Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Bývalý učiteľ: Súčasné deti nie sú horšie, ale smetiar zarobí viac

14.05.2012 (20/2012) Patrí medzi známejších slovenských učiteľov, o zážitkoch zo školy písal blogy. Vlani však po dvanástich rokoch zavesil učiteľstvo na klinec. David Králik (37).
Bývalý učiteľ: Súčasné deti nie sú horšie, ale smetiar zarobí viac
2 fotografie v galérii
Dnešné školstvo je veľmi tesne pred dnom.
Autor fotografie: Peter Korček

Učili ste 12 rokov na prvom stupni. Tam asi nie je veľa chlapov...

Nie, väčšinu tvoria učiteľky. Už si ani nepamätám, ako padlo rozhodnutie, že budem učiteľom prvého stupňa. Nebol som dobrý žiak a všetci, ktorí ma poznali v čase, keď som bol žiakom, by si ťukali na čelo, keby vedeli, že som sa stal učiteľom. Pani učiteľka mi v treťom ročníku povedala, že som debil a bude zo mňa murár. Stotožnil som sa s tým a dlhé roky som bol slabý žiak.

Aj na strednej škole?

Dal som si prihlášky na dve stredné školy – gymnázium a dvoj- či trojročné učilište. V tom roku bolo málo chlapcov, tak ma napriek zlému prospechu vzali na gymnázium. Vo štvrtom ročníku som si povedal, že vyskúšam, čo to urobí, keď sa začnem učiť. Ten rok som mal prvý- a poslednýkrát v živote samé jednotky. Vrátane maturity.

Vtedy ste už boli úspešný športovec, patrili ste medzi najlepších šermiarov v Európe.

Neviem, či som patril medzi najlepších, ale dokázal som vo svojej kategórii urobiť výsledky – na majstrovstvách Európy som bol šiesty, o rok siedmy, na majstrovstvách sveta deviaty. V tom čase prišlo aj rozhodnutie ísť študovať za učiteľa. Po vyštudovaní som nastúpil vo Vištuku, ale prvé tri-štyri roky to nebolo dobré. Keby som bol vtedy zároveň aj riaditeľom školy, tak učiteľa ako ja by som vyhodil.

Prečo?

Zapísal som chýbajúcich, vyskúšal z predchádzajúceho učiva, povedal som niečo z nového učiva. Deti si to napísali, ja som overil, či pochopili, a to bolo všetko.

Podľa reakcií pod vašimi článkami na internete ste asi patrili k obľúbeným učiteľom, aj medzi rodičmi.

Asi áno, ale to bolo až potom. Z vysokej školy som vyšiel ako štandardný učiteľ a neskôr som zistil, že ma to baví robiť inak. Zozačiatku som do Vištuka dochádzal z Bratislavy. Pred dedinou – na Fajdali, bol basketbalový kôš. Ráno o siedmej som vystúpil na Fajdali z autobusu, chalani tam prišli z Vištuka na bicykloch a pred vyučovaním sme hrali basketbal. Jeden bicykel priniesli aj pre mňa a o trištvrte na osem sme fičali do školy.

Takže ste pre deti stále niečo vymýšľali?

Vždy keď to šlo. Okrem prvého stupňa, kde som sa snažil učiť formou zážitkov. Napríklad sme si postavili tráviacu a dýchaciu sústavu a žiaci cez ňu prechádzali. Sami si písali do zápisníka, čo vidia a čo sa s nimi deje. V škole mi dali aj hudobnú výchovu na druhom stupni. Čo však urobíte na hudobnej s deviatakmi? Hudobná bola v stredu posledná hodina, tak sme si šli opekať a pri ohni sme zaspievali desať pesničiek, ktoré boli v hudobnej. Opekačka sa im páčila a ja som ich donútil spievať.

Ľudia sa občas posťažujú, že dnešné deti sú iné. Sú?

Sú iné, ale nie sú horšie. Ako by mohli byť rovnaké, keď žijú v inom svete, ako sme žili my? Majú lepší prístup k informáciám, a keď sa učiteľ obmedzí iba na to, že odovzdá informácie z knihy, tak sa pre ne stáva zbytočným. Aspoň ja to tak vnímam. Lebo informácie si môžu nájsť kdekoľvek a za pár sekúnd.

Tým chcete povedať, že veľa dnešných tradičných učiteľov robí zbytočnú prácu? Alebo som to pochopil zle?

