Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Zdravie na nezaplatenie: Kde končia peniaze pre choré deti?

19.06.2012 (25/2012) Na začiatku je dojímavý príbeh dieťaťa, ktoré nutne potrebuje liečbu v zahraničí, a prosba rodičov o finančný príspevok. Takéto peniaze však nie sú vždy využité.
Zdravie na nezaplatenie: Kde končia peniaze pre choré deti?
4 fotografie v galérii
Garajovci sme oslovili dva roky po zbierke pre Dianku. Vtedy mali ešte stále peniaze...
Autor fotografie: Ivan Pastor

Kam teda idú?

Už pri výbere tejto témy nám bolo jasné, že ide o háklivú vec. Hovoriť o peniazoch v súvislosti s chorým či postihnutým dieťaťom sa niekomu môže zdať nemiestne. Napriek tomu sú médiá opakovane žiadané, aby o peniazoch v tejto súvislosti hovorili. Zvyčajne vtedy, ak rodičia dieťaťa zistia, že na drahú liečbu v zahraničí nemajú peniaze, a napriek tomu chcú, aby ju ich dieťa podstúpilo. Je to pochopiteľné a určite by sa nikto nechcel ocitnúť na ich mieste. Priebeh zbierania peňazí sa však môže samotným aktérom vymknúť spod kontroly – ľudia napríklad prispievajú ďalej, hoci dôvod už pominul. Stáva sa dokonca, že peniaze sa nemôžu alebo nedajú použiť na účel, na ktorý boli vyzbierané – a nastáva problém. Zvyčajne ich totiž niet komu vrátiť. A to, na čo ich teda príjemcovia použijú, zostáva iba na nich. Takéto peniaze sú ťažko kontrolovateľné a zodpovednosť ľudí, ktorí ich dostali, je väčšinou iba morálna.

Zatiaľ čakajú

Jedným z posledných prípadov takejto zatiaľ nevyužitej zbierky sú peniaze vyzbierané na liečbu bábätka, dnes ročnej Elenky Dicovej, ktorá podľa špecialistu zo Švajčiarska potrebovala liečbu onkologickej diagnózy na ich pracovisku. Rodičia vyčíslili na svojej webovej stránke sumu, ktorú budú zrejme na liečbu potrebovať, a začali zbierať. Ako sami píšu, do dnešného dňa vyzbierali 52 246 eur. Lekári dieťaťa však zároveň požiadali o schválenie zahraničnej liečby jeho zdravotnú poisťovňu, poisťovňa Dôvera liečbu vo Švajčiarsku schválila a v súčasnosti ju aj prepláca. Dicovci to na svojej stránke zverejnili a vyzvali ľudí, aby im viac peniaze na určený účet neposielali. Zároveň napísali, že vyzbierané peniaze na účte zostanú, pretože nevedia, do akej výšky im poisťovňa liečbu dcéry preplatí, ako dlho bude trvať a či ich ešte nebudú potrebovať. Zverejnili svoju adresu aj telefónne číslo, aby ich ktokoľvek z darcov mohol kontaktovať, a sľúbili, že každé čerpanie účtu doložia dokladom na stránke. Urobili teda všetko pre to, aby prijímanie finančných darov od ľudí bolo prehľadné. Keď sme ich však kontaktovali a chceli sme vedieť, ako sa dievčatko v súčasnosti má, jeho mama s nami odmietla komunikovať s tým, že „chce dcéru stiahnuť z mediálneho záujmu“. Elenka sa ešte stále lieči za peniaze poisťovne a je logické, že rodičia teraz neriešia, čo s vyzbieranými peniazmi – práve na túto liečbu – od ľudí bude. Isté však je, že riešiť to budú musieť.

Príbeh Bekeovcov sme sledovali do konca. Peniaze vyzbierané pôvodne pre Dominika dali na detskú onkológiu. 4 fotografie v galérii Príbeh Bekeovcov sme sledovali do konca. Peniaze vyzbierané pôvodne pre Dominika dali na detskú onkológiu. Autor fotografie: Peter Korček

Príbeh Bekeovcov sme sledovali do konca. Peniaze vyzbierané pôvodne pre Dominika dali na detskú onkológiu.

