škvrnou na olympijskej histórii boli aj tzv. Antropologické dni, ktoré usporiadali počas hier v roku 1904 v americkom St. Louis. 11 fotografií v galérii Škvrnou na olympijskej histórii boli aj tzv. Antropologické dni, ktoré usporiadali počas hier v roku 1904 v americkom St. Louis. Autor fotografie: Archív

Škvrnou na olympijskej histórii boli aj tzv. Antropologické dni, ktoré usporiadali počas hier v roku 1904 v americkom St. Louis.

Rovnako „dôstojný“ rámec mali aj nasledujúce hry, ktoré v roku 1904 hostilo americké mesto St. Louis. Spájal sa s nimi aj ďalší škandál, tzv. Antropologické dni. V rámci tohto sprievodného podujatia medzi sebou súperili príslušníci „primitívnych kmeňov“ a zámerom bolo ukázať, že „civilizovaný človek“ je vyspelejší z duchovnej i fyzickej stránky. A tak Indiáni, pygmejovia, domorodci z Patagónie, Filipín, rôznych kútov Afriky a ďalších končín sveta súťažili v streľbe z luku, v lezení na strom či v zápasení.

Čo tým naznačovali?

Škandál, takto zneužiť ušľachtilú myšlienku olympijských hier! Na olympijských športoviskách predsa nie sú povolené žiadne prejavy politickej, rasovej či náboženskej propagandy! Takéto vyjadrenia sa objavovali v roku 1968, počas olympiády v Mexiku. Spôsobilo ich gesto dvoch amerických šprintérov pri dekorovaní víťazov behu na 200 m. Tommie Smith (získal zlato) a John Carlos (bronzový) totiž vo chvíli, keď na stožiar stúpali vlajky a z reproduktorov zneli tóny americkej hymny, zdvihli ruky, na ktorých mali čierne rukavice a zaťali päste. A to bol problém. Týmto gestom totiž vyjadrili podporu nielen diskriminovaným černochom v Spojených štátoch, ale podľa mnohých aj radikálnemu hnutiu Black Power. Smith mal ešte okolo krku uviazanú šatku vyjadrujúcu hrdosť, v ruke držal ako symbol mieru olivové ratolesti, Carlosovi viseli na krku koráliky symbolizujúce obete otroctva a obaja boli bosí, iba v čiernych ponožkách. Ich gesto neostalo bez ohlasu. Márne vysvetľovali, že tým chceli len symbolizovať dodržiavanie ľudských práv. Oboch vylúčili z amerického olympijského tímu a museli opustiť olympijskú dedinu.

Tommie Smith a John Carlos v roku 1968 na stupňoch víťazov zaťali päste. Za politické gesto museli dejisko hier opustiť. 11 fotografií v galérii Tommie Smith a John Carlos v roku 1968 na stupňoch víťazov zaťali päste. Za politické gesto museli dejisko hier opustiť. Autor fotografie: Archív

Tommie Smith a John Carlos v roku 1968 na stupňoch víťazov zaťali päste. Za politické gesto museli dejisko hier opustiť.

Iné gesto vyvolalo vlnu vášní na OH 1980 v Moskve. V skoku o žrdi prebiehal napínavý súboj medzi domácim Konstantinom Volkovom a Poliakom Wladyslawom Kozakiewiczom. Ten v rozhodujúcom skoku prekonal svetový rekord a zvíťazil. Sovietski diváci začali pískať, na čo im Kozakiewicz odpovedal obscénnym gestom. Televízne zábery a fotografie z tohto momentu obleteli svet, pochopiteľne, s výnimkou krajín socialistického tábora. Na západe gesto komentovali ako prejav nesúhlasu s nadvládou Moskvy nad krajinami strednej a východnej Európy a dávali ho do súvisu aj so stáročia trvajúcimi napätými rusko-poľskými vzťahmi. Sovietski predstavitelia žiadali MOV, aby Kozakiewiczovi odobral zlatú medailu a diskvalifikoval ho, čo sa však nestalo. A ako vysvetľovali gesto svojho reprezentanta poľskí funkcionári? V oficiálnom stanovisku uviedli, že dostal svalový kŕč...