Neviem posúdiť, či je ich veľa, alebo málo, hovorím len, že taký učiteľ už nie je do dnešnej doby. Podľa mňa je v súčasnosti učenie viac o motivovaní a hľadaní súvislostí. A motivovať niektorých dnešných žiakov je vinou zle nastaveného systému takmer nesplniteľná úloha.

V čom je systém nastavený zle?

Ak škola vezme žiakov rad-radom len preto, aby mala čo najviac peňazí a mohla prežiť, tak je to nekorektné voči učiteľom. Lebo nie všetci žiaci do tej školy patria.

Vy ste robili aj v dedinskej škole, aj mestskej, aj v súkromnej v Bratislave. Čo je pre učiteľa lepšie?

V súkromnej je to finančne určite zaujímavejšie. Súčasne však aj ťažšie z hľadiska práce s deťmi. Najväčším problémom je autorita. Zvyčajne majú deti istý hodnotový systém, v ktorom učiteľa nepovažujú za človeka hodného úcty. Ak ich učiteľ nedokáže presvedčiť, že majú dôvod ho počúvať, tak ho nepočúvajú.

Čiže vždy je to tak, že v dedine je učiteľ niekto, ale v meste už nie?

Nie. Myslím si, že problém s autoritou sa vyskytuje všade, len v súkromných školách je vypuklejší. Osobne som nezažil prejav neúcty, ale videl som, že niektorí kolegovia áno.

Privyrábali ste si okrem učenia aj niečím iným?

Samozrejme, veď tak musia fungovať skoro všetci učitelia zo štátnych škôl. Aspoň chlapi, živitelia rodín, určite. Zvyčajne si privyrábajú doučovaním, pripravovaním na prijímačky. Ja som si privyrábal hraním v bare, fóliovaním časopisov, čistením linky v automobilke, kde ráno chlapi grcali od únavy. Tiež logopédiou a angličtinou. K prípravám na vyučovanie som sa zvyčajne dostal až po desiatej večer. Odhadujem, že som bol pripravený na každú hodinu tak na 50 percent, viac som nestíhal.

David Králik – učiteľ, ktorý mal plno záujmov. Zo školy odišiel preto, že sa neposúval, hoci nové nápady prichádzali stále. 2 fotografie v galérii David Králik – učiteľ, ktorý mal plno záujmov. Zo školy odišiel preto, že sa neposúval, hoci nové nápady prichádzali stále. Autor fotografie: Peter Korček

David Králik – učiteľ, ktorý mal plno záujmov. Zo školy odišiel preto, že sa neposúval, hoci nové nápady prichádzali stále.

Ako ste sa pripravovali na hodinu?

Pozrel som si tému a potom hľadal spôsob, ako ju deťom čo najlepšie ponúknuť. Keď sme preberali ľudské telo a chcel som postaviť tráviacu sústavu, vymýšľal som, čo na to použijem a že im to najlepšie ponúknem v telocvični. Alebo či pôjdeme preberať kladku a páku na ihrisko, kde ich znázorním lepšie. Alebo sme našli pri písomke žiakovi ťahák a musel som vymyslieť, čo s tým. Na druhý deň som dal písomku znova. Poriadne ťažkú, ale žiakom som rozdal aj riešenie. Len tomu, čo mal predtým ťahák, som riešenie nedal. Keď sa po písomke sťažoval, že všetci mali riešenie, len on nie, tak som mu povedal, že on mal riešenie včera a ostatní nie.

Aj ste im známky zapísali?

Najskôr áno, ale potom som ich, samozrejme, zrušil. Azda si však z toho odniesol ponaučenie, že nie je fér, keď má odpovede z písomky pripravené vopred.

Prečo ste ako učiteľ skončili?

Asi sa hľadám, bavia ma rôzne veci. V triede som dosiahol určitý štandard a už som sa neposúval ďalej, aj keď nápady prichádzali. No naozaj som už mal pocit, že sa musím posunúť inde.

Mali ste hneď ponuku pracovať inde?

Áno. Asi preto, že ma vždy zaujímalo mnoho vecí, ktorým som sa venoval okrem učenia. Možno aj to je jedna z vecí, ktorou som sa líšil od iných učiteľov. Ste už rok mimo práce učiteľa. Chceli by ste sa ešte niekedy vrátiť k tomuto povolaniu? Do štandardnej triedy na prvom stupni už nie. Teraz stretávam mnoho stredoškolákov a vysokoškolákov a páči sa mi učiť ich. Celkom by ma lákalo učiť na pedagogickej fakulte budúcich učiteľov a tiež by som si vedel predstaviť ísť napríklad do čisto rómskej triedy. To by bola výzva – či dokážem po roku z triedy so žiakmi z osady niečo urobiť.

