Boj o prežitie: Zachráni skláreň v Poltári nový investor?

27.03.2012 (13/2012) Pred existenčnou otázkou buď - alebo stojí zadlžená skláreň v Poltári a s ňou stovky prepustených zamestnancov. Zachráni fabriku v konkurze nový investor?
Boj o prežitie: Zachráni skláreň v Poltári nový investor?
6 fotografií v galérii
Takto vyzerala výroba v poltárskych sklárňach pred šiestimi rokmi.
Autor fotografie: DOMINIK JURIŠ

Zatvorené sklárne v Poltári pripomínajú areál duchov, autá na obrovskom parkovisku by sa dali zrátať na prstoch jednej ruky. Chod fabriky momentálne usmerňuje jediný vrátnik a niekoľko administratívnych pracovníčok, ktoré sa starajú o najnutnejšiu agendu. Inokedy monotónne ticho narúšala počas našej návštevy len partia ľudí sťahujúca archív. Smutný pohľad na niekdajšiu pýchu regiónu, odkiaľ putovali originálne výrobky do celého sveta. Po zatvorení Slovglassu sa nezamestnanosť v okresnom meste zvýšila z 22 na viac ako 30 percent. „Všetko sa to na nás sype,“ je najčastejšie počuť z úst ľudí, ktorých stretnete na ulici. Okrem sklární nefunguje ani poliklinika a poľnohospodárske družstvá ako druhý najväčší zamestnávateľ tiež bojujú o prežitie. Kompetentní sa snažia robiť všetko pre to, aby tu nevyrástla ďalšia hladová dolina.

Rodinná bolesť

Súčasný šéf odborov Jozef Činčura je služobne najstarším brusičom v Poltári. Do fabriky nastúpil hneď pri jej otvorení v roku 1971, neskôr priviedol do fachu aj manželku so synom. Zlaté časy, keď sa jej bránami denne prevalilo okolo 2 500 ľudí, sú už iba smutnou nostalgickou spomienkou. „Len na porovnanie - zo 180 brusičov ostalo pred zatvorením podniku sedem,“ loví nádherné priezračné výrobky z domácej vitríny. Hoci už dnes dokážu stroje takmer všetko, šikovné ruky budú vždy nenahraditeľné. „Práca brusiča je tvrdý chlebík, po čase vás dostihne choroba z povolania. Trpia najmä nervy v lakťoch a chrbtica. Preto som neskôr prešiel na takzvané oprávky, manželka skončila na invalidnom dôchodku. Syn pred niekoľkými rokmi radšej odišiel do firmy, kde sa montujú opierky a sedačky do auta. Je to veľmi smutná realita, lebo so sklárstvom sa bez preškolenia prakticky nemáte šancu zamestnať,“ zopakuje vetu, ktorú v poltárskom okrese počujeme takmer od každého.

Všetci odísť nemôžu

V priebehu troch rokov prežívajú traumatizovaní sklári už druhý konkurz a obdobie veľkej neistoty. Prevádzky v Poltári a Katarínskej Hute zatvorili koncom minulého roka po tom, čo podnik odpojili od dodávok plynu. Posledné štyri stovky zamestnancov sa ocitli na úrade práce. „Dalo sa to čakať od chvíle, keď vypustili dve vane na tavenie skla. Dva mesiace sme boli na šesťdesiatich percentách platu. Hovorilo sa o reštrukturalizácii podniku, ale nikto do toho nedal peniaze,“ hovorí Jozef Činčura. Ľudia našťastie neostali finančne na dne. Novembrové a decembrové mzdy im už boli vyplatené z garančného fondu, k tomu odstupné podľa zákona. V súčasnosti sú na podpore a čakajú na svoj ďalší osud. „Zachovali sa k nám férovejšie než počas prvého konkurzu, hoci nejde o žiadnu závratnú sumu. V mojom prípade je to za päť mesiacov dokopy 1 260 eur.“

Smutná realita. Výroba stojí, archív sa sťahuje preč. 6 fotografií v galérii Smutná realita. Výroba stojí, archív sa sťahuje preč. Autor fotografie: Viktor Petráš, život

Smutná realita. Výroba stojí, archív sa sťahuje preč.

Napriek tomu sa nevzdal nádeje, že sa do sklární ešte vráti, horší scenár si ani nechce predstaviť. „Všetci predsa nemôžu odísť za prácou preč. Preto dúfame,“ uzatvára smutnú debatu.

