Lovec pirátov Bazovský: Odhaľuje prasce za volantom

10.07.2012 (28/2012) Dopravný analytik Ján Bazovský (56) jazdí po cestách so zapnutou kamerou a  v televízii zverejňuje tzv. prasce za volantom, ktoré porušujú dopravné predpisy.
Lovec pirátov Bazovský: Odhaľuje prasce za volantom
9 fotografií v galérii
Dopravný analytik Ján Bazovský
Autor fotografie: Ivan Pastor

Je množstvo ľudí, ktorí sú úplne normálni, ale keď si sadnú za volant, menia sa na zvieratá. Prečo? Obnažuje auto skutočnú osobnosť človeka?

Keď stretne chlap peknú babu vo dverách, zrazí opätky, otvorí jej dvere a správa sa ako úctivý služobníček. Keď tú istú babu stretne ako vodičku iného auta, už nadáva – ty krava sprostá, ako to jazdíš! Je to otázka pre psychológov. Ale tak ako na každú inú činnosť musí mať vodič vlohy aj na vedenie vozidla.

Myslíte to tak, že niektorí sú netalentovaní na šoférovanie?

Áno. Keď desať ľudí rovnakého veku a rovnakých pováh nevie rovnako dobre hrať futbal alebo hrať na flaute, tak nevie rovnako ani šoférovať. Niekto má na šoférovanie väčší talent, niekto menší. Menej talentovaný musí mať väčší priestor na šoférovanie, aby sa praxou dotiahol na talentovaného. A tiež sú ležérne typy vodičov.

To sú aké?

Mal som kolegu, ktorý si počas šoférovania všímal všeličo iné, len nie podstatné veci. Keď sme šli spolu na nejakú akciu, bol to strach a hrôza... Som rád, že sa nám nikdy nič nestalo. On mal v premávke nenormálne šťastie.

Ste dopravný analytik, ale neboli ste pôvodne kriminalistom?

Do roku 1992 som bol radovým kriminalistom a potom som robil šéfa násilnej kriminality. V roku 1996 ma zlanárili za hovorcu ministerstva vnútra, neskôr som prešiel k doprave, ktorej sa venujem asi desať rokov. Začal som skúmať zákony, ich uplatňovanie v praxi a to bola riadna džungľa.

V čom?

Výklad paragrafu bol iný napríklad v Prešove, iný v Košiciach.

Ako je to možné?

Málokto mal s novou legislatívou skúsenosti. Napríklad v zákone je stanovené, kto a za akých okolností môže používať cestu iným spôsobom – na športové podujatie alebo aj podnikanie. Lebo ak súkromná odťahová firma vyťahuje auto z priekopy a potrebuje uzavrieť cestu, tak v podstate na nej podniká.

Nik nekontroloval, ako zatvoria cestu?

Nie, bolo možné uzavrieť priechod Soroška aj na dva dni bez akéhokoľvek povolenia na vyťahovanie auta z hlbokej rokliny. Vodičov presmerovali kade-tade. Začal som pracovať na riešení, zlaďovali sme so štátnymi orgánmi účinnosť zákona. Ale mňa to po štyroch rokoch prestalo baviť. Štátnym úradníkom sa do riešenia často nechcelo.

Vy zvyknete analyzovať aj absurdity cestnej premávky. Stávali sa napríklad pri vyťahovaní áut?

No jasné, na diaľnici medzi Trnavou a Bratislavou sa vyvalil kamión s alkoholom. Bolo treba prekladať tovar do iného auta. Jeden pruh cesty zostal zatvorený desať hodín, lebo tí, čo prišli prekladať, si zopár fliaš otvorili. Opili sa, sedeli pod návesom a na diaľnici kolóna. Museli volať iných ľudí na prekladanie. To sú paradoxy, ktoré si človek neuvedomuje a nevníma ich, ak sa doprave nevenuje. Tiež je zaujímavé, že ľudia ani firmy si nežiadajú odškodné za kolóny.

Aké odškodné?

