Slovenský mayológ: Vďaka jeho objavom sa prepisujú knihy

29.05.2012 (22/2012) Profesor Milan Kováč (44) vedie štyri roky v Guatemale slovenský projekt, ktorý sa venuje Mayom. Pravidelne trávi aj niekoľko mesiacov v džungli.
Slovenský mayológ: Vďaka jeho objavom sa prepisujú knihy
6 fotografií v galérii
Profesor Milan Kováč pravidelne strieda svoju bratislavskú pracovňu s neprístupnou džungľou v Guatemale.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Práve ste sa vrátili z územia Mayov v Guatemale. Našli ste niečo nové?

Áno a máme sa čím pochváliť. Podarilo sa nám nájsť dve nové mayské mestá. Z toho jedno veľké, doteraz absolútne neznáme centrum. Keď si predstavíte Bratislavu ako známe slovenské centrum a k nemu svojím významom a veľkosťou prirovnáte iné slovenské mestá, tak sme v rámci mayského systému kráľovstiev našli niečo ako doteraz neznáme kráľovstvo porovnateľné s Nitrou a k nej priľahlým okresom.

Našli ste aj nápisy, ako sa mesto volalo?

Našli a teraz ich lúštime. Máme názov mesta, miest v okolí a s veľkou pravdepodobnosťou aj mená kráľov. Vy viete rozlúštiť všetko z mayského písma? Základné veci si prečítam. Hoci 30 percent písma stále nepoznáme, na Slovensku máme najrozvinutejšie čítanie mayského písma v strednej Európe, ale aj širšom okolí, napríklad robíme viac a lepšie než Francúzi alebo Taliani. Ale na lúštenie úplne nových vecí treba veľký medzinárodný tím ľudí, v ktorom každý vie niečo iné.

Keď niečo v džungli nájdete, ako to vyzerá? Napríklad také mesto?

Nájdeme zvyčajne zvláštne stromy, „nepravé“ kopce. Hľadáme aj podľa druhu rastlín či zvierat. Lebo na ruinách rastú určité špecifi cké druhy stromov. Na ne chodia určité živočíchy, ktoré sa živia ich plodmi. Keď vyhľadávame tieto živočíchy alebo ideme podľa ich zvuku, tak nájdeme stromy, ktoré uprednostňujú vápennú pôdu a tá je zvyčajne práve na mieste ruín. Pri hľadaní sa orientujeme aj podľa vody. Lebo tam, kde Mayovia založili mesto, musel byť vodný zdroj. Keď prieskumná čata niečo nájde, zorganizujeme expedíciu – veľkú karavánu zloženú z expertov na vykopávky, expertov na nápisy, robotníkov, nosičov, ozbrojencov atď.

Prieskumné autá projektu SAHI často zapadávajú v neprístupnom teréne džungle. 6 fotografií v galérii Prieskumné autá projektu SAHI často zapadávajú v neprístupnom teréne džungle. Autor fotografie: ARCHÍV M. K.

Prieskumné autá projektu SAHI často zapadávajú v neprístupnom teréne džungle.

Ozbrojencov?

No jasné, je to obrovské územie bez civilizácie, kde stretnete akurát tak pašerákov drog a sú tam divé šelmy. Na človeka útočia najmä pumy.

Mesto je také zachovalé, že ho odkryjete a máte pred sebou budovy?

Niečo je zachovalé, niečo vieme zistiť „čítaním“ terénu. Ten, kto nemá skúsenosti, by asi nič nevidel. Lebo napríklad z pyramídy sa stáročiami stala hora, na ktorej rastú stromy. Keď v poslednej fáze výskumu stavbu odkryjeme, je tam skutočne zachovalá pyramída. Fungujeme tak, že v blízkosti miesta objavu postavíme tábor, rozmiestnime ozbrojenú stráž, dovezieme elektrocentrály, robotníkov, vyšleme chlapov s mačetami do džungle, ktorí presekajú prvých niekoľko sto štvorcových metrov. Nájdeme námestie a zorientujeme sa. Keď všetko vyčistíme, zrazu pred nami stoja krásne budovy mesta. Naši geografi potom vedia zamerať a nakresliť jeho plány.

Človek z mesta, ktorý vyjde z budovy a vidí električku, si džungľu asi nevie predstaviť. Ako džungľa vyzerá, ako vonia?