Wladyslaw Kozakiewicz po zlatom skoku na olympiáde v Moskve. Bolo to obscénne gesto k sovietskym divákom, alebo kŕč? 11 fotografií v galérii Wladyslaw Kozakiewicz po zlatom skoku na olympiáde v Moskve. Bolo to obscénne gesto k sovietskym divákom, alebo kŕč? Autor fotografie: Profimedia.sk

Gesto, ktoré sme nikdy nemali vidieť. Poliak Kozakiewicz takto reagoval na piskot sovietskych divákov.

 

Krvavý olympijský kúpeľ

Napäté medzištátne vzťahy sa podpísali aj pod škandál na olympiáde v Melbourne v roku 1956. Konala sa krátko po invázii sovietskych vojsk do Maďarska a po krvavom potlačení tamojšej revolúcie. Čo čert nechcel, obe krajiny sa vo vodnopólovom turnaji stretli v súboji o medaily. Pre Maďarov mal tak duel so Sovietskym zväzom aj iný význam, vnímali ho ako boj o česť. Viac než päťtisíc divákov, medzi ktorými boli stovky maďarských emigrantov, ich od začiatku mohutne povzbudzovali. Sovieti hrali veľmi tvrdo, miestami až na hranici pravidiel, no maďarskí vodní pólisti, ktorí turnajom prešli bez jedinej prehry, potvrdzovali svoje kvality. Minútu pred koncom viedli 4 : 0 a o víťazovi bolo rozhodnuté. Vtedy však došlo k momentu, na základe ktorého sa tento zápas dodnes označuje ako melbournský krvavý kúpeľ. Valentin Prokopov udrel do oka strelca dvoch gólov Ervina Zádora a toho zaliala krv (tržnú ranu mu museli zošiť trinástimi stehmi). Nahnevaní diváci sa zbehli k okraju bazéna, začali sa sovietskym hráčom vyhrážať a pľuť na nich. Rozhodcovi nezostávalo iné, než zápas predčasne ukončiť a organizátori museli zavolať políciu, pod ochranou ktorej potom Sovieti odišli. Na výsledku zápasu, hoci sa nedohral, sa nič nezmenilo. Maďari obhájili zlaté medaily z predošlých hier, hráči ZSSR získali bronzové.

Zakrvavený maďarský reprezentant Ervin Zádor po vodnopólovom zápase so Sovietskym zväzom na OH 1956. 11 fotografií v galérii Zakrvavený maďarský reprezentant Ervin Zádor po vodnopólovom zápase so Sovietskym zväzom na OH 1956. Autor fotografie: Profimedia.sk

Zakrvavený maďarský reprezentant Ervin Zádor po vodnopólovom zápase so Sovietskym zväzom na OH 1956.

Žiaľ, nebol to jediný a ani najhorší prípad, keď na olympiáde tiekla krv. Hry, ktoré v roku 1972 hostil Mníchov, sa rozhodli využiť teroristi z palestínskej organizácie Čierny september. V olympijskej dedine vtrhli ozbrojení samopalmi do apartmánov izraelskej výpravy a jedenástich športovcov a členov sprievodu zajali ako rukojemníkov. Pod hrozbou ich zabitia žiadali, aby Izrael prepustil z väzenia 234 Palestínčanov a Arabov, Nemecko vodcov teroristickej skupiny RAF, a aby im umožnili odlet do Egypta. Že to myslia vážne, sa ukázalo, keď z budovy vyhodili telo zavraždeného izraelského trénera. Žiaľ, nezostal jediným mŕtvym. Keď sa nemecké bezpečnostné sily pokúsili pred polnocou na letisku oslobodiť zvyšných rukojemníkov, únoscovia ich všetkých pozabíjali. Išlo o najväčšiu tragédiu v dejinách olympiád, rozhorčenie však nespôsobil iba samotný incident, ale aj postoj MOV. Hoci izraelských športovcov zadržiavali únoscovia, na športoviskách sa pokračovalo v súťažiach a prerušili ich až po niekoľkých hodinách na nátlak verejnosti. Na druhý deň sa však v programe pokračovalo.