Napríklad havaruje auto a na vytiahnutie si vodič zavolá traktor z miestnej farmy, lebo je najbližšie a pre majiteľa havarovaného auta je najlacnejší. Obchádzková trasa nie je a ostatné autá musia stáť v kolóne aj šesť hodín, kým auto vytiahnu traktorom. Kamionisti z kolóny zmeškajú dodanie tovaru, ak idú napríklad na loď, ktorá medzitým odíde. Keby si začali žiadať náhrady škody za to, že havarované auto vyťahovali neodborne a cesta bola neodôvodnene dlho zatvorená, asi by sa správcovia ciest spamätali a začali to riešiť rýchlejšie.

Jazdíte s kamerou v aute a natáčate cestných pirátov. Potom ich zverejňujete v televízii. Prečo ste s tým začali?

Naštvalo ma, keď sa začali policajné akcie Jastrab. Na cestách týždeň tisíce policajtov, no zistili zopár priestupkov. Vzali techničáky od starých favoritov, hoci pôvodné zameranie akcie smerovalo na cestných pirátov. Podľa mňa bola efektivita akcií vzhľadom na počet nasadených policajtov minimálna. Stalo sa, že vodič išiel z východu na západ, mal všetko v poriadku, ale zastavili ho viackrát. A piráti lietali bez problémov, lebo o hliadkach boli dopredu informovaní. Tak som chcel ukázať, kto sú to tí piráti.

Ako to na slovenských cestách vyzerá s pirátmi?

Katastrofálne. Slovenským vodičom chýbajú zodpovednosť a disciplína. Zdá sa mi, že ide o problém viacerých slovanských národov. Lenže skúste prinútiť človeka dodržiavať zákon na sto percent, ak vidí v médiách opitého poslanca za volantom, ktorému sa nič nestane. Povie si – keď môže slopať on, prečo by som to neskúsil tiež.

Čo s tým?

Keď pristihnú opitého vodiča, zoberú mu vodičský preukaz. Auto mu nechajú, čo ho láka sadnúť za volant aj bez vodičského. Možno by sme sa mohli inšpirovať v zahraničí a vziať opitému aj auto.

Ale policajt nemôže siahnuť na vlastníctvo.

Prečo nie? Pri spáchaní trestného činu existuje aj možnosť prepadnutia veci.

Je na slovenských cestách veľká agresivita?

Veľký problém je časová rezerva – na Slovensku sa všetci strašne ponáhľame. Človek si povie, že za ideálneho stavu prejde do práce za 20 minút. Lenže ideálna situácia je málokedy. Je zápcha, vodič mešká do práce, začne jazdiť ostrejšie a pôsobí agresívne.

Myslí si, že keď sa nalepí na zadný nárazník iného auta a bude dorážať, pôjde rýchlejšie.

A začne ostatných vytláčať, prichádza na trúbenie, lebo z dvesto vodičov pred križovatkou sa už tridsať dostalo do časovej tiesne. Napätie rastie a človeku, ktorý sa neponáhľa, sa zdá, že ostatní sú agresívni. Tí, čo sa ponáhľajú, si neuvedomujú, že na zvládnutie rizikovejších situácií majú stotiny sekundy. Potom vznikajú kolízie, a nakoniec ten, čo sa ponáhľal, spôsobí dopravnú nehodu a ňou ešte väčšiu zápchu.

Časová tieseň zrejme zohrávala úlohu aj pri riskantnej jazde moderátora Rastislava Žitného, ktorý spôsobil nehodu a umrel pri nej malý chlapec...

Neviem. Ale viem, že malá časová rezerva je jednou z príčin, prečo mnohí slovenskí vodiči pôsobia agresívne. Žitný bol odsúdený a dokázalo sa, že na tej ceste nemal čo ísť takou vysokou rýchlosťou. Ale jeho prípad detailne nepoznám, netuším, prečo tak išiel a čo sa dialo.

Agresivita občas prerastie až do bitky na ceste. Vodič má pocit, že keď druhého zbije, tak má pravdu...

Tu už zachádzame do povahy a osobnostných čŕt vodičov. Môže byť aj skúsený vodič, talentovaný, dobrý, ale jeho charakter je výbušnejší a reaguje agresívne.

Keď vidíte luxusné auto s evidenčným číslom napríklad 222, tak si pomyslíte čo? Ísť od neho rýchlo čo najďalej?

Je to kategória vodičov, ktorých zaraďujem medzi povýšeneckých. Prejavuje sa ich mamona, nadradenosť nad ostatnými, dávajú najavo, že si môžu robiť, čo chcú. Arogantne parkujú, nepoužívajú smerové svetlá, vchádzajú do zákazov vjazdu. Dokazujú si tým aj ekonomickú prevahu nad ostatnými a snažia sa ju dať najavo všetkým okolo.

