Priateľ je buď v práci, alebo sedí doma za počítačom. Nemáme sa spolu o čom rozprávať, keďže nikam nechodíme, nič spolu nezažívame. On nič nevymyslí a moje nápady nechce realizovať. Ale s kamarátkou občas ide na kávu a rozprávajú sa celé hodiny, s kamarátmi chodí občas tancovať. Potom mu urobím žiarlivostnú scénu, prečo tieto veci nezažíva so mnou. Navyše už ku mne nie je pozorný, mám pocit, že si ma neváži, niekedy mi aj nadáva. Pýtate sa, prečo som ešte stále s ním? Lebo občas má aj svetlé chvíľky a stále ho mám rada. Zvažujem aj rozchod, ale mám pocit, že každý môj vzťah prebieha a končí sa rovnako. Kde robím chybu?

Lucia

 

Radí psychologička Mgr. Mária Andrášiová

Z vášho mailu cítiť veľa kritiky smerom k priateľovi. Určite je dôležité uvedomiť si, čo nám vo vzťahu chýba, ale rovnako dôležité je nájsť spôsob, ako to tomu druhému podať tak, aby nemal pocit, že všetko, čo robí, je zle. Priveľa kritiky vedie k strate motivácie pokúsiť sa o čokoľvek. Skúste sa z roviny výčitiek a žiarlivostných scén posunúť k dialógu s priateľom a k pochopeniu toho, prečo uprednostňuje rozhovor a zábavu s inými viac než s vami. Čo mu priatelia vedia dať a u vás mu to chýba? Prečo vám nevie dať to, čo by ste od neho potrebovali? A mohli by ste to spolu zmeniť? Pre vašu lepšiu vzťahovú budúcnosť – či už s terajším priateľom, alebo v inom vzťahu – skúste zapracovať na tom, aby ste používali efektívnejšie formy riešenia konfliktov (nie výčitky a žiarlivosť, ale „poďme spolu pochopiť, prečo je to tak a čo s tým môžeme urobiť“). Tiež sa zameriavajte nielen na to, čo partner robí zle a čo vám pri ňom chýba, ale aj na pochopenie toho, ako sa na tom podieľate. Oceňte to, čo od neho vo vzťahu dostávate.