Mníchov 1972 a jeden z maskovaných palestínskych teroristov na balkóne ubytovne, v ktorej držali ako rukojemníkov izraelských športovcov. 11 fotografií v galérii Mníchov 1972 a jeden z maskovaných palestínskych teroristov na balkóne ubytovne, v ktorej držali ako rukojemníkov izraelských športovcov. Autor fotografie: Archív

Mníchov 1972 a jeden z maskovaných palestínskych teroristov na balkóne ubytovne, v ktorej držali ako rukojemníkov izraelských športovcov.

Terčom teroristov sa stala aj olympiáda v americkej Atlante v roku 1996. Trvala ôsmy deň, keď v olympijskom parku explodovala bomba, ktorú tam nastražil prívrženec krajnej pravice Eric Robert Rudolph. Výsledkom boli dvaja mŕtvi a 110 zranených. V tomto prípade organizátori súťaže neprerušili, dali iba stiahnuť vlajky na pol žrde.

Olympiádu v Atlante poznačil bombový útok, ktorý si vyžiadal dve obete na životoch a 110 zranených. 11 fotografií v galérii Olympiádu v Atlante poznačil bombový útok, ktorý si vyžiadal dve obete na životoch a 110 zranených. Autor fotografie: Archív

Olympiádu v Atlante poznačil bombový útok, ktorý si vyžiadal dve obete na životoch a 110 zranených.

 

Zlato za každú cenu

Máloktorý športovec v posledných desaťročiach prichádza na olympiádu s tradičným heslom, podľa ktorého nie je dôležité v hrách zvíťaziť, ale zúčastniť sa ich. Pre mnohých znamená zlato z najväčšieho športového podujatia vrchol celoživotného snaženia a nájdu sa aj takí, čo sa preň neváhajú uchýliť aj k neférovému konaniu.

Kanadský šprintér Ben Johnson v roku 1988 na olympiáde v Soule šokoval svet dvakrát. Najprv, keď vo víťaznom finále behu na 100 metrov vytvoril časom 9,79 s fantastický svetový rekord. Druhý raz o tri dni neskôr, keď sa z dejiska hier ako blesk rozletela informácia, že dopingoví komisári našli vo vzorke jeho moču zakázanú látku - anabolický steroid Stanozol. Svoju vinu popieral, no nikto mu neveril. Pre užívanie dopingu ho diskvalifikovali a zlatú medailu odovzdali jeho najväčšiemu rivalovi Američanovi Carlovi Lewisovi, ktorý dobehol ako druhý. Mimochodom, aj uňho sa dlhodobo objavovali podozrenia z užívania dopingu, nikdy mu však nič nedokázali.

Ben Johnson sa teší z olympijského víťazstva v Soule. O tri dni sa však ukázalo, že ho dosiahol vďaka dopingu. 11 fotografií v galérii Ben Johnson sa teší z olympijského víťazstva v Soule. O tri dni sa však ukázalo, že ho dosiahol vďaka dopingu. Autor fotografie: Profimedia.sk

Ben Johnson sa teší z olympijského víťazstva v Soule. O tri dni sa však ukázalo, že ho dosiahol vďaka dopingu.

S hanbou musela nie jednu, ale päť olympijských medailí dodatočne vrátiť aj americká atlétka Marion Jonesová. Na OH 2000 v Sydney zvíťazila v behoch na 100 aj 200 metrov, bola členkou víťaznej štafety na 4x 400 metrov, bronz získala v skoku do diaľky a v štafete na 4x 100 metrov. Už vtedy ju mnohí podozrievali z užívania nedovolených podporných prostriedkov, prevalilo sa to však až o sedem rokov neskôr, keď ju pozitívne testovali na anabolický steroid THG. Ten síce v roku 2000 nebol na zozname zakázaných látok, lenže prevalil sa aj škandál okolo laboratórií Balco, v ktorých doping vyvíjali, a ukázalo sa, že Jonesová patrila medzi jeho klientov. Napokon sa po dlhom vyšetrovaní priznala, že doping užívala už v roku 2000. Tým nielenže spätne anulovali jej výsledky a musela vrátiť všetky medaily, ale dokonca putovala na šesť mesiacov za mreže.

