Nedá spať pestovateľom a záhradkárom, stačí povedať šarka. Toto slovo totiž označuje celosvetový problém. Názov choroby pochádza z bulharčiny, kde znamená kiahne. Angličania jej v preklade hovoria slivkové kiahne. Prvýkrát ju opísal Bulhar Dimitrij Atanasov v prvej polovici minulého storočia. Môžeme pokojne povedať, že k nám prišla so slivkami a s ďalšími kôstkovinami z Balkánu.

Rastliny nechodia na záchod

„Je to vírusové ochorenie, čo už samo osebe má niekoľko zákerností oproti bakteriálnym a hubovým chorobám. Vírusové ochorenia sa všeobecne veľmi ťažko liečia, pretože väčšinou liečime sekundárne následky, no bojovať priamo proti vírusom je ťažké. Pri rastlinách zatiaľ vôbec nie je známe, že by existovali nejaké látky, pomocou ktorých by sme to dokázali. Živočíchy majú tráviaci systém a ich organizmus vyzerá úplne inak. Rastliny síce majú cievne zväzky, ktorými rozvádzajú živiny, ale je to uzavretý systém. Zjednodušene povedané, nechodia na záchod. Preto aj potenciálna terapia by musela pôsobiť na celý povrch, aby to rastlina absorbovala, muselo by to byť účinné, nesmelo by to zabiť rastlinu a ani nás, keby sme ju alebo jej plody skonzumovali. Takže preto nemôžeme proti vírusom použiť chémiu,“ vysvetľuje RNDr. Zdeno Šubr, CSc., z Oddelenia rastlinnej virológie Virologického ústavu SAV v Bratislave.

V sade vo virologickom ústave majú všetky stromy napadnuté šarkou. Zámerne.

V sade vo virologickom ústave majú všetky stromy napadnuté šarkou. Zámerne.