Rakúsky starosta sa naučil po slovensky: Moje jedlo? Halušky

10.01.2012 (02/2012) Gerhard Schődinger (49) je starosta Wolfsthalu, rakúskej obce za hranicami so Slovenskom. Rozhovor sme robili v slovenčine, pri debate nezaváhal ani raz.
Rakúsky starosta sa naučil po slovensky: Moje jedlo? Halušky
6 fotografií v galérii
Starosta Wolfsthalu sa začal učiť po slovensky už v deväťdesiatych rokoch a dodnes chodí štyrikrát ročne na týždňový kurz.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Odkedy ste starosta?

Od roku 2005, čiže v marci budem sedem rokov.

Robíte aj niečo iné?

Som policajt, normálne v uniforme. Riaditeľ policajného kontaktného strediska medzi Rakúskom a Slovenskom. My máme aj miešané hliadky, v ktorých je jeden Slovák, jeden Rakúšan.

Čiže môžete ísť aj na Slovensko v rakúskej policajnej uniforme?

Desať kilometrov do vnútrozemia. Ale ak máme pátrania, môžeme ísť aj do Košíc na našich policajných autách. Tento rok sme mali asi šesť prípadov, pri ktorých sme chytili páchateľa na Slovensku – zlodej, prepad, krádež auta a tak. Mali sme napríklad prípad krádeže nafty, keď si páchateľ naberal do kanistier vždy tristo litrov a odišiel bez platenia. Každý týždeň. Po Rakúsku unikal, a keď prešiel na slovenské územie, už nešiel rýchlo, spomalil, bol si istý, že je všetko v poriadku. Ani si neviete predstaviť, aký bol prekvapený, že tí Rakúšania sú aj na Slovensku!

Môžete na Slovensku aj strieľať?

Len na ochranu života, nie viac. Nemôžeme zastaviť páchateľa streľbou.

Koľko obyvateľov máte v obci?

Teraz 1 157. Z toho 873 má trvalý pobyt. U nás sú totiž dve možnosti – trvalý pobyt, to sú obyvatelia, ktorí sú pre mňa zaujímaví, lebo za nich dostane obec od kraja peniaze. Potom sú tí, čo majú prechodný pobyt. Aj pre nich musíme zabezpečiť všetku infraštruktúru, ale nedostaneme za nich nič.

Vo Wolfsthale máte projekt, že slovenské učiteľky chodia učiť rakúske deti do škôlky a školy po slovensky. Prečo?

Jedenkrát do týždňa prichádzajú slovenské učiteľky učiť naše deti. Pre mňa je to dôležité, sme susedia. Viem, že nebudú hneď rozprávať perfektne po slovensky, ale snažím sa, aby deti mali pocit, že slovenčina pre nich nie je úplne cudzí jazyk. Keď ho budú pravidelne počuť odmalička, bude ten jazyk pre ne normálny. Bude pre ne prirodzené povedať – dobré ráno, sused.

Prečo?

Lebo Bratislava bude pre nás každým rokom dôležitejšia. To, čo sa deje v Bratislave, bude ovplyvňovať aj to, čo sa deje vo Wolfsthale. Z Wolfsthalu to máme päť minút do centra Bratislavy.

Ako vnímajú rakúski rodičia, že sa ich deti musia učiť po slovensky?

Že je to super! Je to šanca! Deti na slovenčinu ísť nemusia, ale každé tam ide. Hneď prvá učiteľka slovenčiny, ktorú sme mali, bola taká dobrá, že si ani neviete predstaviť, akí spokojní boli rodičia.

Do škôlky vo Wolfsthale chodí raz do týždňa učiť slovenská učiteľka rakúske deti po slovensky. 6 fotografií v galérii Do škôlky vo Wolfsthale chodí raz do týždňa učiť slovenská učiteľka rakúske deti po slovensky. Autor fotografie: Peter Brenkus

Do škôlky vo Wolfsthale chodí raz do týždňa učiť slovenská učiteľka rakúske deti po slovensky.

Chodia ľudia z Wolfsthalu do Bratislavy?

Samozrejme. Hlavne mladí, tí chodievajú do obchodných centier nakupovať, idú na diskotéky, na kávu, do reštaurácie. Chodia kupovať moderné oblečenie. Podľa mňa tam raz budú pracovať a možno aj študovať. O desať rokov bude normálne, keď Rakúšan pôjde pracovať na Slovensko. Sú tam veľké firmy, ktoré sa snažia získať našich ľudí.

Nie je pre vás dôležitejšia Viedeň? Ako ďaleko je od Wolfsthalu?

Päťdesiat kilometrov, je to viac ako hodina cesty vlakom. Do Bratislavy máme autobus MHD. Ten považujem za moje dieťa.

Nebol problém presvedčiť bratislavský dopravný podnik, aby jeho autobusy jazdili do zahraničia?

