Alebo bezcieľne blúdite od dverí k dverám, strácate sa v paragrafoch a neviete, kam ďalej?

Týždenník Život pre vás pripravil sériu mimoriadne zaujímavých otázok a odpovedí, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v komplikovanej spleti sociálnych dávok. Všetky príbehy vychádzajú zo skutočného života. Riešenia spracovala expertka na sociálnu problematiku a možno v nich nájdete odpovede aj na váš vlastný problém.

 

1. Anke sa v auguste narodí prvé dieťa. Má 22 rokov, nikdy nepracovala, hneď po škole, pred štyrmi rokmi, sa evidovala na úrade práce, občas zarobila niečo na dohodu. Má nárok na vyplatenie príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 151,37 eura a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 eura, alebo nie?

a) Nie, pretože nemá odpracovaných najmenej 270 dní za posledné dva roky.

b) Áno. Tieto dávky patria každej žene, ktorej sa narodí dieťa a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky – bez ohľadu na to, či pracovala, alebo nie.

c) Áno, ale iba vo výške 75,69 eura a 489,25 eura (to znamená vo výške 50 % oproti pracujúcim).

 

2. Barborke sa po prvom dievčatku podarilo neplánovane znova otehotnieť, a tak sa ďalšie bábo narodí „do roka a do dňa“. Teraz má strach, či to zvládnu finančne a či znova dostane „kočíkové“ – príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k tomuto príspevku.

a) Dostane iba príspevok vo výške 151,37 eura, príplatok k príspevku sa vypláca až po najmenej 24 mesiacoch.

b) Dostane celý príspevok aj príplatok k príspevku za rovnakých podmienok ako pri prvom bábätku.

c) Nedostane nič, tento príspevok sa vypláca iba pri prvom dieťati.

 

3. Csille sa zadarilo: mohla by opäť nastúpiť do roboty na čiastočný úväzok, ale nech ráta, ako ráta – keď zarobí 350 eur a 150 dá za jasličky, tak sa jej to neoplatí. Má nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa, aj keď nebude v práci každý deň?

a) Ak je to práca na polovičný úväzok, má nárok iba na 50 % dávky.

b) Nie je dôležité, koľko zarobí, ale ako preukáže náklady na starostlivosť o dieťa – maximálne do výšky 230 eur.

c) Nie, táto dávka patrí iba tým, čo nastúpia do práce na plný úväzok.

 

4. Emil ráta a dumá: doma majú dve deti, brat má tiež jedno malé dieťa a sesternica dve a stále vyplakávajú, že chcú ísť do práce. Keby si babka mohla otvoriť živnosť a starať sa o deti tak ako doteraz, ale už nie zadarmo, mohla by odísť do dôchodku. Je to možné?

a) V žiadnom prípade – zákon vylučuje, aby peniaze z príspevku na starostlivosť smerovali k príbuzným v priamej línii.

b) Ak si babička otvorí živnosť a riadne vystaví faktúry, nie je zákonná prekážka, pre ktorú by od rodiny nemohla prijať peniaze – ani prečo by taký doklad o starostlivosti nemal byť akceptovaný.

c) Je to možné, ale iba do výšky 115 eur, t. j. 50 % z príspevku.

 

5. Dagmar si myslí, že má problém – začala pomáhať mužovi s podnikaním a chce požiadať o príspevok na starostlivosť o dieťa, ale v štátnych jasličkách jej syna nevzali pre nedostatok miesta, a tak ho vozí k jednej panej, ktorej mesačne platí 300 eur. Má na ten príspevok nárok?

a) Nie, tento príspevok patrí iba tým, čo majú deti v štátnych jasličkách a škôlkach.

b) Nie, tento príspevok nemôže ísť súkromnej osobe, len škôlke alebo jasličkám – je jedno, či sú štátne, cirkevné, alebo súkromné.

c) Áno, príspevok je určený aj na refundáciu nákladov na opatrovanie dieťatka maximálne do výšky 230 eur, a to aj fyzickou osobou, tá, samozrejme, musí mať živnostenské oprávnenie.

 

6. Filka balí: manželovi sa podarila práca v Kanade, idú tam na trištvrte roka. Ale čo s prídavkami na ich štyri deti? Chodia do základnej školy. Už mesačne to nie je suma na zahodenie a za dva roky sa nazbiera. Bude ich dostávať aj naďalej na účet?

a) Nie. Dostala by ich iba v prípade, že by šli do niektorej krajiny Európskej únie.

b) Áno. Za podmienky, že je verejne alebo dobrovoľne zdravotne poistená – a aj deti – na Slovensku. Samozrejme, na slovenský účet.

c) Áno – netreba dokladovať nič, stačí, keď nahlási zmenu čísla účtu, peniaze jej pošlú do Kanady.

 

 

7. Gréte sa narodil Jonáško s vážnymi zdravotnými problémami. Zvládajú ich aj preto, že môžu chodiť do denného stacionára, kde je Jonáško štyri hodiny a platia 200 eur mesačne. Doteraz platili starostlivosť pomocou príspevku na starostlivosť, ale o dva mesiace má tri rôčky. Môže Gréta požiadať úrad o predĺženie poskytovania príspevku?

a) Príspevok na starostlivosť sa poskytuje len pre deti do troch rokov – jeho poskytovanie nemožno predĺžiť.

b) Áno, je to podobné ako pri predĺženej materskej, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu sa lehota poberania predlžuje až do 6 rokov.

c) Áno, ale iba v sume 50 % z maximálnej výšky príspevku (t. j. 115 eur) mesačne.

