Konečne je to tu! Budeme mať z Ťapákovho filmu zimomriavky?

28.03.2012 (13/2012) Už v júni sa diváci dočkajú filmu Marka Ťapáka (51). Premiére však predchádzalo uvedenie rovnomenného divadelného predstavenia.
Konečne je to tu! Budeme mať z Ťapákovho filmu zimomriavky?
4 fotografie v galérii
Divadelné predstavenie dopĺňa premietanie ukážok z filmu, ktorý bude mať premiéru v júni.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Stretli sme sa na kostýmovej skúške. Marek bol odhodlaný ísť tak na 50 percent, šetril sa na premiéru. Keď však v hľadisku zbadal nášho fotografa, povzdychol si a odtancoval to pre nás takmer naplno.

Pri vzniku filmu Tanec medzi črepinami boli najväčším problémom peniaze.

Ako vždy... až na prvom mieste.

Napokon sa vám podarilo dokončiť film a urobiť ešte aj divadelné predstavenie.

Divadlo bolo na začiatku, z predstavenia vznikol film a podľa neho znovu vzniklo divadelné predstavenie. Čiže kruh sa uzatvoril.

Ako k tomu celému došlo?

Stanko Marišler, ktorý je teraz umeleckým vedúcim SĽUK-u, účinkoval vo filme aj v prvom predstavení. Porozprával o tom riaditeľovi a priniesol mu nejaké ukážky. Jeho to zaujalo a prišla ponuka, či by sme neurobili divadelné predstavenie podľa filmu.

Kedy ste začali s prácou na predstavení?

Na jeseň sme to naskúšali, hrali sme už aj v Košiciach, ohlasy boli vynikajúce. No a, samozrejme, premiéru sme chceli načasovať k filmu, aby sa to vzájomne podporovalo. No na poslednú chvíľu sme zohnali ešte nejaké finančné prostriedky a dotočili sme to, čo sme predtým nemohli, tak sme to museli trošku posunúť. Preto sa stalo, že predstavenie malo premiéru teraz cez víkend a film bude mať premiéru 21. júna.

Kedy vzniklo prvé divadelné predstavenie?

V januári 2006 bola premiéra. Rozdiely medzi oboma sú značné. To prvé bolo komornejšie, hrali sme šiesti. Teraz sme to obohatili o ukážky z filmu, ktoré sa premietajú na plátne. Aj hudba je z filmu.

Koľko ľudí si spolu s vami zatancuje a zahrá na javisku?

Asi dvadsať.

Marek Ťapák hrá hlavnú úlohu vo filme aj v divadle. Mladším kolegom v tanci stíha. 4 fotografie v galérii Marek Ťapák hrá hlavnú úlohu vo filme aj v divadle. Mladším kolegom v tanci stíha. Autor fotografie: Peter Brenkus

Marek Ťapák hrá hlavnú úlohu vo filme aj v divadle. Mladším kolegom v tanci stíha.

Autorom a režisérom Tanca medzi črepinami ste vy, kto ďalší patrí do tvorivého tímu?

Hudbu do prvého predstavenia sme vyberali s Ervínom Vargom, ktorý je vlastne hlavný choreograf toho celého, a sú tam doplnené aj veci, ktoré robili Jano Ševčík či Aďa Pinková. Dávali sme to dokopy spolu so Stanom Marišlerom, choreografie z filmu sme už ovládali perfektne. Kostýmy sú viac-menej z fundusu, len ja mám na sebe ten filmový.

Aký je dej?

Je to príbeh muža, ktorý stojí na vysokom kopci, pretože chce popremýšľať, zharmonizovať svoju bytosť. Existuje taká zen-budhistická poviedka, z ktorej som čerpal tento úvod, ktorá hovorí, že traja pútnici, ktorí ho sprevádzajú, sú akoby jeho alter egá. Jeden predstavuje rozum, druhý cit, lásku a tretí slobodu, sexualitu. Pozerajú sa zdola na muža a pýtajú sa, čo tam robí. Prvý vraví, že sa mu zatúlala ovca, to je predstaviteľ racia; druhý hovorí, že hľadá priateľa, to je láska; a tretí vraví, že vyšiel na kopec nadýchať sa čerstvého vzduchu. Nevedia sa dohodnúť, tak za ním idú hore. Od toho momentu sa začína celý príbeh, v ktorom traja pútnici muža sprevádzajú.

Je to trochu psychologické dielo.

Ľudia, ktorí film už videli, hovoria o silnej emocionalite, akú už dávno nezažili. Keď sa nám technicky všetko podarí a pôjdeme naplno, tak dúfam, že tá emócia na ľudí dýchne. Hudba je fascinujúca, dotýka sa vás, nie je to len podmaz. Na tom sme si dali záležať, choreografie sú veľmi dynamické a dosť náročné. A predsa len, 70 minút v kuse tancovať je dosť.