Ak ste po dvanástich rokoch učenia cítili, že už sa neposúvate ďalej, podobne sa môže cítiť väčšina učiteľov...

Možno áno. Možno aj toto je dôvod, prečo je v niektorých krajinách zavedený rok plateného voľna pre učiteľov, ktorí odučia niekoľko rokov.

Majú po rokoch v triede učitelia nervy v kýbli?

Ako ktorí. Videl som učiteľa v dôchodkovom veku, ktorý mal úplne čistú hlavu, ale videl som aj 23-ročnú učiteľku, ktorá na decká ziapala a pôsobila ako stará skostnatená štruktúra.

Je učiteľstvo stresujúce povolanie?

Pre mňa nebolo. Učil som na bežných školách a mal som zvyčajne veľkú podporu rodičov. No myslím si, že niektorí kolegovia to majú omnoho náročnejšie, ak robia v školách so žiakmi s nulovou motiváciou.

Čo dnes robíte?

Pracujem v IUVENTE na národnom projekte Komprax – Kompetencie pre prax. S kolegami sa snažíme naštartovať študentov stredných a vysokých škôl, aby už počas štúdia organizovali podujatia a akcie, na ktoré dostanú aj dotáciu. Ide o neformálne vzdelávanie, keď sa študenti v praxi učia základné kompetencie, ktoré sa im zídu, keď sa budú chcieť neskôr zamestnať. Predovšetkým ide o komunikáciu, kreativitu, tímovú prácu, projektové myslenie, finančnú gramotnosť. Je to národný projekt spolufi nancovaný z Európskeho sociálneho fondu. Práve v rámci tohto projektu stretávam študentov a uvažujem o tom, aké by to bolo učiť na strednej či vysokej škole.

Toto vás baví viac ako učenie?

Viac nie, približne rovnako. Okrem túžby učiť starších študentov ma chytilo písanie. Prispievam do časopisov a na rôzne portály, tiež som napísal rozprávkovú knižku, ktorá by mala vyjsť v septembri. Takže ak nebudem učiť budúcich učiteľov, pokúsim sa pracovať v nejakom časopise. A možno budem robiť niečo celkom iné.

Sledovali ste projekt RTVS 9.A? Čo naň hovoríte?

Videl som to. Rozumne spracované, ale na môj vkus príliš diabetické. Učiteľ v skutočnosti zažíva omnoho silnejšie emócie aj v pozitívnom, aj v negatívnom zmysle. Ak však tento formát porovnám s ostatnými reality show, tak má určite väčší význam. Minimálne môže pomôcť rozpútať debatu o školstve, ktoré je úplne v keli.

Je školstvo pred dnom?

Veľmi tesne pred dnom. Prejavuje sa to aj v testovaniach, aj v tom, ako sú študenti pripravení do praxe. Vyzerá to celé zle. Aká je atmosféra v zborovniach? Už som tam rok nebol, ale myslím si, že je v nich nespokojnosť. No ešte stále nie dostatočná na to, aby sa prevalila von. Učitelia vždy počkajú, čo na nich naložia, a potom to nesú ďalej. Keby učitelia išli štrajkovať, podporím ich, aj keď už nie som učiteľ.

Budú v najbližšom čase štrajkovať?

Skôr mám pocit, že nie. Na Facebooku založili skupinu Ako ďalej učiteľ, v ktorej je 7 800 ľudí. Je tam dokument, do ktorého sa zapisujú učitelia, ktorí by šli do štrajku. Je v ňom asi 120 podpisov. Z tých 7 800 členov.

Keby ste mohli niečo zmeniť v školstve, čo by to bolo?

Veľmi stručne: Centrálne mierne zvýšiť mzdu, zmeniť filozofiu vzdelávania – viac ju smerovať na bádanie, hľadanie, dobrodružstvo, múdrosť, ľudskosť, zážitky, radosť, súvislosti, pochybnosti, záujem, vytvoriť systém hodnotenia kvality učiteľov, kvalitne platiť kvalitných učiteľov, čiže kvalitným učiteľom výrazne zvýšiť mzdu, zlepšiť prípravu nových učiteľov počas vysokoškolského štúdia. Je plat učiteľa demotivujúci? Je. Veď sa bavíme o 500 eurách pre vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý denne pracuje s deťmi. Keď som počas štúdia robil smetiara alebo som spieval s gitarou na ulici, zarobil som viac.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×