Stopercentná vlhkosť vzduchu, nad hlavami opice, omamná vôňa kvetov ako najťažší parfum. Ak má niekto romantickú predstavu o hustej zeleni a zvieratách všade naokolo, tak podobne vyzerá džungľa naozaj. Škriekajú papagáje, na konároch sedia tukany a opice. Nie je to tak, že čakáte a počúvate, či sa v diaľke niečo neobjaví. Napríklad opice sú úplne všade, ľudí sa neboja, vylezú pred vás. Stretnúť jaguára alebo pumu na päť metrov je tiež bežné. Naposledy nás puma čakala v noci, keď sme robili nočné pochody džungľou do druhého tábora. Noci sú extrémne nebezpečné, pri pochodoch ide vpredu chlap s brokovnicou, všetci majú v rukách mačety a za nami ide ďalší ozbrojenec. Aj tak má každý strach. Lebo puma môže napadnúť zboku. Našťastie, keď videla, koľko nás je, asi si netrúfla.

Na niekoho z vás pumy zaútočili?

Na nás nie, ale na dvoch mojich guatemalských robotníkov áno, a to až dvakrát. Nosíme tiež so sebou protijedy, lebo 90 percent hadov je jedovatých. Terénnym autom ideme, pokiaľ sa dá, s tým, že si presekávame cestu motorovými pílami. Kde sa už autom nedá, prejde ešte motorka. Kde už neprejde ani motorka, tam je posledný bod, od ktorého ideme pešo.

To, čo hovoríte, musí byť náročné aj na logistiku a počty ľudí...

Logistika je úplne najdôležitejšia, veď my máme prvý tábor hlboko v džungli vzdialený sto kilometrov od civilizácie. Doň sa dostaneme na terénnych autách. Z neho vysunieme druhý približne na polovičnú vzdialenosť a až z toho hlboko do džungle tretí, na polovicu z tej polovice. A až tam prichádzajú skutočné objavy.

Keď idete zo Slovenska, posielate si do Guatemaly plné kontajnery náradia?

Štandardné náradie tam máme nakúpené, ale napríklad satelitné a totálne stanice si vždy posielame zo Slovenska. Sú to veľké drahé mašiny. Máme vyrobené veľké debny na prístroje. Debny presne spĺňajú veľkosť, aby ich mohli odviezť dopravné lietadlá. Posielame ich dva týždne vopred. V Guatemale máme tri terénne autá, motorku, dom s dvanástimi miestnosťami, kde sú naše sklady a laboratóriá. Zvyčajne nás ide zo Slovenska 15 až 20. Ubytujeme sa, vybavíme povolenia, naložíme stany, tábor, tri generátory na výrobu elektriny a prevezieme to do základného tábora, čo je asi tisíc kilometrov od hlavného mesta. V základnom tábore máme potom aj sklad, laboratórium a kuchyňu, ktoré postavil Laco Krupa z Oravy.

Vedúci projektu profesor Milan Kováč registruje plastové vrecká s nálezmi v novoobjavenom meste v džungli. Vedúci projektu profesor Milan Kováč registruje plastové vrecká s nálezmi v novoobjavenom meste v džungli. Autor fotografie: ARCHÍV M. K.

Vedúci projektu profesor Milan Kováč registruje plastové vrecká s nálezmi v novoobjavenom meste v džungli.

Zamestnávate v tíme domácich?

V Guatemale sú predpisy, že musíme zamestnať rovnaký počet miestnych vedcov, ako je nás. Plus potrebujeme ďalších tak sto robotníkov.

V táboroch spávate v stanoch?

Ja mám postavený menší dom, lebo chodievam s rodinou. Stavať domy je ľahké, nie sú to domy ako u nás. Hotové sú za dva týždne. Drevo, nejaké siete, strecha z vlnitého plechu. V dome býva aj slovenský logistik, lebo tam má sklad. Ostatní sú v stanoch. Základný tábor máme postavený pri malej dedine Uaxactún (čítaj Uašaktún), ktorá je najosamelejšia v Guatemale. Sto kilometrov hodená v džungli. My sme pri nej preto, lebo je to súčasne slávna archeologická lokalita, ktorú vykopávame, ale získavame tam z hľadiska zásobovania aj najnutnejšie veci na prežitie. Z tohto základného tábora zásobujeme ďalší tábor o 70 kilometrov hlbšie v džungli a z neho zase ďalší.

