Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Cestovateľ Robo Jakab z Partičky: Z čoho má najväčšiu fóbiu?

25.06.2012 (26/2012) Robo Jakab (35) sa divákom predstavil v novej úlohe cestovateľa v relácii Vo štvorici po Slovensku. Zážitky má však aj zo súkromných ciest po svete.
Cestovateľ Robo Jakab z Partičky: Z čoho má najväčšiu fóbiu?
5 fotografií v galérii
Veľa fanúšikov nachádza Robo Jakab so svojou partiou aj na cestách po Slovensku.
Autor fotografie: TV Markíza

Stretli sme sa pri jeho domovskom Divadle Astorka. Okolo práve prešli dve pubertiačky a zvolali: „Jéééj, dobrýýý, ja vás pozerám v telke!“ Nato okolo prešla pani, ktorá ho poznala z reklamy: „Aha, najvýhodnejší paušál,“ usmiala sa. Veľa fanúšikov nachádza Robo Jakab so svojou partiou aj na cestách po Slovensku. Kde-tu prenocujú v stane. Tak kto je najväčší odborník na stavanie? „Myslím si, že ani jeden z nás nie je drevo, no nejakí špecialisti na toto nie sme. Keď sme stavali stan s Ďurom (Kemkom – pozn.red.), trvalo nám to dosť dlho,“ smeje sa.

Nečakaný výlet

Keďže najnovšie jeho meno zarezonovalo v súvislosti s cestovateľskou šou, zaujímalo ma, či to má v krvi. Trafi la som správne. „Keď som mal 16 rokov, bol som stopom v Paríži. Našim som povedal, že idem do Brna. Boli sme šiesti kamaráti a rozlosovali sme sa, kto s kým pôjde. Ja som dostal kamarátku Agátu. Podľa pohľadnice Paríža sme sa dohodli, pri ktorej fontáne sa stretneme. Aby sme tam nečakali celé dni, určili sme na dva dni tri rôzne termíny. A keby sa nám to nepodarilo, pôjdeme svojou trasou. Stretli sme sa hneď v prvý deň na obed. Cesta stopom nám trvala dva dni,“ spomína na dobrodružnú príhodu. „Rodičia si mysleli, že som v Brne, a na to, že som bol v Paríži, prišli, až keď si pozerali fotografi e. Zrazu videli svojho 16-ročného chlapca pri Eiffelovke. No, nech si každý rodič predstaví, čo to pre nich muselo byť...“

S batohom na chrbte sa vybral aj pred rokmi do Paríža. 5 fotografií v galérii S batohom na chrbte sa vybral aj pred rokmi do Paríža. Autor fotografie: TV Markíza

S batohom na chrbte sa vybral aj pred rokmi do Paríža.

So sebou mal tisíc korún a domov sa vrátil o niekoľko kíl ľahší. „Bola to zábava, s Agátou sme boli skvelá dvojica. Ja som taký typ, čo má veci väčšinou na háku. Tak že som ležal niekde v jarku pri ceste a Agáta zatiaľ stopovala. Stalo sa však aj to, že vodič, ktorý nám zastal, odišiel, keď videl, že nie je sama. Ani neviem, ako nám to napadlo. Skrátka sme si povedali, že pôjdeme niekam stopom. Kamarátka mala sestru v Paríži, od nej sme mali tú pohľadnicu, tak sme šli tam. Vtedy sme boli strašní hipisáci a chceli sme ísť na hrob Jima Morrisona.“ Jednu noc strávili pri Seine. Ráno zistili, že kamarátke zmizol vak. Keď sa porozhliadli, zbadali, že si našli nocľah v gete bezdomovcov. „Prešli sme sa s kamarátom pomedzi ich stany, a keď som si všimol, s kým by som to mal ísť riešiť... Samí holohlaví potetovaní chlapi. Tak hovorím, vieš čo, Zuzi? Asi ti ten vak nevybavím.“

Herec navštívil Austráliu, Ameriku aj Afriku, teraz sa túla po Slovensku. 5 fotografií v galérii Herec navštívil Austráliu, Ameriku aj Afriku, teraz sa túla po Slovensku. Autor fotografie: TV Markíza

Herec navštívil Austráliu, Ameriku aj Afriku, teraz sa túla po Slovensku.