Marion Jonesová sa k užívaniu zakázaných prostriedkov priznala po siedmich rokoch a musela vrátiť tri zlaté a dve bronzové olympijské medaily. 11 fotografií v galérii Marion Jonesová sa k užívaniu zakázaných prostriedkov priznala po siedmich rokoch a musela vrátiť tri zlaté a dve bronzové olympijské medaily. Autor fotografie: Profimedia.sk

Marion Jonesová sa k užívaniu zakázaných prostriedkov priznala po siedmich rokoch a musela vrátiť tri zlaté a dve bronzové olympijské medaily.

Zlatú medailu musela, takisto na OH 2000, vrátiť aj rumunská gymnastka Andreea Raducanová, ktorú pozitívne testovali na pseudoefedrín. O štyri roky neskôr v Aténach sa „hrdinami“ dopingových škandálov stali maďarskí atléti Adrián Annus a Róbert Fazekas. Prvý musel vrátiť zlatú medailu v hode kladivom, druhý v hode diskom. Rovnaký osud postihol pozitívne testovanú ruskú reprezentantku Irinu Koržarenkovú, ktorá takto neférovo zvíťazila vo vrhu guľou. Ako z ríše snov však znela v súvislosti s aténskou olympiádou informácia, že pozitívny dopingový test mal aj kôň! Ťažko, samozrejme, predpokladať, že by si tátoš, na ktorom írsky reprezentant Cian O’Connor zvíťazil v parkúrovom skákaní, sám zlepšoval kondíciu chemikáliami. Logicky preto postihli jazdca, ktorého meno medzi olympijskými víťazmi už tiež nefiguruje.

Kto bude ďalší?

Zoznam blamáží, škandálov a okamihov, ktoré poškvrnili olympijské myšlienky, je siahodlhý a bolo by asi naivné veriť, že sa v budúcnosti nerozšíri. Zatiaľ posledný prípad, ktorý doň pribudol, sa odohral pred štyrmi rokmi na hrách v Pekingu.

Ara Abrahamian bol pred štyrmi rokmi nespokojný s verdiktom rozhodcov a po ceremoniáli demonštratívne položil olympijskú medailu na žinenku. 11 fotografií v galérii Ara Abrahamian bol pred štyrmi rokmi nespokojný s verdiktom rozhodcov a po ceremoniáli demonštratívne položil olympijskú medailu na žinenku. Autor fotografie: Profimedia.sk

Ara Abrahamian bol pred štyrmi rokmi nespokojný s verdiktom rozhodcov a po ceremoniáli demonštratívne položil olympijskú medailu na žinenku.

Ara Abrahamian bol pred štyrmi rokmi nespokojný s verdiktom rozhodcov a po ceremoniáli demonštratívne položil olympijskú medailu na žinenku. 11 fotografií v galérii Ara Abrahamian bol pred štyrmi rokmi nespokojný s verdiktom rozhodcov a po ceremoniáli demonštratívne položil olympijskú medailu na žinenku. Autor fotografie: Profimedia.sk

Švédsky zápasník arménskeho pôvodu Ara Abrahamian sa rozhodol protestovať proti chybnému verdiktu rozhodcov, ktorým ho údajne poškodili v semifinále gréckorímskeho zápasu. Skončil napokon na treťom mieste, a keď ho pri slávnostnom ceremoniáli dekorovali bronzovou medailou, zvesil si ju z krku, odniesol ju do stredu žinenky, tam ju položil a odišiel. Medzinárodný olympijský výbor mu ju preto odobral a dodatočne ho diskvalifikoval pre porušenie ducha fair play...

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×