Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Slivkové kiahne: Nevyliečiteľná choroba je rozšírená po celom Slovensku

27.05.2012 (22/2012) V bratislavskom Virologickom ústave SAV skúmajú vírus, ktorý neohrozuje iba slivovicu, ale aj slivkové gule, lekvár a iné dobroty.
Slivkové kiahne: Nevyliečiteľná choroba je rozšírená po celom Slovensku
8 fotografií v galérii
V sade vo virologickom ústave majú všetky stromy napadnuté šarkou. Zámerne.
Autor fotografie: Miro Miklas

Nedá spať pestovateľom a záhradkárom, stačí povedať šarka. Toto slovo totiž označuje celosvetový problém. Názov choroby pochádza z bulharčiny, kde znamená kiahne. Angličania jej v preklade hovoria slivkové kiahne. Prvýkrát ju opísal Bulhar Dimitrij Atanasov v prvej polovici minulého storočia. Môžeme pokojne povedať, že k nám prišla so slivkami a s ďalšími kôstkovinami z Balkánu.

Rastliny nechodia na záchod

„Je to vírusové ochorenie, čo už samo osebe má niekoľko zákerností oproti bakteriálnym a hubovým chorobám. Vírusové ochorenia sa všeobecne veľmi ťažko liečia, pretože väčšinou liečime sekundárne následky, no bojovať priamo proti vírusom je ťažké. Pri rastlinách zatiaľ vôbec nie je známe, že by existovali nejaké látky, pomocou ktorých by sme to dokázali. Živočíchy majú tráviaci systém a ich organizmus vyzerá úplne inak. Rastliny síce majú cievne zväzky, ktorými rozvádzajú živiny, ale je to uzavretý systém. Zjednodušene povedané, nechodia na záchod. Preto aj potenciálna terapia by musela pôsobiť na celý povrch, aby to rastlina absorbovala, muselo by to byť účinné, nesmelo by to zabiť rastlinu a ani nás, keby sme ju alebo jej plody skonzumovali. Takže preto nemôžeme proti vírusom použiť chémiu,“ vysvetľuje RNDr. Zdeno Šubr, CSc., z Oddelenia rastlinnej virológie Virologického ústavu SAV v Bratislave.

V sade vo virologickom ústave majú všetky stromy napadnuté šarkou. Zámerne. 8 fotografií v galérii V sade vo virologickom ústave majú všetky stromy napadnuté šarkou. Zámerne. Autor fotografie: Miro Miklas

 V sade vo virologickom ústave majú všetky stromy napadnuté šarkou. Zámerne.

Stačí jedna voška

Šarkou je postihnuté územie celého Slovenska, napáda všetky kôstkoviny – slivky, marhule, broskyne, trnky... Prirodzene ju roznášajú vošky, ktoré cicajú na stromoch. Na nakazenie stromu stačí jedna voška, princíp je podobný ako borelióza pri kliešťoch. Prenos je však pomalý a málo účinný, pretože vošky sa aktívne príliš nepohybujú, sem-tam ich odfúkne vietor. Ich výskyt však možno obmedziť postrekom. „Horšie je, že oveľa efektívnejšie to rozširuje samotný človek vrúbľovaním, obchodom a nepozornosťou. Máme otvorený svet, biologický materiál sa preváža hore-dole. Medzi krajinami by mali byť prísnejšie karanténne opatrenia. Najviac sa to však šíri drobnými pestovateľmi, ktorí si štepia stromy,“ zdôrazňuje.

Dozreté zdravé slivky sú sladké a pekne lesklé. 8 fotografií v galérii Dozreté zdravé slivky sú sladké a pekne lesklé. Autor fotografie: Shutterstock

Dozreté zdravé slivky sú sladké a pekne lesklé.