Na brata sa nechytá

Hoci Robo toho precestoval dosť, na svojho brata mladšieho o štyri roky sa nechytá. „Proti nemu som hotový domased. Už v 18 alebo 19 rokoch šiel do Anglicka, neskôr do Ameriky, kde zostal tri roky, prechodil ju odhora až dole. Navštívil aj Indiu a Nepál, chystá sa do Japonska. V Indii si robil kurz, aby mohol vyučovať angličtinu. Pre Európana to musí byť šok, vraj si ani nevieme predstaviť, aká je tam špina. V Gange kúpu mŕtvoly a potom sa v nej kúpu živí ľudia. Keď tam žijete odjakživa, organizmus je tomu prispôsobený, no Európan tam chytí, čo sa dá. Teraz je brat doma, no raz je v Štiavnici, potom v Nitre, Bratislave... Mama mi už hovorila, nech mu dohovorím, aby zostal doma. Ťažko to však vysvetlíte človeku, ktorý tak miluje cestovanie.“

Prvú cestu absolvoval s Jurajom Kemkom, občas to medzi nimi zaškrípalo. 5 fotografií v galérii Prvú cestu absolvoval s Jurajom Kemkom, občas to medzi nimi zaškrípalo. Autor fotografie: TV Markíza

Prvú cestu absolvoval s Jurajom Kemkom, občas to medzi nimi zaškrípalo.

Robo žil rok v Španielsku, kde pracoval ako čašník. Vždy sa však rád vracal domov. „Pracoval som tam tri letá, no nechcel som tam žiť.“ S divadlom Teatro Tatro bol Robo aj na olympiáde v kanadskom Vancouvri. „Najčastejšie chodím do zahraničia s divadlom alebo s priateľkou na dovolenky. No že by som sa v tomto pracovnom kolobehu zobral a na desať dní niekam odišiel, to si teraz ani neviem predstaviť. Asi budem mať voľný august, snažím sa organizovať si čas tak, aby som v lete mal väčšinou voľno. V júli chodím na Pohodu, ten festival má takú úroveň, akú by mohlo mať celé Slovensko,“ vraví s úsmevom.

Jedol opicu

Za najexotickejšie miesto, ktoré navštívil, považuje Austráliu. „Páči sa mi, že je tam veľa zelene, ľudia chodia behať po pobreží so slúchadlami v ušiach. U nás mi to chýba, namiesto toho, aby tu vznikol park, nejaký developer to prebije a stavia obrovské baraky.“ Napriek tomu, že sa bojí výšok, vyviezol sa lanovkou ponad roklinu pri skalnom útvare Tri sestry. „Lanovka prišla do stredu rokliny, podlaha sa odsunula a pod nami bolo zrazu len plexisklo. Všetci sa dívali do rokliny, len ja hore do stropu,“ spomína. „V Amerike sme boli v zábavnom parku, kde som šiel na najbrutálnejší kolotoč, to som zvládol, no keď sa šlo na vyhliadkovú vežu, zostal som dole. Pre mňa to nie je žiadny zážitok, keď sa pozerám dole, je mi z toho zle a mám pocit, že sa so mnou všetko hýbe.“ Napriek tomu sa nevyhýba ani vysokohorskej turistike. „To mi neprekáža, ale keď sa ocitnem v presklenom výťahu, pozerám do rohu a chcem čím skôr vystúpiť.“

„Chalaňi“ z Astorky sa vždy postarajú o dobrú zábavu. 5 fotografií v galérii „Chalaňi“ z Astorky sa vždy postarajú o dobrú zábavu. Autor fotografie: TV Markíza

„Chalaňi“ z Astorky sa vždy postarajú o dobrú zábavu.

So svojou fóbiou sa snaží bojovať, dokonca bol aj na vyhliadkovom lete nad Nitrou. „Človek by sa mal snažiť prekonávať isté veci. Ale čo nedokážem prekonať, je odpor ku kôpru,“ smeje sa. „V Poľsku dávajú ´koperek´ do všetkého! Objednal som si grécky šalát, lebo som si myslel, že tam predsa nemôže byť. Omyl, bol tam.“ V Kapskom Meste zasa ochutnal rôzne miestne špeciality, napríklad opicu. „Bol som tam už dávnejšie nakrúcať reklamu. Produkcia nás strážila na každom kroku, nikam sme nesmeli chodiť sami. Každý druhý človek tam je ozbrojený. Naozaj sa báli, aby sa nám niečo nestalo. Keď som vystúpil z lietadla, zbadal som, že hneď pri letisku sú stovky slumov. Pre mňa je nepochopiteľné, v akej chudobe žijú niektorí ľudia.“

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×