Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Nezlomený: Po úraze a strate zraku žije naplno ako predtým

14.04.2012 (16/2012) Titul šampióna v halovom veslovaní, preháňanie sa na tandeme, vysoká škola a k tomu vlastný masérsky salón.
Nezlomený: Po úraze a strate zraku žije naplno ako predtým
5 fotografií v galérii
Vo svojej malej telocvični pravidelne trápi telo, fyzickú námahu potrebuje k životu.
Autor fotografie: Viktor Petráš, život

Nielen toto zvláda Milan Lackovič (38) so slepeckou palicou.

Rozhovor s nevidomým masérom, študentom a športovcom v jednej osobe bol pre nás celkom novou skúsenosťou, a tak sme odchádzali do Prievidze s malou dávkou neistoty. Stačilo však niekoľko minút a všetky obavy sa rozplynuli. Svalnatý sympaťák nám dokázal, že ho prakticky nič nezaskočí. Vrátane komunikácie cez e-mail, ktorú zvláda rýchlejšie než väčšina respondentov bez zdravotného hendikepu. Je až neuveriteľné, čo dnes dokáže ľudská vôľa podporená výdobytkami modernej techniky.

Študuje s čítačkou

Úraz spred pätnástich rokov bol pomyselnou hrubou čiarou, ktorá rozdelila Milanov život na dve polovice. K tej prvej vrátane osudnej chvíle sa už vracať nechce. Nejaký čas mu, pochopiteľne, trvalo, kým sa dal psychicky a fyzicky do poriadku. „Vyrovnať sa s tým je určite ťažšie ako napríklad u ľudí, ktorí sa už bez zraku narodili. Tým však na druhej strane nikdy nevysvetlíte, čo je to les, obloha alebo farby. Ja si to všetko pamätám,“ víta nás vo svojom voňavom masážnom salóne. Práve táto práca ho pred jedenástimi rokmi nasmerovala k pocitu, že to človek môže niekam dotiahnuť aj bez jedného zo základných zmyslov. Dnes má v chránenom pracovisku stabilnú klientelu, funguje na telefonické objednávky a prakticky o všetko, azda len s výnimkou účtovníctva, sa dokáže postarať. Štúdium fyziológie na piešťanskej vysokej škole je už len akousi čerešničkou jeho obdivuhodnej snahy neustále sa posúvať dopredu. Práve končí druhý semester.

Na vlaňajších majstrovstvách Slovenska v halovom veslovaní získal titul, tento rok skončil druhý. Na vlaňajších majstrovstvách Slovenska v halovom veslovaní získal titul, tento rok skončil druhý. Autor fotografie: MATEJ KAPUSTA

Na vlaňajších majstrovstvách Slovenska v halovom veslovaní získal titul, tento rok skončil druhý.

„Je dobré stále sa zdokonaľovať. Fyzioterapia je aj o cvičení, odstraňovaní nedostatkov tela. Bavilo by ma učiť ľudí, na čo sa zamerať a čoho sa, naopak, vyvarovať,“ vysvetľuje. Študijné texty mu napíše asistentka do notebooku, o ostatné sa už postará automatická čítačka. Vďaka nej môže Milan využívať aj služby internetu. „Samozrejme, okrem obrázkov. Počítač mi oznámi, že tam nejaký je, ale zatiaľ sa nenaučil mi to aj ukázať,“ zasmeje sa.

Na tandem aj na vežu

Hneď vedľa masérskej miestnosti je malá telocvičňa, kde si na požičaných strojoch pravidelne zlepšuje kondičku. Stacionárny bicykel dopĺňajú imitátor bežeckého lyžovania a veslársky trenažér, v ktorého sedle dosiahol vynikajúce výsledky. Vlani vybojoval v hale dokonca titul majstra Slovenska v kategórii neregistrovaných, tento rok skončil druhý a na pretekoch registrovaných O pohár Sĺňavy taktiež strieborný. „K súťažnému veslovaniu ma pritiahol šéf Slovenskej asociácie halového veslovania Pavol Valent. Bez športu si svoj život neviem predstaviť, či už ide o kondičné posilňovanie, halové veslovanie, beh, alebo bicyklovanie. Ideálne to kompenzuje moju statickú prácu a štúdium, kde dostáva chrbát poriadne zabrať,“ hovorí rodák z Dobšinej.

Na veslárskom trenažéri: aj bez zraku sa dajú robiť skvelé športové výsledky. 5 fotografií v galérii Na veslárskom trenažéri: aj bez zraku sa dajú robiť skvelé športové výsledky. Autor fotografie: MATEJ KAPUSTA

Na veslárskom trenažéri: aj bez zraku sa dajú robiť skvelé športové výsledky.

Na kolesách tandemu sa dokonca nebojí vyraziť ani na cesty v okolí Prievidze! „Kamarát má na starosti riadidlá, ja sa snažím o to viac šliapať. Všetko sa dá,“ znova a znova nás prekvapuje muž, ktorý sa snáď nebojí žiadnej výzvy. Nedávno ho oslovil organizátor behu do schodov s názvom Prievidza UP na zdolanie 33 metrov vysokej veže. Ako inak – s účasťou nadšene súhlasil. „Veľký výsledok som, samozrejme, urobiť nemohol, lebo schody sú tam pre slepého pre výklenky pri výťahoch zle riešené. Chcel som si len vyskúšať, či to ide. Išlo to,“ skonštatoval lakonicky Milan, ktorý sa do boja so 185 schodmi vybral len za asistencie bielej palice. V teréne sa okrem nej spolieha aj na svojho štvornohého kamaráta beaucerona, s ktorým patrí na súťažiach vodiacich psov taktiež medzi najlepších na Slovensku.

So svojím štvornohým spoločníkom už zabodoval na nejedných pretekoch vodiacich psov. 5 fotografií v galérii So svojím štvornohým spoločníkom už zabodoval na nejedných pretekoch vodiacich psov. Autor fotografie: Viktor Petráš, život

 So svojím štvornohým spoločníkom už zabodoval na nejedných pretekoch vodiacich psov.

Vyrovnaný, nezmierený

Keď sa ho opýtame na najbližšie plány a sny, nemusí dlho rozmýšľať. „Zvládnuť úspešne semester, dostať sa na veslárskom trenažéri pod tri minúty na 1 000 m, dúfať, že medicína raz postúpi ďalej. Možno o desať alebo dvadsať rokov,“ nechce sa vzdať aspoň teoretickej nádeje. Človek sa podľa neho dokáže s údelom nevidiaceho vyrovnať, ale nikdy sa s tým nezmieri. Milan dosiahol v živote každopádne dosť na to, aby bol na seba právom hrdý. K športu dokonca priviedol aj svojho 17-ročného syna, ktorého síce nevychováva, ale je s ním v pravidelnom kontakte. Čo by poradil ľuďom v podobnej situácii prepadajúcim smútku a beznádeji? „Nájdite si toľko aktivít, aby vám neostal čas rozmýšľať nad hlúposťami. Naozaj to funguje,“ tvrdí presvedčivo.

So svojím štvornohým spoločníkom už zabodoval na nejedných pretekoch vodiacich psov.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×