Vplyvom choroby strácajú plody na kvalite – znižuje sa cukornatosť a zvyšuje sa v nich podiel rôznych silíc, ktoré chutia trpko. Keď je strom masívne napadnutý, plody z neho opadajú ešte zelené. „Má to určitý časový priebeh: voška infi kuje bunku stromu a spočiatku nie je nič vidieť. Pestovateľ nemá šancu zmenu zbadať, pretože kto by prezeral všetky listy na strome. Postupne sa vírus šíri cez cievne zväzky v lyku do ďalších častí stromu. Zvyčajne býva rozšírený nepravidelne, takže nestačí odpíliť napadnutý konár. Nákaza je v celom strome vrátane koreňov, a ak aj strom vyrúbeme a neskôr z pňa vyrašia mladé výhonky, aj tie sú nakazené. Vírus bude v pni žiť, kým peň neuschne,“ podotýka. Ak takú slivku zjete, bude horká a slivovica z nej bude poriadne hnusná.

Vírusom napadnutá slivka je nekonzumovateľná. Vírusom napadnutá slivka je nekonzumovateľná. Autor fotografie: MIROSLAV GLASA

Vírusom napadnutá slivka je nekonzumovateľná.

V miskách a kvetináčoch

„Keďže je šarka rozšírená, najefektívnejší boj by bol, keby sa všetko kompletne vyrúbalo a potom nanovo vysadilo a dávalo by sa pozor aj na dovoz, čo však nie je možné. Jediná nádej je zamerať sa na vyšľachtenie alebo prípravu geneticky modifi kovaných rastlín, ktoré budú odolné. Sú krajiny západnej Európy, kde majú jednotlivé kmene vírusu pod kontrolou, majú funkčnú legislatívu a účinné opatrenia. K nám sa v osemdesiatych až deväťdesiatych rokoch minulého storočia hojne vozili nové odrody zo Srbska, z Balkánu, kde majú dobrú pestovateľskú tradíciu. Lenže spolu s týmito odrodami sa k nám zavliekli ďalšie kmene vírusu,“ upozorňuje RNDr. Šubr a dodáva, že genóm vírusu tvorí RNA (ribonukleová kyselina – pozn. red.) a pri replikácii dochádza k chybám a vírus dokáže mutovať, našťastie, mnohé neprežijú. No tie, ktoré prežijú, dokážu odolať vplyvom okolia. Bratislavskí virológovia skúmajú genóm vírusu, aby pochopili, ako celý vírus funguje. Experimenty robia v Petriho miskách a na rastlinkách v kvetináčoch. Zbierajú vzorky z celého Slovenska zo záhrad a sadov a zisťujú, do akej miery sú rozšírené jednotlivé formy vírusu. Je to pomerne sizyfovská práca. V rámci projektu EÚ úzko spolupracujú s okolitými krajinami, pretože vzorky sa zbierajú po celom svete. Okrem toho majú virológovia ešte jeden bilaterálny projekt pre Slovensko a Maďarsko. „Je to projekt cezhraničnej spolupráce a zameriava sa na najväčšiu oblasť pestovateľov broskýň a marhúľ. Hradí to EÚ spôsobom refundácie. V rámci neho sme pre drobnopestovateľov pripravili webstránku: www.bioweb. genezis.eu/cosharka, kde nájdu mnohé potrebné informácie,“ zdôrazňuje.

Vírus napáda aj marhule a broskyne. 8 fotografií v galérii Vírus napáda aj marhule a broskyne. Autor fotografie: MIROSLAV GLASA

Vírus napáda aj marhule a broskyne.

Naoko sa zdá, že vedci sú proti tomuto zákernému vírusu bezmocní, nemôžu vymyslieť vakcínu, pretože rastliny fungujú úplne inak a nemajú imunitný systém, aký má človek. „Zatiaľ nemáme odrody sliviek a broskýň, ktoré by boli spoľahlivo odolné. Sú síce niektoré tolerantné odrody, ktorých plody vyzerajú zdravo, na druhej strane, vírus sa v nich šíri a celý strom mu slúži ako rezervoár. Rastlina ,vie‘, že je napadnutá, má totiž enzymatický systém, ktorý rozošle signál do okolitých pletív, že niečo hrozí. Možno by sme v budúcnosti mohli vyrobiť nejakú účinnú látku, ktorá by takejto rastline pomohla. My pracujeme najmä s bylinnými experimentálnymi rastlinami. Vírus šarky totiž pôsobí napríklad aj na tabak, čo sa však v prírode nevyskytuje,“ vraví RNDr. Zdeno Šubr.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×