Nasrdená dedina: Namiesto poďakovania si vyslúžili obvinenie z rasizmu

Túto vetu počuť v týchto dňoch na každom kroku V Šarišských Michaľanoch od rozhorčených rodičov.

Šarišské Michaľany sú pobúrené, nahnevané, učitelia a rodičia, babky, tety, krstné mamy miestnych školákov vystresovaní. Dedinu pod neďalekým šarišským hradným vrchom rozhorčil a postavil do bojovej pózy verdikt prešovského okresného súdu, ktorý nariadil tunajšej základnej škole do 30 dní zrušiť oddelené triedy pre rómskych žiakov. Vedenie školy ostalo rozhodnutím súdu zaskočené. Riaditeľka Mária Cvancigerová komentuje verdikt súdu: „V rozbehnutom školskom roku je takáto zásadná zmena v organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu jednoducho nemožná. Bol by to obrovský zásah do života detí i práce učiteľov, nevraviac o tom, že proti sú i rodičia. Preto sa proti rozsudku okresného súdu odvoláme.“

Šarišské Michaľany sú rozhorčené z verdiktu súdu.

Obyvatelia obce držia pani riaditeľke a škole palce, aby v odvolaní na krajskom súde uspela. „Keď bude potrebné, poskladáme sa aj na toho najdrahšieho advokáta, ak doma nepochodíme, obrátime sa na Európsky súd pre ľudské práva. Lebo naše deti majú právo na kvalitné vzdelanie a v zmiešaných triedach by sa museli prispôsobovať zaostalým deťom z ostrovianskej osady.“

Protest na Islande

Dvanásť tried pre rómskych žiakov sa stalo terčom v oku košickej Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá v lete 2010 podala na Okresnom súde v Prešove žalobu na ZŠ v Šarišských Michaľanoch za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Podľa názoru poradne škola diskriminovala svojich žiakov na základe etnického pôvodu. Súd uznal argumenty poradne s odôvodnením, že škola zriadením tucta tried pre rómske deti porušila zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona. A preto nariadil do 30 dní zrušiť čisto rómske triedy a vytvoriť triedy zmiešané.

Rómska osada v Ostrovanoch.

Do vzdelávania rómskych detí sa už dávnejšie „vložili“ aktivisti Amnesty International, ktorí vyzvali vládu Ivety Radičovej, aby svojím zásahom ukončila segregáciu rómskych detí. Vláda dostala do rúk memorandum nazvané Kroky k ukončeniu segregácie vo vzdelaní. Amnesty International upozorňovala, že takýmto postupom školský systém odsudzuje rómske deti na život v chudobe. David D. Jogeix z Medzinárodného sekretariátu AI pre Európu a Strednú Áziu označil segregáciu v školách dokonca za výraz hlboko zakorenených postojov Slovákov k Rómom. Ako argument AI použila fakt, že 85 percent detí v špeciálnych triedach sú Rómovia.

Základná škola v Šarišských Michaľanoch bola obvinená z diskriminácie rómskych žiakov.

S protestom Amnesty International sa dokonca stretol počas návštevy Islandu aj prezident Ivan Gašparovič. Jej islandská organizácia zorganizovala protest pred parlamentom. Aktivisti žiadali, aby si rómske deti na Slovensku mohli uplatniť rovnaké právo na vzdelanie ako deti väčšiny. Bolo by zaujímavé zistiť, koľkí z demonštrujúcich aktivistov navštívili na Slovensku niektorú rómsku osadu. A kto z nich sa na vlastné oči presvedčil o božskej trpezlivosti učiteľov rómskych detí, ktorí v druhej, tretej triede učia tieto deti základným hygienickým návykom. Že sopeľ sa neutiera do rukáva, na zadok sa používa toaletný papier, že voda nie je len na pitie, ale aj na umývanie. Určite sa nikdy neocitli v situácii učiteľky rómskych žiakov, ktorá sa detí pýtala na krstné mená rodičov. Vyhúknutý piatak, ktorý už mal byť ôsmakom, krstné meno svojej matky nevedel. Irena, Araňa, Ribana, Ilona, napovedala mu učiteľka, ale žiak iba krčil ramenami. Tak mu nakoniec pomohla otázkou: Ako otec volá mamu? A chlapčisko so šťastným úsmevom odpovedalo: Ty kurvo... O týchto pomeroch na Islande ani v Amnesty International nemajú ani šajnu, preto sa im tak dobre demonštrovalo.

Riaditeľka školy Mária Cvancigerová sa proti verdiktu súdu odvolá.

A štát mlčí

Pán Jozef Mačo (52), člen Rady školy, odučil v tamojšej základnej škole dvadsaťdva rokov, istý čas jej aj šéfoval. Samozrejme, že učil aj rómske deti, a ako vraví, s tými z obce takmer neboli žiadne problémy. Ich rodičia pracovali v zdravotníckej fabrike, žili v rodinných domoch v dedine, deti robili len také huncútstva ako ich ostatní spolužiaci. Pre tieto deti nebolo potrebné zriaďovať samostatné triedy. „Problém nastal vo chvíli, keď ministerstvo školstva zrušilo základnú školu v susednej obci Ostrovany. Jej súčasťou je aj rómska osada Za jarkom s množstvom detí. Časť zaostalých detí začala chodiť do špeciálnej základnej školy v dedine, ale vyše dvesto školská správa nasmerovala do šarišskomichalianskej ZŠ. Deti michalianskych Rómov vždy sedávali v jednej lavici s bielymi spolužiakmi, nepamätám si ani jediný prípad, aby rodičia proti tomu protestovali. Ešte raz podotýkam, že to boli deti z dobre fungujúcich rómskych rodín, čo bolo na ich prospechu i správaní vidieť. Ale keď prišli deti z ostrovianskej osady, začali sa problémy. Keďže nestačili tempu ostaných žiakov, boli pre ne vytvorené vyrovnávacie triedy. A len vďaka osobitnému prístupu učiteľov nepoprepadávali. V normálnych triedach jednoducho nemali šancu pochopiť učivo ani dokončiť základnú školskú dochádzku. Pýtam sa, kde boli vtedy rôzni aktivisti, že sa neprišli poďakovať učiteľom za nadľudské úsilie vynaložené na výchovu a vzdelávanie detí z najzaostalejších rodín?“

Advokátka Barbora Bukovská zastupovala na ESĽP v spore proti Slovensku rómsku ženu, ktorú sterilizovali v Prešove.