V ich prípade asi nie je problém nafilmovať porušovanie predpisov.

Keď vidím, že sa ku mne približuje určitý typ vozidla, alebo vidím xenónové svetlá, automaticky zapínam kameru. Nechcem definovať presne výrobcu, ale sú to najmä veľké nemecké autá. U nich je veľmi jednoduché natočiť agresivitu. Piráta si vytypujem ľahko aj podľa ďalších znakov. Idete v kolóne a vodič za vami sa z nej desaťkrát za minútu vystrčí, lepí sa na nárazník. Potom je jasné, o akého vodiča ide.

Stalo sa vám, že ste nafilmovali agresívneho vodiča, zverejnili ste zábery v televízii a on sa potom ozval?

Boli aj takí, ktorí po odvysielaní ich agresívnej jazdy na firemných vozidlách prišli o zamestnanie. No skôr sa mi stáva, že sa náhodou stretneme, spoznajú ma a priznajú sa – to som bol ja. Ani raz sa mi však nestalo, že by boli rozčúlení. Zvyčajne sa vyhovárali, že sa ponáhľali, a rozprávali, že slovenské cesty sú v zlom stave.

To je však presne, ako ste povedali, o tej časovej rezerve – nech ide z domu skôr a nebude musieť jazdiť riskantne a ohrozovať iných...

Presne, ale oni mi budú argumentovať, že jazdia po celej Európe a také zlé cesty sú iba na Slovensku.

S tým však musia počítať.

Ja už pri takých argumentoch neberiem veci čierno-bielo. Práve som písal text o prepojení R1 smerom z Trnavy do Banskej Bystrice cestou Pr1bina. Predtým sa od novembra 2010 do apríla 2011 stalo na úseku okolo Zlatých Moraviec a Nitry 42 nehôd, bol jeden mŕtvy, dvaja ťažko zranení, 16 ľahko zranených. Po otvorení Pr1biny klesol počet nehôd na 11, pri ktorých bola jedna ľahko zranená osoba. Stavanie kvalitných ciest je jedna z možností, ako znižovať počet tragédií.

Keď sú vodiči arogantní, prečo ich ostatní nenahlásia?

Neveria polícii. Ak aj nahlásia, býva to zvyčajne tvrdenie proti tvrdeniu a prípad sa otočí proti človeku, ktorý agresivitu nahlasoval. Aj mne sa občas stane, že ma niekto vytláča z cesty, ale u mňa má automaticky zabezpečenú aspoň popularitu.

Jeden bývalý poslanec, ktorý mal výkonné športové auto, sa chválil, že trasu Žilina – Bratislava dal za necelú hodinu. A nebol to Slota...

Keď niekto povie, že prišiel za dve a pol hodiny z Bratislavy do Košíc, všetci ho chvália, aký je macher. Namiesto toho, aby ho odsudzovali. Aj jeden policajt v médiách hovoril, že jazdí dvestovkou.

Sú to normálni ľudia?

To sa pýtam aj ja – sú? Ak tak jazdí, nech radšej mlčí. Právne vedomie okolia je také biedne, že mu ľudia nepovedia – prečo medzi nami normálnymi tak jazdíš? To isté pri alkohole – ak niekto pije s kamarátmi, prečo mu umožnia sadnúť si za volant? Arogantných cestných pirátov a opilcov treba vypudiť zo spoločnosti slušných šoférov, nie chváliť ich a obdivovať.

Je Slovensko divokejšie než iné krajiny?

Je viac možností, aby vodiči robili divočiny – málo diaľnic, preplnené cesty prvej triedy.

Čo ohľaduplnosť?

Otrasná. Neviem, či sa riadime tým, že keď mi zdochne koza, tak nech susedovi zdochnú dve. A niektorí si chcú asi urobiť jazdu zaujímavejšou a potom robia ostatným zle.

Kde sa dá natočiť najviac cestných pirátov?

Na cestách prvej triedy. Vodiči nedodržiavajú bezpečnú vzdialenosť, predchádzajú na miestach, kde nemôžu, nedodržiavajú maximálnu povolenú rýchlosť. Kým neotvorili Pr1binu, tak na ceste medzi Zlatými Moravcami a Nitrou som mal hotový filmovací Klondike.