Peniaze a emócie

Za zbierkami na záchranu detí sú vždy emócie. City rodičov, okolia aj ľudí, ktorí sa rozhodnú prispieť. Ak sa však takáto zbierka spustí, nie je jednoduché ju zastaviť. A emócie zvyčajne sprevádzajú aj jej priebeh. A nielen tie pozitívne. Rodičia detí sa už pre ich vážnu chorobu automaticky ocitajú pod obrovským tlakom. Ak sa však rozhodnú zverejniť príbeh svojho dieťaťa a požiadať o fi nančnú pomoc, musia zákonite rátať aj so záujmom verejnosti a s tým, že sa k ich prípadu budú ľudia aj vyjadrovať – čo prináša ďalší stres. Na počiatku týchto zbierok býva zvyčajne strach. Rodičia chcú mať k dispozícii obrovské sumy pre prípad, že by zdravotná poisťovňa liečbu ich dieťaťa v zahraničí nepreplatila. Často vyhlásia zbierku oni alebo ich okolie, skôr než majú dostatok informácií. Pritom ak ide o dieťa, liečba nie je experimentálna, ošetrujúci lekár ju odporúča a slovenské pracoviská ju nerobia, zdravotné poisťovne s liečbou takmer vždy súhlasia a v krízovej situácii dokážu konať naozaj rýchlo. Tak to bolo aj v prípade Bekeovcov – manželov, ktorých synček Dominik mal vážny hepatoblastóm. Napriek transplantácii štepu pečene od darcu v nemeckom Essene sa mu nádory na pečeni objavili znovu. Jeho rodičia začali zbierať peniaze na ich odstránenie v Amerike. Chlapcova poisťovňa však zareagovala na Dominikov stav doslova v priebehu niekoľkých dní a Dominika operovali opäť v Essene. Žiaľ, chlapček, o ktorom sme písali v Živote, po ďalších piatich mesiacoch podľahol chorobe. Na účte Bekeovcov zostalo podľa ich vyjadrenia asi 15 000 eur, ktoré sa na deklarovaný účel nevyužili. Bekeovci peniaze darovali Klinike hematológie a detskej onkológie v Bratislave.

Pre nikoho iného

Inak to však bolo v známom prípade zbierky pre Dianku Garajovú. Dievčatku, ktoré malo vážny problém s črevami a podľa rodičov potrebovalo tri milióny vtedajších slovenských korún na operáciu vo Viedni, sa ľudia zbierali na liečbu v roku 2005. Ani rakúski lekári, rovnako ako tunajší slovenskí, však napokon nepovažovali operáciu dieťaťa za riešenie jeho stavu. Z vyzbieraných 1 500 000 Sk rodičia minuli na vyšetrenia a odstránenie prstenca z čreva v zahraničí okolo 300 000 korún. Keď sme Garajovcov oslovili po dvoch rokoch, zvyšné peniaze mali ešte stále na účte a nechystali sa ich darovať žiadnej inštitúcii – pre prípad, že by ich Dianka raz potrebovala. Zdá sa však, že v jej prípade peniaze skutočne nič nevyriešili. Ak by sa takéto zbierky organizovali iba cez inštitúcie a boli by viazané na konkrétny liečebný výkon – operáciu alebo terapiu, k takýmto prípadom by zrejme nedochádzalo a peniaze by „neviseli vo vzduchu“.

Nie je to problém

Dicovci na pomoc dcére založili neinvestičný fond. Je to „nezisková právnická osoba, ktorá združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu alebo individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo pre skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou“. Takýto fond z príspevkov nemusí platiť daň, robí výročnú správu pre ministerstvo vnútra, ktorú nemusí zverejniť. Čo však, ak rodičia zbierajú peniaze „nadivoko“ – bez akéhokoľvek právneho ošetrenia?

Liga proti rakovine je známa zbierkou v uliciach počas Dňa narcisov. 4 fotografie v galérii Liga proti rakovine je známa zbierkou v uliciach počas Dňa narcisov. Autor fotografie: MICHAL HINCA

Liga proti rakovine je známa zbierkou v uliciach počas Dňa narcisov.