Postavte cestu!

Armáda nových nezamestnaných je veľkým strašiakom aj pre vedenie mesta. Ak sa nepodarí obnoviť prevádzku sklární, samospráva by pocítila výpadky na nájomnom, daniach a ďalších poplatkoch. „V bytovom podniku, kde je mesto stopercentným vlastníkom, je okolo 1 100 bytov. Zoberte si, že by nájomníci neboli schopní platiť. Do júna prežijú z podpory v nezamestnanosti, ale potom naozaj neviem, čo by sa dialo,“ obáva sa primátor Pavel Gavalec. Keď už v sklárňach v minulosti dochádzalo k prepúšťaniu, vedenie sa vždy snažilo o to, aby sa to netýkalo viacerých zamestnancov z jednej rodiny. Dnes už stoja ľudia pred zásadnou otázkou, či ostať a dúfať, alebo sa jednoducho zbaliť a odísť preč. „Už teraz si hľadajú nové zamestnanie, čo je celkom logické. Nemôžu to nechať na poslednú chvíľu, aby ostali úplne bez prostriedkov. Na druhej strane by ma veľmi mrzelo, keby sa z Poltára odsťahovali. Celý juh stredného Slovenska je problematický. Nutnosťou je nová cesta od Zvolena aspoň po Rimavskú Sobotu, ktorá by pomohla prísunu investícií. Tento región by potreboval minimálne 500 - 700 pracovných miest,“ hľadá primátor ideálny model.

 

Sklenené skvosty. Viac ako 95 percent výrobkov z Poltára išlo na export. 6 fotografií v galérii Sklenené skvosty. Viac ako 95 percent výrobkov z Poltára išlo na export. Autor fotografie: ARCHÍV SLOVGLASS

Sklenené skvosty. Viac ako 95 percent výrobkov z Poltára išlo na export.

Ignorovaní

Prednosta mestského úradu Pavel Olšiak taktiež vyčíta doterajším vládam, že pre chudobný región neurobili prakticky nič. „Je jedno, či bola pravá, alebo ľavá, za posledné roky sem prišlo strašne málo peňazí. Akoby tu ľudia ani nežili. Už len to, čo sa udialo v sklárňach, je katastrofa,“ dodáva muž, ktorý v Slovglasse odpracoval dvanásť rokov v pozícii obchodného manažéra. „Mama brúsila sklo, ja som v podniku behal už ako päťročný chlapec a poznám ho takpovediac od piky. Preto sa mi veľmi ťažko rozpráva o tom, čo sa tam dnes deje.“

Zlaté osemdesiate roky. Helena Činčurová na brusičskom stroji. 6 fotografií v galérii Zlaté osemdesiate roky. Helena Činčurová na brusičskom stroji. Autor fotografie: ARCHÍV J. Č.

Zlaté osemdesiate roky. Helena Činčurová na brusičskom stroji.

Mesto predalo bývalý priestor sklárskeho učilišťa, kde momentálne funguje asi štyridsať brusičov. „Snažíme sa zachovať tradíciu, hoci ohľadom zníženia nezamestnanosti je to málo. Viem si pritom predstaviť, že ak by prevádzky v Poltári a Katarínskej Hute dostali seriózneho majiteľa, budú životaschopné. Zlatno by sa dalo využiť na prezentáciu sklárskej výroby, ktorá by tiež nemusela byť stratová,“ je presvedčený Pavel Olšiak. Konať treba podľa neho veľmi rýchlo, kým z regiónu definitívne nezmizne tvorivý ľudský potenciál.

Svetlo na konci tunela

Podľa aktuálnych správ predsa len bliká pre sklárov svetielko nádeje. Správca konkurznej podstaty Ladislav Kokavec eviduje piatich potenciálnych investorov, niektorí z nich sú pripravení v sklárskej výrobe pokračovať. Jasnejšie bude zrejme až po 3. apríli, na kedy je naplánovaná schôdzka veriteľov. Všetci dúfajú, že podnik nebude nasledovať už dávnejšie zatvorené prevádzky v Utekáči, Málinci či Zlatne. Sklárska bašta, o ktorej sa dozvieme z prvých písomných zmienok už z roku 1350, by si to určite nezaslúžila...

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×