Osobitnou kategóriou sú „lepiči“. Nalepia sa na kufor pred sebou idúceho auta tak, že stačí mierne pribrzdiť a už hrozí, že do vás narazia...

Vozím v kufri techniku, počítač. Keď sa ku mne priblíži odzadu auto na dva metre, v hlave mi naskakujú čísla, o koľko eur budem ľahší, keď náhle zabrzdím a on do mňa buchne. Navyše vodiči, ktorým sa nalepí zozadu iné auto, jazdia nervóznejšie, lebo okrem sledovania situácie pred sebou sa častejšie pozerajú do spätného zrkadla. Keby museli znížiť rýchlosť, asi by nebrzdili tak prudko, ako by bolo nutné. Lebo by sa báli, že do nich odzadu „narámuje“ iné auto.

Zvyknete upozorňovať, že životunebezpečné situácie vznikajú aj pri výjazdoch z obcí. Prečo?

Vodič ide v obci 50, ten za ním zvyčajne chce ísť rýchlejšie. Na konci obce začne predchádzať, ale neuvedomuje si, že zrýchľovať bude aj pred ním idúci vodič. Tým sa dráha predchádzania predlžuje a dochádza k čelným zrážkam s protiidúcim vozidlom, keď sa šofér nestihne zaradiť späť do svojho jazdného pruhu.

Máme dobré zákony týkajúce sa cestnej premávky?

Neviem, či až také dobré, keď ich každú chvíľu novelizujú. Neexistuje rovnovážny stav medzi zákonmi a reálnou situáciou v premávke. Vznikla povinnosť, že parkujúce auto musí nechať na chodníku priestor pre chodcov široký 150 centimetrov. Mestskí policajti začali behať s metrami, a keď bol priestor 140 centimetrov, rúbali pokuty hlava-nehlava. Po pol roku však bola situácia rovnaká ako predtým, autá parkovali kadejako. Prečo? Na jednej strane zákon stanovil povinnosť pre vodičov, ale na druhej strane mestá a obce nevytvorili podmienky na náhradné parkovanie.

Teraz je na cestách novinka – objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla. Je to rovnaký prípad?

Je, lebo účinný má byť od 1. júla s tým, že vytvára podmienky na dokumentáciu priestupkov stacionárnymi zariadeniami – radarmi v búdkach pri cestách. Garantujem, že od 1. júla nepribudne na slovenských cestách ani jeden stacionárny radar. Lebo nie sú peniaze. Nové zákony síce vymyslíme, ale zároveň nemáme prostriedky a nevytvoríme podmienky na ich objektívne uplatnenie v praxi.

V predchádzajúcich rokoch sa ministri vnútra vždy chválili, že počet úmrtí na cestách klesá, čo je ich zásluha...

Laicky sa zdá, že všetko smeruje k náprave. Ale podľa mňa je nebezpečenstvo, ktoré človeka čaká na ceste, stále rovnaké. Je fajn, že je menej nehôd, lebo vodiči skôr reagujú na situáciu v doprave a majú už k dispozícii kvalitné a „inteligentné“ vozidlá. Ale arogantná jazda, vytláčanie vozidiel, nedodržiavanie rýchlosti sú stále rovnaké. Problém je, že znižovanie nehôd si vzali na plecia iba policajti. Cestná doprava musí byť vnímaná komplexne. V školách je podpora vyučovania informačných technológií, ale doprava zaostáva. Už od škôlky treba myslieť, že keď malý človiečik vyrastie, bude pravdepodobne vodičom. A nie riešiť problémy vyhnaním policajtov na cesty, aby robili poriadky. Je to akýsi hurá systém namiesto komplexnej výchovy.

Vedenie polície sa snažilo zlepšiť situáciu v doprave napríklad hodnotením policajtov. Pri ňom mal konkrétny policajt na starosti konkrétny úsek cesty a podľa vývoja nehodovosti mal byť hodnotený. Je to dobré?