„Títo ľudia môžu mať potom problémy s daňovým úradom, pretože musia preukázať, že ide o dar,“ hovorí Igor Polakovič, programový manažér Projektu podpory individuálneho darcovstva z Centra pre fi lantropiu. Hoci on sám sa stretáva aj so zneužívaním peňazí od darcov, darovanie peňazí jednotlivcom rozhodne nezavrhuje. „Bolo by to zneváženie práce všetkých rodičov, ktorí sa snažia získať a korektne využiť prostriedky na liečbu svojich aj iných detí – a takých je väčšina,“ tvrdí. Problém nevidí ani v tom, keď sa vyzbierané peniaze nepoužijú presne na účel, na ktorý boli pôvodne zhromaždené. „Určite je veľká chyba, ak sa na takéto peniaze po rokoch ‚zabudne‘ a použijú sa na niečo úplne iné, napríklad na rekonštrukciu domu. Myslím si však, že väčšina týchto rodín ich po vyriešení problému dieťaťa venuje na podobný účel. Je dobré, ak si nechajú istú časovú lehotu a urobia to s rozvahou, aby z tých peňazí mali úžitok tí, ktorí ich potrebujú,“ hovorí. Pri neinvestičnom fonde môže byť podľa neho dokonca právnym problémom využiť získané peniaze na iný účel, než bolo deklarované pri jeho založení. „Vtedy však radíme obrátiť sa na obvodný úrad s návrhom na zmenu účelu fondu, úradníci to zvyčajne odsúhlasia,“ dodáva.

Radšej organizáciám?

Podľa Igora Polakoviča je veľmi dôležité, aby individuálni príjemcovia o získaných peniazoch s verejnosťou komunikovali. „Inak sa vytvára priestor na dohady. Darcovia sa aj preto často rozhodnú radšej darovať peniaze veľkým organizáciám, kde je záruka ich prehľadného využitia – ako napríklad Lige proti rakovine či Dobrému anjelovi. Jedným z dôvodov je aj zverejňovanie výročných správ a dobrá mediálna politika,“ vysvetľuje. Aj tieto organizácie sa však stretávajú s problémom zneužívania svojho mena.

„My sme napríklad na svojej webovej stránke museli deklarovať, že nezbierame peniaze v zbierkach na ulici, pretože nám ľudia oznamovali, že niekto mohol takto vystupovať a zbierať peniaze pod menom našej organizácie,“ hovorí Jana Melicherčíková z neziskovej organizácie Plamienok, ktorá poskytuje domácu hospicovú starostlivosť zomierajúcim deťom. Hoci ich organizácia nerozdeľuje peniaze rodinám detí, majú skúsenosť aj s takýmto darcovstvom. „Ozvali sa nám zamestnanci istej firmy, ktorých dojal príbeh jednej rodiny. Rodičia dieťaťa sa ocitli v sociálnej núdzi a nemali už peniaze na zaplatenie plynu a elektriny. Prijali sme od nich príspevok darovacou zmluvou a so súhlasom rodiny sme im poskytli faktúry, z ktorých sa dozvedeli, že peniaze boli použité na to, na čo si želali ich darovať.“

Primár kliniky detskej chirurgie Vladimír Cingel oceňuje príspevky ich nadácii, za ktoré zabezpečujú napríklad prístroje. 4 fotografie v galérii Primár kliniky detskej chirurgie Vladimír Cingel oceňuje príspevky ich nadácii, za ktoré zabezpečujú napríklad prístroje. Autor fotografie: Miro Miklas

Primár kliniky detskej chirurgie Vladimír Cingel oceňuje príspevky ich nadácii, za ktoré zabezpečujú napríklad prístroje.

Nestratia sa

MUDr. Vladimír Cingel je primárom Kliniky detskej chirurgie v DFNsP v Bratislave, kde funguje občianske združenie Detská chirurgia Slovenska. Podobné združenia existujú v tejto detskej nemocnici takmer pri každej klinike. Primár Cingel považuje peniaze od darcov týmto inštitúciám za veľkú pomoc pri ich práci, hoci občas suplujú štát. „S pomocou darcov sa nám podarilo zabezpečiť viacero prístrojov. Získané peniaze používame napríklad aj na účasť chirurgov na zahraničných workshopoch či seminároch, aby si zvyšovali odbornosť – na čo nám štát vôbec neprispieva. Aj vo svete je bežné, že darcovia prispievajú klinikám nemocníc.“ Tieto peniaze sa podľa neho používajú veľmi prehľadne a „nestratia sa“ v rezorte zdravotníctva. Pri zbierkach pre individuálnych príjemcov by však on sám bol opatrnejší. Zrejme platí, že každý darca sa musí sám rozhodnúť, komu chce peniaze dať, a zároveň niesť aj riziko, že môžu skončiť inde, než by chcel. Najlepšou prevenciou proti zneužitiu darovaných peňazí je však to, čo sa v našom štáte stále nenosí. Hovoriť o peniazoch, aj o tých darovaných. Aby ich mali šancu získať i ľudia, ktorí ich budú potrebovať nabudúce.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×