Nelma, predstavila sa stručne turistická sprievodkyňa, keď nastúpila do autobusu a dala pokyn vodičovi na spoznávanie najväčšieho filipínskeho ostrova Luzon (celkovo ich je 7 107). Nachádza sa na ňom aj hlavné mesto Manila.

Liečiteľov spochybňuje

Smerujeme na sever krajiny, kde žijú potomkovia staviteľov skvelých terasových ryžových políčok a lovcov lebiek. Políčka na príkrych svahoch už čosi prežili. Veď podľa „rodných listov“ majú vyše 2 000 rokov. Sme na ne zvedaví. No najskôr musíme vydržať vyše tristo kilometrov jazdy. Nie po diaľnici. Hneď prvou prekážkou je ryža. Presnejšie, ľudia, ktorí ju sušia na ceste. Niekde je zábrana, aby si to auto či sajdkára nenasmerovali priamo na ňu, inde chýba. A tak priamo po ryži, produkciou ktorej si Filipíny držia ôsme miesto na svete, obchádzame ďalšie stojace autá a nikoho to nevzrušuje. Len nás. Už chápem, prečo je na baleniach ryže upozornenie, že ju treba pred varením umyť... Zbadáme ryžové políčka a ľudí.

Zastaneme. Nelma sa vyberie za roľníkmi. Vyzuje si sandále, zoberie sadenice a „maká“. Vydržala by takto robiť celý deň asi za 2 € ako oni? Pokrúti hlavou. (V reštaurácii som za tú cenu dostala veľkú porciu ryže, kuracie soté a pollitrovú fľašku vody.)

Nelma by sa uživila aj pri sadení ryže.

Nelma by sa uživila aj pri sadení ryže.