 

8. Hana zúri. Už dva mesiace nemá na účte od exmanžela ani cent. Navyše teraz prišla o prácu, je to celé zlé. Koľko mesiacov musí povinný rodič neplatiť, aby jej vznikol nárok na náhradné výživné?

a) Šesť mesiacov – a vždy, keď zaplatí aspoň niečo, o mesiac sa to posúva.

b) Najmenej tri mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného, ale pozor – treba úradu preukázať aj doručenie návrhu na vykonanie exekúcie najmenej spred troch mesiacov.

c) Stačí neplatiť jeden mesiac a nárok automaticky vznikne.

 

9. Ivan má podobný problém ako Hana – deti sa nasťahovali k nemu a exmanželka odvtedy už rok ani obraz, ani zvuk, ani cent, ani nevie, kde je. Požiadal síce súd o určenie výživného, ale pojednávanie sa odročuje už 7 mesiacov. Má nárok na náhradné výživné?

a) Áno, v priemernej výške výživného v Slovenskej republike 85 eur na jedno dieťa.

b) Áno, ale v najnižšej možnej sadzbe, t. j. 30 % životného minima pre nezaopatrené dieťa, teda 26 eur na jedno dieťa.

c) Kým nie je výživné stanovené právoplatným rozhodnutím súdu, nevzniká nárok na náhradné výživné.

 

10. Jana ostala s dcérou sama a bez bytu. Muž ju jednoducho vysťahoval. Má len invalidný dôchodok a niečo od rodičov, ale tam nie je miesto na bývanie. Na ktorý úrad sa má obrátiť, ak chce požiadať o sociálne bývanie?

a) Na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

b) Na obecný úrad alebo magistrát.

c) Na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

11. Karol to prehral: úspory, rodinu, robotu, byt. Žena odišla k rodičom a nový majiteľ im zrušil trvalý pobyt. Karol by sa išiel evidovať na úrad ako nezamestnaný, ale zaevidujú ho, keď má v občianskom adresu Vištuk?

a) To, že niekto má ako trvalý pobyt obec – a tam sa mu aj doručujú písomnosti, nie je pre úrad dôležité. Má tie isté práva ako ostatní občania – aj na evidenciu, aj na dávky.

b) Do evidencie nezamestnaných ho zaevidujú, ale nárok na dávky nebude mať, lebo sa nedajú doručiť a vybrať.

c) Musí sa k niekomu prihlásiť, lebo bez riadnej adresy mu úrad nemôže nijako pomôcť, nemôže mu priznať nič.

 

12. Laco má 19 rokov, diaľkovo študuje, lebo je v lyžiarskej reprezentácii, nepracuje, celé dni trénuje. Jeho otcovi prišlo rozhodnutie o odňatí prídavkov na dieťa. Nemá nárok na výnimku z dôvodu, že reprezentuje krajinu?

a) Nie

b) Áno, má, ale o tom rozhoduje riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

c) Áno, má, ale o tom musí rozhodnúť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

13. Martinovi sa podarilo po vysokej škole nastúpiť na denné doktorandské štúdium. Iný príjem nemá: len tých 495 eur štipendium. Má nárok na dávku v hmotnej núdzi?

a) Nie, lebo jeho príjem je viac než dvojnásobne vyšší než životné minimum.

b) Áno, pretože štipendium pri dennej forme doktorandského štúdia nie je z hľadiska zákona o hmotnej núdzi posudzované ako príjem.

c) Nie, lebo sa ako študent stále posudzuje spoločne s rodičmi.

 

 

14. Nora je už pol roka evidovaná ako nezamestnaná a teraz konečne dostala pracovnú ponuku 500 kilometrov od trvalého bydliska. Musí tam však ísť, prespať tam a možno bude mať pohovor aj niekoľko kôl. Má nárok na príspevok?

a) Môže požiadať úrad o refundáciu nákladov na cestovné vo výške až do 26,56 € za mesiac.

b) Úrad preplatí na základe žiadosti spiatočný cestovný lístok v plnej výške, ale iba jedenkrát do mesiaca.

c) Neexistuje dávka, ktorá by preplácala hľadanie práce v inom meste.

 

15. Rudovi rodičia majú malý obchod. Občas im to ide, občas nie. A on si po maturite zatiaľ nenašiel prácu. Počuli o tom, že nezamestnaní mladí ľudia môžu vykonávať absolventskú prax za 189,83 eura mesačne, ale vraj nie u živnostníkov – navyše u rodičov.

a) Zákon o službách zamestnanosti vylučuje poskytovať príspevok na absolventskú prax pre firmy, ktoré patria príbuzným nezamestnaných v priamej línii.

b) Bez problémov – ak sú Rudovi zamestnávatelia, splnia zákonné podmienky, podajú žiadosť – môže u nich Rudo nastúpiť na absolventskú prax 20 hodín týždenne, najviac na 6 mesiacov, ktorú mu bude platiť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

c) Nie je problém v tom, že sú rodičia, ale že absolventská prax sa dá vykonávať iba u zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 10 zamestnancov.

 


Pozn.: Odpovede boli zjednodušené a zahŕňajú len základné podmienky nároku.

SPRÁVNE RIEŠENIA: 1b, 2b, 3b, 4b, 5c, 6b, 7a, 8b, 9c, 10b, 11a, 12a, 13b, 14a, 15b