Tam už nie je nič, len zvery?

Áno a je to nesmierne ťažká cesta. Sedemdesiat kilometrov ideme za ideálnych podmienok šesť hodín. To nie je cesta, ale prales, v ktorom sú motorovou pílou prerezané prieseky. Odtiaľ sa vysúvame do malých táborov, v ktorých nemáme pevnú kuchyňu ani sociálne zariadenia. Iba si medzi stromami vysekáme malý priestor na stany, ohne, elektrocentrály.

Odtiaľ potom blúdite pralesom s mačetami a hľadáte mayské mestá?

Na prvý prieskum do džungle nepošlem viac ako dvoch ľudí. Jeden náš študent z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského si vezme do ľavej ruky GPS navigáciu, do pravej mačetu, k tomu chlapa s puškou a idú.

Také výpravy sú asi dosť drahá záležitosť. Odkiaľ na to máte?

Financuje to Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI). Generálny sponzor projektu je podnikateľ Zoroslav Kollár. Tento rok časť financovala aj Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Motiváciou na poskytnutie prostriedkov sú, pochopiteľne, výsledky a tie my máme. Projekt dosiahol objavy svetového rangu. Každú chvíľu sme v guatemalskej televízii, zaujímajú sa o nás i svetové médiá a vychádza nám množstvo článkov v zahraničných časopisoch.

Doteraz najvýznamnejším objavom slovenského tímu je obrovská štuková maska božstva s priľahlou akropolou. Pri objekte stojí francúzska reštaurátorka Alice Desprat. 6 fotografií v galérii Doteraz najvýznamnejším objavom slovenského tímu je obrovská štuková maska božstva s priľahlou akropolou. Pri objekte stojí francúzska reštaurátorka Alice Desprat. Autor fotografie: ARCHÍV M. K.

Doteraz najvýznamnejším objavom slovenského tímu je obrovská štuková maska božstva s priľahlou akropolou. Pri objekte stojí francúzska reštaurátorka Alice Desprat.

Keď objavíte nejaké mesto, aké je veľké?

Skutočne veľké mayské mestá nešli pod 20-tisíc obyvateľov. Podľa keramiky odhadujeme, že mesto, ktoré sme objavili teraz, mohlo existovať v šiestom až ôsmom storočí a 20-tisíc obyvateľov môže byť jeho spodná hranica.

Mayská civilizácia bola ohromne rozvinutá, ale odrazu sa stratila. Kde sa ľudia z tých miest podeli? Ako je možné, že mayská civilizácia skolabovala a mestá nik neobsadil, ostali prázdne a vyrástla na nich džungľa?

Stalo sa to v 9. až 10. storočí nášho letopočtu. Prázdna ostala plocha asi 1 000 krát 600 kilometrov, ktorá predtým patrila k najhustejšie obývaným oblastiam sveta. Nevieme, kde sa podeli, hľadáme tzv. zánikové horizonty.

Aké sú hypotézy zániku?

V tých časoch Mayom dominovali dve superveľmoci: Tikal a Calakmul – jedna porazila druhú, ale nedokázala absorbovať a politicky kontrolovať jej bývalé satelity. Nastala dezorganizácia, odboj, strata kontroly nad obrovskými územiami. V chaose žili niekoľko desaťročí. Centrálna moc stratila autoritu, lokálne mestečká sa začali vyhlasovať za kráľovstvá. Prišiel úpadok a máme dôkazy, že to využili cudzinci z Mexika. Objavilo sa cudzie písmo, reč, ozdoby. Po vláde cudzincov všetko zmizlo. Mestá boli opustené, nikdy sa neobnovili.

Čiže ľudia mestá opustili? Nebolo to tak, že by v nich Mayovia pomreli?

Odišli alebo pomaly vymreli. Ľudské kosti nachádzame pri mestách vždy, ale keď mesto existovalo tisíc rokov, boli tam celé generácie mŕtvych, normálne pochovávaných ľudí. Nenašli sme nič také ako skupiny mŕtvol na námestiach. Všetky kosti sú pekne uložené v hroboch, čiže žiadna katastrofa, žiadne pobité masy.

Ak to boli rozvinuté civilizované mestá, prečo do nich neprišli iní ľudia?

To je ešte závažnejšia otázka – ak by mestá aj dobyli dobyvatelia, prečo by tam neostali? Preto si myslíme, že neboli dobyté, ale skôr opustené.

