Šok je slabé slovo na označenie situácie, ktorá nastala. Bola som takmer ochrnutá, neschopná čokoľvek konať. Bolo to pre mňa jednoducho neprijateľné. Veď sme mali iba jeden druhého. Kto prežil smrť blízkej osoby, s ktorou je bytostne spojený, vie to pochopiť. My sme takí boli. Nemali sme deti a žili sme pre seba. Tešili sme sa zo spoločných chvíľ a možno to bude znieť neuveriteľne, ale o smrti sme spolu nehovorili. Veď sme boli v produktívnom veku!

Prišlo to. A ja som odrazu musela všetko vybavovať. A pospomínať si na jeho kamarátov, s ktorými splavovali Dunaj a táborili v trampských osadách. Skúste si spomínať, keď ste ranení a neviete ako ďalej?! Mne to pripadalo asi tak, že máte dve barly a odrazu vám niekto jednu vytrhne a vy stratíte rovnováhu. Prekonala som počiatočný šok a s pomocou kamarátky a rodiny aj obrad.

Vrátila som sa domov a to prázdno v byte som ani veľmi nevnímala. Štvrtý večer po pohrebe som mala pocit, že v byte nie som sama. Prehľadala som izby aj kuchyňu, nazrela som do skríň, ale nikoho som nenašla. Sadla som si opäť pred televízor a pozerala nejaký film. Po chvíľke, ani neviem prečo, som sa pozrela na hornú skrinku. Zazdalo sa mi, že na dvierkach niečo je.

Ďalší večer som automaticky očami preskakovala z televízora na skrinku. Uvedomila som si, že v ten večer, keď manžel dostal infarkt, rukou ukazoval hore. Náhodou? Ale prečo práve na ňu, veď sú tam len nepotrebné veci?! Rozhodla som sa. Otvorila som dvierka na skrinke a vybrala škatuľu plnú fotografií ešte z manželovho detstva a zo štúdia...

 

Čo bolo na dverách skrinky a čo sa ukrývalo v škatuli s fotografiami? Celý príbeh si môžete prečítať v najnovšom čísle časopisu ŽIVOT, ktoré je v predaji od stredy 13. JÚNA.

Stalo sa aj vám vám niečo, čo si nedokážete vysvetliť? Zjavuje sa vám niekto, kto zomrel? Dostali ste od neho znamenie? Pokúsil sa vás niekto prekliať? Máte svoj neuveriteľný príbeh?

Napíšte nám na zivot@zivot.sk