Nie, ťažšie to bolo v Rakúsku. Vybaviť povolenie nebolo jednoduché, lebo u nás je štátny monopol. Urobil som však poriadny tlak a nakoniec som povolenia získal. Autobus je veľký úspech, jazdí od šiestej ráno do polnoci pravidelne každú hodinu. Cez víkendy je plný, Wolfsthalčania teraz chodievali napríklad na vianočné trhy do centra Bratislavy.

Pochádzate z Wolfsthalu?

Áno, som originál Wolfsthalčan.

Ako vnímali Rakúšania Slovákov po roku 1989?

Prvých desať rokov to nebolo nijako vážne, Slováci cez Wolfsthal iba prechádzali. Po roku 2004, keď sa Slovensko stalo členom Európskej únie, začali Slováci u nás kupovať pozemky. V roku 2005 som sa stal starostom a organizoval som predaj prvých 22 pozemkov. Prišiel prvý Slovák a pýta sa – platí to aj pre mňa? Ja hovorím – samozrejme, bolo by fajn, keby ste si u nás kúpili pozemok a prišli sem bývať. Ten bol prekvapený! Keď sa prisťahoval, domáci pozerali, čo to je, kto to je. Onedlho sme predali všetkých 22 pozemkov, medzi nimi boli aj Slováci. Slovákom som vysvetlil, čo sa od nich očakáva, čo je pre nás normálne.

Výstavba novej časti Wolfsthalu, kde budú bývať najmä Slováci. 6 fotografií v galérii Výstavba novej časti Wolfsthalu, kde budú bývať najmä Slováci. Autor fotografie: Peter Brenkus

Výstavba novej časti Wolfsthalu, kde budú bývať najmä Slováci.

Čo napríklad?

U nás sa každé ráno všetci zdravia servus. Dnes Slováci, ktorí u nás žijú, sú už originál Wolfsthalčania, hrajú tu futbal, máme dychovku, v ktorej hrajú, máme spevácky zbor, ktorého dirigentom je Slovák.

Vyberali ste Slovákov, ktorí k vám mali prísť bývať, alebo ste brali hocikoho?

Snažili sme sa prilákať mladé rodiny. Rozprával som sa s každým – čo robí jeho rodina, akú predstavu majú pri bývaní vo Wolfsthale, či vedia, aké sú naše priority. Keď povedali, že tu budú len cez víkend, pozemok nedostali. Špekulanti nemali šancu. Boli aj firmy, ktoré chceli kúpiť všetky pozemky. Povedal som im, že to nejde, že jedna osoba dostane jeden pozemok. Predávali sme pozemky len tým Slovákom, ktorí tu chceli žiť.

Boli Rakúšania nahnevaní, že sa do dediny sťahujú Slováci?

Mali problém. Ja som im hovoril, že ľudia, ktorí prichádzajú, sú rovnakí ako domáci. Najskôr neverili. Ale keď ich spoznali, tak zistili, že je všetko v poriadku. Viac ako dva roky som vysvetľoval Wolfsthalčanom, aké je pre nás výhodné mať tu Slovákov. My sme vyhrali veľa, novú spoločnosť, ceny našich nehnuteľností výrazne stúpli. Keď chce niekto predať dom, je rozdiel, či dostane 300-tisíc, alebo 80-tisíc ako predtým. Všetko, čo som Wolfsthalčanom vysvetľoval, sa nakoniec aj splnilo.

Pochopili?

Pochopili! Keď som šiel do politiky, mal som podporu 22 percent. Keď som sa stal starostom, mal som 42 percent, a vlani pri ďalších voľbách 62 percent. Ľudia akceptovali, čo im vysvetľujem.

Z rakúskej dediny vidieť na Bratislavu, v pozadí je Kamzík. „Vždy som hovoril, že Wolfsthal je pomaly v centre Bratislavy,“ vraví starosta. 6 fotografií v galérii Z rakúskej dediny vidieť na Bratislavu, v pozadí je Kamzík. „Vždy som hovoril, že Wolfsthal je pomaly v centre Bratislavy,“ vraví starosta. Autor fotografie: Peter Brenkus

Z rakúskej dediny vidieť na Bratislavu, v pozadí je Kamzík. „Vždy som hovoril, že Wolfsthal je pomaly v centre Bratislavy,“ vraví starosta.

Slováci, ktorí sa prisťahovali k vám, vedia po nemecky?

Osemdesiat percent vie. Keď aj nevedia, veľmi rýchlo sa učia. Nik ich k tomu netlačí, so mnou sa môžu rozprávať po slovensky. Ale chcú.

Čo vedia Rakúšania o Slovensku? Poznajú napríklad slovenských politikov?

Nie.

Keď sa povie Radičová...

Nič.

Fico...