Nakoľko boli mestá rozvinuté?

Extrémne, najrozvinutejšie na americkom kontinente. Mali písmo, knihy, knižnice, nádhernú architektúru, vysoké umenie.

Porovnateľné so starým Rímom?

Alebo so starým Gréckom. Vyspelá kultúra, mali aj svoju filozofiu. Civilizácia najvyššieho stupňa, ktorá sa však niekam vyparila.

Po obrátení nájdenej kamennej stély sa objavili vytesané nápisy s názvom mesta a menami kráľov. Vpravo profesor Milan Kováč. 6 fotografií v galérii Po obrátení nájdenej kamennej stély sa objavili vytesané nápisy s názvom mesta a menami kráľov. Vpravo profesor Milan Kováč. Autor fotografie: ARCHÍV M. K.

Po obrátení nájdenej kamennej stély sa objavili vytesané nápisy s názvom mesta a menami kráľov. Vpravo profesor Milan Kováč.

V čom boli špičkoví?

Výborní astronómovia, matematici. Poznali obehy nebeských telies, vedeli vypočítať obeh Venuše, Marsu, mali to presne číselne vyjadrené. Niektoré ich pozorovania museli trvať stovky rokov, dedili sa po generáciách. Mali ohromnú architektúru.

Koľko Mayov bolo?

Obyvateľstva Peténu, čiže kľúčovej oblasti v Guatemale, ktorej sa venujeme, je dnes okolo 1,5 milióna. Pôvodne tam však mohlo žiť možno až 6 miliónov ľudí. Obyvateľstvo sa do rozvinutých miest nikdy nevrátilo, hoci boli predtým husto osídlené. Tam, kde je dnes džungľa, boli polia, cesty, mestá. Keby ste mali vtedy možnosť urobiť fotku z lietadla a porovnali ju s dnešnými leteckými fotografi ami Slovenska, tak my vyzeráme ako divočina. Oni mali úplne celé územie obývané, obrobené. Bola to nekonečná urbanizovaná krajina, ktorú pred tisíc rokmi zhltla džungľa a odvtedy tam kraľuje divočina.

Takže v džungli ani nie je problém nájsť mayské stavby?

Je ich tak veľa, že vbehnete do džungle a do pol hodiny niečo nájdete. Umením však je nájsť systém, zoradiť nálezy lokalít do urbánnych celkov a hlavne nájsť mestské centrá. Veľkomestá sú v džungli úplne utopené, lebo keď sa ňou predierate, vidíte obyčajne tak maximálne na dva metre. Nikdy neviete, kde ste, či práve stojíte na námestí starobylého centra. A z lietadla nevidíte nič, len husté zelené koruny stromov.

Čo najcennejšie ste našli?

Počas systematických vykopávok v Uaxactúne sme objavili napríklad obrovské masky, najväčšie v mayskom svete. Sú naozaj gigantické, dvadsať metrov široké a päť metrov vysoké.

Vaša manželka chodí do džungle na výskumy vždy s vami?

Venuje sa tiež tomuto výskumu a máme zvyk, že sa nedelíme. Raz sa stalo, že som odišiel na výskum do Mexika a ona zostala doma, ale bolo to priťažké, nevydržali sme a po čase prišla za mnou. Je etnologička, k Mayom má čo povedať, naučila sa čiastočne súčasný mayský jazyk aj staroveké hieroglyfy. Venuje sa napríklad starým mayským nápisom, takže tam nechodí ako manželka, ale skôr kolegyňa.

Manželka Tatiana Podolinská má na starosti dokumentáciu hieroglyfických objektov. Čistí novoobjavené mayské nápisy. Manželka Tatiana Podolinská má na starosti dokumentáciu hieroglyfických objektov. Čistí novoobjavené mayské nápisy. Autor fotografie: ARCHÍV M. K.

Manželka Tatiana Podolinská má na starosti dokumentáciu hieroglyfických objektov. Čistí novoobjavené mayské nápisy.

Čo vaše deti?

Obaja synovia chodia s nami. Staršieho dáme do miestnej školy, kde učia v španielčine, a zvláda to. Má deväť rokov. Mladší má štyri roky a bol s nami trikrát. Tiež sa už začal orientovať, a keď tam prídeme, začne po krátkom čase hovoriť po španielsky.

