O tom, či sa vôbec púšťať do tohto rozhovoru, sme mali na porade pomerne veľkú diskusiu. Vyjde to? Budem fyzikovi, ktorý v CERN-e hľadá niečo, čomu väčšina ľudí nerozumie, vedieť položiť rozumné otázky v angličtine a dostať z neho niečo, čo sa bude dať publikovať? Hoci pri našom rozhovore sedel aj slovenský odborník, ktorý mal pomôcť, keby sme sa pri rozhovore zacyklili, nakoniec sme to nepotrebovali. Ukázalo sa, že anglický profesor nielenže nehryzie :-), ale o práci pri skúmaní častíc dokáže rozprávať absolútne jednoducho.

Fyzika častíc je pre ľudí, ktorí mali naposledy kontakt s fyzikou na strednej škole, niečo, čo si nedokážu dosť dobre predstaviť. Mohli by ste nám vysvetliť, čo to fyzika častíc je?

V jednej minúte :-)?

Pokojne aj v dvoch :-).

Už dávno je známe, že veci sa skladajú z atómov a atómy sa kombinujú do molekúl. Keď sa pozriete dovnútra atómu, vidíte, že atóm má jadro (nukleus), v ňom sú protóny a neutróny, a okolo neho obiehajú elektróny. Tento model je známy takmer sto rokov. Keďže už viete, že vnútri jadra sú protóny a neutróny, položíte si ďalšiu otázku: Z čoho sú utvorené protóny a neutróny? Pokusmi na urýchľovači častíc, keď dodáte časticiam ďalšiu energiu, sa jadro týmto ostreľovaním „prelomí“ a môžete sa ísť do jeho vnútra pozrieť na časti, ktoré z neho vypadnú. Touto technikou zistíte, že protóny nie sú konečným bodom, že sú zložené z ešte menších častíc, ktoré sa volajú kvarky, a tak ďalej... Celá oblasť fyziky častíc je zhodná s atómovou fyzikou, ale ide hlbšie a hlbšie.

Ako dlho ešte budete môcť prenikať hlbšie?

Myslíme si, že sme skoro na konci cesty. Teraz už máme pomerne stabilný model, ktorý sa pokúša definovať stavebné prvky a spôsob, ktorým stavebné prvky medzi sebou navzájom interagujú. Štandardný model fyziky častíc tvoria častice, z ktorých je všetko vytvorené, a sily, ktorými na seba pôsobia. Tento model sa vytvoril asi pred tridsiatimi rokmi a v rámci tejto vednej oblasti prevláda.

Ľudia väčšinou poznajú CERN z titulkov typu: Hľadanie božskej častice, Čierna diera – môže viesť k budúcej globálnej katastrofe?, a nesmieme zabudnúť ani na román Dana Browna Anjeli a démoni. Čo hovoríte na takýto druh „reklamy“?

Hovorí sa: Žiadna reklama, zlá reklama :-). Samozrejme, je v tom veľa vymysleného, a nie vedy. Vyberú sa myšlienky, ktoré už vo vede existujú, a na ich základe sa niečo dofabuluje a vymyslí. Spomenuli ste román Dana Browna – jedna z vecí, s ktorou CERN pracuje, sa volá antihmota – pre každú časticu, napríklad pre protón, existuje korešpondujúca antičastica, v tomto prípade antiprotón, alebo ak si zoberiete elektrón, tak existuje tiež aj antielektrón; a tento druh častíc sa rutinne vyrába a používa v CERN-e. Dan Brown si však do svojho románu vybral model, v ktorom môže existovať „fľaša“ antihmoty a môžete ju aj na niečo použiť. No toto my v CERN-e nedokážeme.

Videli ste tento film?

Nie, ale čítal som knihu. Príbeh je niečo ako nadstavba vedy, čo je celkom v poriadku, keď ho založíte na niečom, čo je pravda, a potom k tomu pridáte niečo, čo už až taká pravda nemusí byť.

Zaznamenali ste po Brownovom trileri zvýšenú popularitu CERN-u?

Áno, ale to je len jeden príklad. Máme aj novšie. Napríklad Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), ktorý v CERN-e máme, je skutočne obrovský projekt a fantáziu verejnosti veľmi priťahuje. Podrobne sa mu venovali médiá, odvysielalo sa o ňom množstvo televíznych programov a objavovali sa úvahy, že LHC dokáže vyprodukovať čierne diery a či taký risk raz nemôže zničiť vesmír, planétu a podobne. Znova je to však iba o faktoch, ktoré sa vyberajú z priestoru vedy a posúvajú niekam úplne inam. V skutočnosti odborníci v CERN-e vedia, že neexistuje žiadna možnosť, aby sa niečo také prihodilo. To, čo voláme čierne diery, síce u nás vieme vyprodukovať, ale tvoria sa takým spôsobom, že miznú okamžite, navyše sú maličké, nie sú ako čierne diery, ktoré existujú vo vesmíre.

Načo je vlastne dobrý výskum v CERN-e? Má prepojenie na iné vedné disciplíny, prípadne ďalšie praktické využitie?

Po prvé treba povedať, že výskum, ktorý sa robí v CERN-e, sa nerobí s úmyslom získať priamo z neho konkrétne benefity. Naším cieľom je veciam porozumieť. Je veľa spôsobov, akými môžete robiť výskum. Ak chcete vymyslieť nové auto, môžete skúmať to, ako preň pripraviť čo najlepší benzín. To je cielený technologický výskum. Výskum, ktorý robíme v CERN-e, robíme iba preto, aby sme porozumeli. A potom za tým môžu nasledovať aj iné zložky výskumu – ako napríklad využiť veci, ktoré objavíte v ďalších odvetviach.

Do CERN-u príde ročne približne dvetisíc hosťujúcich fyzikov a množstvo ďalších návštevníkov.

Do CERN-u príde ročne približne dvetisíc hosťujúcich fyzikov a množstvo ďalších návštevníkov.