Začal som chodiť do posilňovne, no, priznám sa, klasiku, čo som robil kedysi dávno, by som už nezvládol, vyzeral by som komicky. Začal som chodiť do posilňovne, no, priznám sa, klasiku, čo som robil kedysi dávno, by som už nezvládol, vyzeral by som komicky. Autor fotografie: Peter Brenkus

Začal som chodiť do posilňovne, no, priznám sa, klasiku, čo som robil kedysi dávno, by som už nezvládol, vyzeral by som komicky.

Vládzete?

Už áno.

Skôr by som čakala odpoveď, že už nevládzete.

Treba sa naučiť dýchať, pripraviť telo na záťaž, musí pochopiť, kde je oddychová pasáž, kde treba nabrať sily. A už mi to ide.

Ako sa vám podarilo zapadnúť medzi aktívnych tanečníkov, stíhate?

Musel som odtancovať už to prvé predstavenie, takže nejakú kondíciu som mal. Aj vo filme som musel byť vo forme. Začal som chodiť do posilňovne, no, priznám sa, klasiku, čo som robil kedysi dávno, by som už nezvládol, vyzeral by som komicky. No týmto tanečníkom som sa nejako musel vyrovnať. Oni sú však profesionáli.

Ako sa vám s nimi spolupracovalo?

Niekedy to bolo trocha ťažšie, pretože tanečníci nemajú takú skúsenosť s hereckou prácou, s kamerou. No v konečnom dôsledku to až tak nevadilo, pretože sú veľmi vnímaví, flexibilní a tvárni, takže to všetko dospelo do úspešného konca. Skôr šlo o vyjadrenie a pochopenie asociácií, emočných polôh, ktoré som od nich vyžadoval. Lebo dialóg sa tu vytvára len tancom, „partnerinou“, postojom, pohľadom, gestom, mimikou... O to je ťažšie dosiahnuť, aby to bolo úprimné, aby tomu divák veril a vedel to odčítať.

Na filme ste pracovali veľmi dlho...

... pracoval som na ňom dva roky a natáčanie trvalo tri.

Počas tých rokov ste niekedy dospeli do momentu, keď ste pochybovali, že sa to vôbec podarí?

Ja som tomu vždy veril. Samozrejme, boli chvíle, keď to vyzeralo zúfalo – že nebudú peniaze, robili sme kompromisy, ktoré ja nemám rád. Jednu scénu sme museli komplet vyhodiť, záver sme spravili o dosť subtílnejší než ten, ktorý som chcel ja. Ale natočili sme to. Film bol ako-tak hotový a potom prišli peniaze, vďaka ktorým sme dotočili tú scénu, ktorú sme vyhodili, čo tomu, myslím si, veľmi pomohlo. No a záver už zostal tak, ako je, ale už sme s tým nechceli čakať.

Odkiaľ prišiel ten posledný finančný tok?

Od súkromnej osoby. Je to človek, ktorý robí v reklame, nemal nikdy nič spoločné s folklórom a dokonca mi povedal – Marek, vieš, keby mi mali hrať v rádiu v aute celý deň ľudovky, tak to rádio vyhodím von oknom. Keď videl film, povedal, že zostal očarený a naplnený. Až tak, že sa sám seba začal pýtať, ako je možné, že ho to tak zasiahlo. Tým chcem povedať, že to nie je typický folklór, na aký sme zvyknutí. Snažil som sa z neho vyžmýkať jeho prapodstatu, esenciu; veci, ktoré v nás kolujú, či chceme, či nie. Bez toho, že by sme si priznali, či folklór máme, alebo nemáme radi. Sú to veci, ktoré by mali byť platné pre každého. Rytmus, úprimnosť, citové zaangažovanie, empatia... Toto všetko predsa máme v sebe, každý jeden človek.

Prezradíte meno mecenáša, vďaka ktorému ste Tanec medzi črepinami dotočili?

Michal Brejka. Je to kontakt od Tóna Popoviča, ktorý robil vo filme jednak hudobnú supervíziu, jednak takého môjho poradcu, dramaturga. Poznáme sa už dlhé roky, sme si veľmi blízki, máme podobné názory na veci.

Zaujalo ma, že vás inšpiroval zen-budhistický príbeh. Máte blízko k tejto filozofii?

Je to také moje presvedčenie, nechcem nikomu siahať na vierovyznanie. No ja si myslím, že naši bežní predkovia uznávali zvyklosti, ktoré v sebe mali niečo zo zenu. Ako napríklad vnímanie prírody, spolunažívanie s ňou, so živlami a s akýmsi nadprirodzenom, transcendentálnosťou. Myslím si, že je tam veľmi blízke spojenie, preto som to takto koncipoval.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×