Tradičná otázka o mayskom kalendári – sú ľudia, ktorí si myslia, že sa blíži koniec sveta, lebo rokom 2012 sa končí mayský kalendár. Ako to teda je?

Zložitá vec, teraz o nej píšeme knihu, aby sme do problému vniesli viac svetla. Oni mali niekoľko kalendárov a boli synchronizované. V skratke – podľa nich bol stvorený svet v roku 3 114 pred naším letopočtom. Roky počítali v tzv. baktunoch – balíkoch asi po 400 rokov. Podľa ich kalendára 21. decembra 2012 uplynie trinásty baktun a trinástka by mohla byť konečné číslo. Existuje však iba jeden nápis, ktorý sa týka roku 2012 – z mayského mesta Tortuguero, ale nespomína sa v ňom koniec sveta ani potopa. Hovorí sa len nejasne o príchode istého podsvetného boha. Lenže nerozumieme nápisu stopercentne, navyše existuje viac iných nápisov, ktoré predpovedajú a opisujú udalosti po roku 2012.

Zaujímavé je, že sa nikdy nenašli žiadne predpovede o ich vlastnom zániku. Ale predpovedali udalosti o stovky rokov ďalej, napríklad o roku 2012.

Skutočne, zánik klasickej mayskej civilizácie predpovedaný nenájdeme. Všetkých zjavne zaskočil. Rok 2012 je z nášho pohľadu zaujímavý jedine preto, že vtedy sa im končili periódy. Prirovnám to k nášmu roku 2000, keď niektorí očakávali koniec sveta, lebo to bol koniec tisícročnej periódy. Ale zároveň bolo jasné, že po roku 2000 príde rok 2001, po ňom rok 2002 a tak ďalej. Toto je rovnaký prípad – koniec ich periódy bol 2012, ale to neznamená, že cyklus nebude pokračovať.

Keď vy počujete koniec sveta a rok 2012, čo si poviete?

Je to móda, ktorú vyrobil Hollywood rovnomenným filmom. Ľudia sa radi trocha boja, ale z hľadiska mayských predpovedí existuje nepomerne viac a dôležitejších udalostí v ďalších rokoch. Mayovia teda nemohli myslieť na to, že svet zanikne v roku 2012, keď predpovedali ďalšie udalosti po tomto roku.

Američania údajne teraz objavili nový kalendár. Je to pravda?

Zrejme áno, objavili ho v Xultune, asi 25 kilometrov od nášho základného tábora Uaxactún, vlastne v susednom meste. Ide ďaleko za rok 2012, čo len potvrdzuje moje predchádzajúce slová.

Keď pracujete neďaleko seba Američania, Francúzi, Slováci, je medzi vami rivalita?

Medzi nami a Američanmi nie, skôr naopak – spolupracujeme, sme kamaráti. My ideme povzbudiť ich do San Bartola či Xultunu a oni nás do Uaxactúnu. Berú si robotníkov aj z dediny pri našom tábore. Vždy sa však miestnych ľudí pýtajú – robíš s Milanom, alebo nie? Nechcú nám preberať ľudí, zamestnajú ich, iba ak ich my nepotrebujeme. Rešpektujú nás. S Francúzmi je to ťažšie, sú notoricky nepripravení na prácu v džungli. Pomáhame im presekávať cesty a vyťahujeme ich zapadnuté autá. Ale je nás málo a džungľa je veľká a mocná. Držíme všetci spolu.

Je v Guatemale na území Mayov stále čo objavovať? Na koľko rokov odhadujete, že sa ešte budú robiť výskumy a objavovať nové veci?

Ešte najmenej dvesto rokov. Veď už sto rokov sa tam skúma a po takom čase by sme mali objavovať iba ak malé dediny. Lenže my objavujeme obrovské mestá a nachádzame pyramídy dvakrát vyššie než najvyššie stromy v džungli. Hlavné mayské mesto Tikal je už objavené, ale možno to ani nebolo hlavné mesto. Novými objavmi radikálne meníme poznatky o Mayoch. Všeobecne vzaté, mayológia je najdynamickejšia zo súčasných vied o dejinách ľudských civilizácií. Každých desať rokov sa nazhromaždí toľko zásadných nových poznatkov, že sa môžu zahodiť všetky staršie knihy, lebo už neplatia. A mňa teší, že patríme medzi zopár výnimočných krajín, vďaka ktorým sa tie knihy hádžu do koša.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×