Niežeby ma striedanie klimatických katastrof na našom území až tak zaujímalo, ale môj manžel by mohol pokojne zaskočiť ktorúkoľvek rosničku. Počasie na Jojke má u nás doma taký vysoký kredit, že preň nestíham začiatky relácií na iných programoch, čo ma dosť štve. Keďže obsah predpovedí mi je ukradnutý a inú možnosť nemám, všímam si aspoň ich formu.

Pánovi Jurkovičovi vždy trvá zopár minút, kým sa prepracuje cez minulé storočia k aktuálnemu letopočtu a zajtrajšiemu dažďu. Mimochodom, naozaj si Jojka myslí, že kvôli Hotelu Paradise ľudí bytostne trápi počasie v Dominikánskej republike? Jeho kolegynka konečne vymenila apartné kostýmčeky za nápadité šaty živých farieb, takže ju už počúvam bez úvah, čo to má, preboha, zase na sebe.

Ďuro Mokrý sa u nás vyskytuje málokedy, pretože môjho muža naozaj zaujíma počasie. A Ďurove predpovede sa viac podobajú na priame prenosy z uzavretého oddelenia najbližšej psychiatrie. Zážitok je to neskutočný, ale z počasia po jeho extempore nevieme ani guľové.

Schopnosť RTVS-čkárskych krásavíc postaviť sa priamo pred front, ktorý chcú ukázať v grafike, je tiež príslovečná. Ešteže existujú aj počítačové programy. Vďaka nim mi muž vždy oznámi, že o hodinu začne u nás pršať, ale v Bratislave nebude. A o hodinu fakt prší. Rituál večernej predpovede to však nenahradí. Na akomkoľvek kanáli.