Prečo by mal byť za počet nehôd zodpovedný vždy len policajt? Pozrite sa, ako vozovky vyzerajú. Aj na cestách prvej triedy sú niekde desaťcentimetrové jamy a vyjazdené koľaje. Za to nemôže byť zodpovedný policajt. Systém hodnotenia je dobrý úmysel, ale nedá sa urobiť hurá systémom, ako to urobil bývalý policajný prezident Spišiak.

V čom to bol hurá systém?

Na také hodnotenie neboli pre policajtov vytvorené podmienky. Dám príklad – v Revúcej má operačný dôstojník večer k dispozícii napríklad tri motohliadky. Vyšetrovatelia však obvinili osem predajcov narkotík a tých museli previezť do cely do Banskej Bystrice. Použili by všetky tri autá. Kým by sa o tri hodiny vrátili naspäť, v okrese mohlo dôjsť k dvom smrteľným dopravným nehodám. A zodpovední by boli policajti, ktorí museli z rozhodnutia iných voziť obvinených do Banskej Bystrice. Mali by potom zlé ohodnotenie, lebo oni sú zodpovední za úseky ciest, na ktorých sa nehody stali.

Vodiči občas nadávajú na nespravodlivé pokuty. Sú naozaj nespravodlivé?

Sú. Ak niekto zarába mesačne 400 eur čistého, dostane rovnakú pokutu ako iný s príjmom 4-tisíc eur. Výchovný efekt trestu nie je pre oboch rovnaký. Ale keby dali obom zákaz činnosti – vzali by vodičský na pol roka, trest by bol spravodlivý pre každého. Cestný pirát by síce jazdil aj bez vodičského preukazu, ale keby ho bez neho chytili, spáchal by už trestný čin. Chytili by ho aj tretíkrát a to by ho mohli posadiť do väzby, lebo pokračuje v trestnej činnosti. Som si istý, že policajti vedia, kto sú cestní piráti. Problém je, že nie vždy sa môžu zameriavať na nich, ale skôr na lokality, na celoplošné akcie. Stačilo by ísť za cestným pirátom ráno, keď ide do roboty, a po tretej križovatke by už bol bez vodičského preukazu. Policajti by nemuseli kontrolovať 350 vozidiel, aby zistili jeden priestupok.

Keď okolo vás jazdia cestní piráti, nadávate?

Nie, nenadávam, v aute nefajčím, nejem a telefonujem iba s handsfree súpravou. Ale keď v aute nie som sám, tak so spolujazdcom občas prehodím zopár slov o vodičoch, ktorí jazdia zle. Nadávanie mám vykompenzované inak – keď je zapnutá kamera, hlúpeho vodiča rád zviditeľním v televízii. Mal som kolegu, bol taký poriadny veliteľský typ. Jazdil policajným spôsobom, stále sa ponáhľal, robil myšičky, ale keď niekto urobil myšičku jemu, bolo zle-nedobre. Raz sme išli ešte v žiguliaku, ja som si podriemkaval a odrazu hukot – ty debil, ty... Zobudil ma a to som už nadával ja, prečo huláka, veď on ho nepočuje a mne prasknú ušné bubienky. Keď si človek uľaví, možno ide o psychologický efekt, ale na druhého vodiča to nemá žiadny vplyv. Ja sa tomuto „športu“ nevenujem, ale zato sa dosť často usmievam nad hlúposťou iných.

Ako vnímate vodičov, ktorí jazdia pre zábavu?

Jazdím veľa a beriem to ako povinnosť, nie zábavu. Ale vidím, že veľa mladých ľudí nemá schopnosť byť zodpovednými. Neuvedomujú si, čo sa stane s ich rodinou, ak spôsobia nehodu a zavrú ich. Príbehy rodín nezodpovedných vodičov majú dosť tragické konce. Napríklad opitý šofér usmrtí pri nehode iného človeka. Zavrú ho na päť rokov. Rodina príde o jeho príjem. Ak nebodaj splácali hypotéku, začnú mať také ekonomické problémy, že sa z normálnej harmonickej rodiny stane ruina – deti môžu v najhoršom prípade skončiť v detskom domove a manželka bez práce možno v centre pre bezdomovcov. To isté sa môže prihodiť aj rodine človeka, ktorého nezodpovedný vodič pri nehode usmrtí. Lebo dopravné nehody bývajú zvyčajne len špičkou tragických ľudských osudov. Tento fakt by si mal uvedomiť každý vodič, skôr než sadne do auta a naštartuje.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×