Keď po zrušení vyrovnávacích tried pre zaostávajúce deti škola vytvorila zmiešané triedy, rodičia sa začali sťažovať, že vyučovací proces je prispôsobovaný najslabším žiakom. Učitelia sa dostali medzi mlynské kamene. Alebo tempo preberania učiva prispôsobia nezaostávajúcim deťom, alebo tým zaostalým. Tak či onak, jedna alebo druhá skupina bude trpieť. Jediným východiskom sa ukázalo vytvorenie tried pre zaostávajúcich žiakov. A všetci, čo nestíhali normálne tempo, boli z rómskej osady.

Starostu Šarišských Michalian Vincenta Lešša (57) situácia, do ktorej sa škola dostala, veľmi mrzí. „Rodičia zobrali z našej školy už sto žiakov, ktorí dochádzajú do škôl v Medzanoch, v Sabinove a Prešove. Naša škola tak prišla na dotáciách ročne o 130-tisíc eur, čo je dosť citeľný výpadok. Teraz tu máme taký európsky unikát – autobusy vozia do Šarišských Michalian žiakov z Ostrovian a deti zo Šarišských Michalian do Medzian. Aj my, aj starosta Ostrovian Cyril Revák vieme, ako problém riešiť – výstavbou novej základnej školy v Ostrovanoch. Lebo ináč o trištyri roky zaplnia našu školu iba žiaci z ostrovianskej osady. Lenže starosta Ostrovian márne vypisuje listy a apeluje na najvyšších miestach. Výsledok – nula bodov. A pritom Obecný úrad v Šarišských Michaľanoch na vážnosť problému upozorňoval pred rokmi už ministra školstva Milana Ftáčnika. Ten síce prisľúbil, že sa na to pozrie, ale kým to stihol, vystriedalo ho niekoľko ministrov a každý sa tváril, že o tomto probléme nevie.“

Veľká nehoráznosť

V Šarišských Michaľanoch nemajú s mladými Rómami zo susednej dediny dobré skúsenosti. Jeden z nich zavraždil predavačku v potravinách, dvaja chlapci pred troma rokmi tak dobili správcu futbalového ihriska, že okrem zlomenej lebky mu vypichli oko. Lebo sa im snažil zabrániť v krádeži televízora z kancelárie futbalového klubu. „Sme pár týždňov pred voľbami, viete, ako dopadnú u nás?“ položil nám otázku prednosta obecného úradu Jozef Mačo a hneď aj zaprognózoval: „Sedemdesiat percent ľudí bude voliť Kotlebu alebo jemu podobných extrémistov. Potom sa budú politológovia zamýšľať prečo. Nuž preto...“

Škola v Medzanoch rada prijme pod svoju strechu deti zo Šarišských Michalian.

Tak ako celá nasrdená dedina pokladá rozhodnutie súdu o zrušení oddelených tried pre rómskych žiakov za nešťastné aj poslanec Národnej rady SR Štefan Kužma (SDKÚ) z Prešova. „Rómskej problematike sa intenzívne venujem päť rokov, dobre poznám aj problém so žiakmi z ostrovianskej osady. Hoci výrok súdu rešpektujem, považujem za veľkú nehoráznosť obvinenie maximálne vyťaženého pedagogického zboru z diskriminácie rómskych žiakov. Namiesto toho, aby im spoločnosť poďakovala za ich ťažkú prácu, obvinia ich z rasizmu. Žijeme čudnú dobu, rôzni aktivisti sú v móde, ale tí, ktorí majú ozajstný záujem o kvalitné vzdelávanie rómskych detí, sú na pranieri.“

Medzi prvými, ktorí už pred štyrmi rokmi premiestnili svoje ratolesti z michalianskej školy do Medzian, bola pani Renáta Martoňáková (37). K tomuto kroku, ktorý dosť skomplikoval jej synovi Máriovi a dcére Dianke dochádzku do školy, dospela po vyhrotení situácie v michalianskej škole. „Syn, ktorý bol vtedy prvák, mal zdravotné problémy, tak si naňho spolužiaci z rómskej osady trúfali. Zbili ho, cez prestávky sedel sám v triede, lebo sa bál vyjsť na chodbu. Keď pani učiteľka zavolala matku rómskeho bitkára, tej to bolo absolútne jedno. Po mne zobrali zo školy deti aj moja sestra a zopár kamarátok. A neľutujeme,“ hovorí o pozadí svojho rozhodnutia poslankyňa obecného zastupiteľstva.

V tomto týždni sa koná na základných školách zápis detí do prvých ročníkov. Po rozhodnutí súdu o zrušení oddelených rómskych tried smerujú kroky rodičov budúcich prváčikov zo Šarišských Michalian do škôl v Medzanoch, Sabinove a Prešove. Lebo škola v ich dedine, aj keď má vynikajúcich učiteľov, stráca kredit.