Absolútne nič. Wolfsthalčania však poznajú napríklad primátora Bratislavy Ftáčnika.

Poznajú umelcov? Keď sa povie Studenková, Chudík...

Nie. A asi ich ani nespoznajú, lebo keď prešiel televízny signál na digitálny, slovenské televízie už nechytáme. Predtým sa deti zvykli pozerať aspoň na rozprávky.

Gerhard Schődinger s cenou Centrope. Gerhard Schődinger s cenou Centrope. Autor fotografie: Peter Brenkus

Gerhard Schődinger s cenou Centrope.

Slováci možno vnímajú Rakúšanov ako vyspelú spoločnosť, možno ako trochu čudných ľudí, ale poriadkumilovných.

Poriadok je pre nás veľmi dôležitý. Cesty musia byť čisté, záhrady pekné.

Rakúšania teda musia byť prekvapení, keď prídu na Slovensko...

Bratislava je trochu lepšia, ale keď ide Rakúšan ďalej do dedín, pôsobia naňho škaredo. Ale podľa mňa treba len čas na to, aby sa dediny na Slovensku skrášlili.

Prečo je pre Rakúšana taký dôležitý poriadok v dedine?

Neviem. Nedokážem to vysvetliť, ale je to tak. Odmalička sa pamätám, ako sme každú sobotu museli všetko vyčistiť – dvor, cestu. Pozametali sme chodník pred svojím domom. Keby bol niekde bordel, zatelefonujem majiteľovi, aby si urobil poriadok. Ale normálne to robiť nemusím, pre každého je to jasné. Obyčajná činnosť.

Počul som, že Rakúšan, ktorý si neurobí poriadok pred svojím domom, musí platiť vyššie obecné dane. Je to pravda?

Nie. To je nezmysel.

Ako často chodíte do Bratislavy?

Minimálne raz do týždňa, aj častejšie. Chodíme i na akcie, ako je napríklad Malokarpatská vínna cesta.

Chodia Rakúšania z Wolfsthalu na dovolenku na Slovensko?

Áno, aj do Vysokých Tatier. Do Álp to máme omnoho bližšie, ale Slováci, ktorí sa sem prisťahovali, hovoria rakúskym susedom o Tatrách a potom idú na dovolenky spolu. Aj my starostovia z nášho okresu Bruck an der Leitha sme si urobili výlet do Tatier, lebo chceme spoznať susedné územie. Najvyšší úradník nášho okresu sa tiež učí po slovensky.

Aj vďaka starostovi jazdí do Wolfsthalu bratislavská MHD. 6 fotografií v galérii Aj vďaka starostovi jazdí do Wolfsthalu bratislavská MHD. Autor fotografie: Peter Brenkus

Aj vďaka starostovi jazdí do Wolfsthalu bratislavská MHD.

Kedy ste sa začali učiť po slovensky?

V roku 1990. Ale to bolo len tak so slovníkom. Keď som chcel poznať nejaké slovo, stále som si otváral slovník. Nebolo to vážne ani systematické. Seriózne som sa začal učiť v roku 2003. Teraz chodím štyrikrát ročne na týždňový intenzívny kurz slovenčiny.

Ide vám to výborne.

No... Keby sme sa začali baviť napríklad o divadle, asi by som mal problém.

Čo máte rád na Slovákoch?

Sú milí, slušní. Normálni. Ale trochu mám problém s tým, že dohody neplatia. Keď si povieme, že sa stretneme o desiatej, je skoro isté, že to bude o jedenástej. No keď o tejto vlastnosti viete a akceptujete ju, tak je všetko v poriadku.

Čo sa vám nepáči na Slovákoch?

Okrem nedochvíľnosti to, že majú pocit menejcennosti. Podceňujú sa, hoci majú na viac a sú veľmi úspešní.

Poznáte slovenské jedlá?

Samozrejme! Veď moje najobľúbenejšie jedlo, aké existuje, sú halušky s bryndzou. Myslím to vážne! Aj dnes na obed ich budem mať. Uvarí ich manželka. Veľmi rád mám aj kapustnicu. Cez víkend som bol na Kamzíku, dali sme si slivkové gule.

Ako Rakúšania volajú Bratislavu?

Ja poviem v polovici prípadov Pressburg, v polovici Bratislava. Ostatní asi rovnako, kombinujú to. Zaujímavé je, že kedysi každý Bratislavčan rozprával po slovensky, maďarsky a po nemecky. A ja chcem ten stav znova dosiahnuť. Za moju snahu som dostal aj ocenenie Centrop 2007. Bol som prvý človek, ktorý túto cenu dostal. Každý si myslel, že spojenie národov nejde, že to nefunguje. Ukázal som, že sa to dá.

Vaše deti hovoria po slovensky?

Už všetkému rozumejú a po maďarsky aj dobre rozprávajú.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×