Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Jumping Joe: Sabovčík je pyšný na synov a hľadá nové talenty

05.12.2011 (49/2011) Pred dvadsiatimi piatimi rokmi získal na majstrovstvách Európy v Kodani zlatú medailu. Odvtedy to po Jozefovi Sabovčíkovi (47) nemal kto zopakovať.
Jumping Joe: Sabovčík je pyšný na synov a hľadá nové talenty
7 fotografií v galérii
Starší syn Blade študuje a hrá na gitare.
Autor fotografie: Archív Jozefa Sabovčíka

Jednoducho na Slovensku máme namiesto vrcholových krasokorčuliarov obrovskú dieru. Žiadny Jumping Joe, Sabovčíkova prezývka, ktorú získal vďaka svojej skokanskej šikovnosti. Ako prvý v histórii skočil štvoritý skok a salto vzad s dopadom na jednu nohu. Nuž a teraz sa pokúsi o iný skok – tzv. Sabovčíkov mission (im) possible v slovenských reáliách. Všetko sa to začalo už tento víkend na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu a vo februári bude pokračovať s osobnou účasťou skvelého krasokorčuliara.

Kto je Jumping Joe, vieme, ale čo sa skrýva pod rovnomennou inštitúciou?

Občianske združenie, ktoré chce pomôcť znovuzrodeniu slovenského krasokorčuľovania. V lete ma oslovili iniciátori projektu s víziou vrátiť korčuľovanie na ľadové plochy. Nový model kurzov pre deti, začiatočníkov i pokročilých vrátane dospelých má postupne oživiť tradície tohto športu na Slovensku. Dúfam, že zanietenie ľudí, ktorí sa nadchli novým prístupom, a odbornosť trénerov vrátane Hildy Múdrej a mojej bývalej trénerky Agnesy Buřilovej prinesie svoje ovocie.

Jozef Sabovčík ako prvý v histórii skočil štvoritý skok a salto vzad s dopadom na jednu nohu. 7 fotografií v galérii Jozef Sabovčík ako prvý v histórii skočil štvoritý skok a salto vzad s dopadom na jednu nohu. Autor fotografie: Archív Jozefa Sabovčíka

Jozef Sabovčík ako prvý v histórii skočil štvoritý skok a salto vzad s dopadom na jednu nohu.

Projekt vás zaujal, pomôcť chcete, a ako konkrétne?

Osobnou účasťou, stážami na kurzoch talentovaných detí a časom aj motiváciou pre najlepších, ktorí by mohli skúsiť trénovať u mňa v Salt Lake City. Asi to nebude ľahké, ale možno sa časom podarí nájsť môjho nasledovníka či nasledovníčku. Rozhodne verím, že to môže byť cesta, ktorá povedie k úspechu.

Prvé kurzy pod značkou Jumping Joe sa rozbehli v novembri. Čo bude nasledovať?

Ďalšie kurzy do konca sezóny a súbežne by mal vzniknúť mestský krasokorčuliarsky klub. Zatiaľ sa stretávame so značným záujmom a dúfam, že aj s dobrou podporou. Bol by som rád, keby sa nový model ujal na viac rokov, aby bol jednou z alternatív, ako preklenúť stagnáciu krasokorčuľovania na Slovensku.

Ešte stále sám jazdí a venuje sa aj trénovaniu detí. 7 fotografií v galérii Ešte stále sám jazdí a venuje sa aj trénovaniu detí. Autor fotografie: Archív Jozefa Sabovčíka

Ešte stále sám jazdí a venuje sa aj trénovaniu detí.

Po vašom odchode tu vznikla veľká čierna diera. Dá sa ešte vôbec „zaplátať“?

Tá diera sa natiahla už na dlhých 25 rokov. Slovenské deti sú talentované, len ich pritiahnuť a vytvoriť im podmienky. Naša predstava je taká, že najlepší pretekári z rôznych oddielov by sa stretávali na stážach, na ktoré by som dotiahol kvalitných zahraničných krasokorčuliarov a trénerov. Ak sa podarí vytvoriť ekonomické zázemie, určite by to mohlo pomáhať veľa rokov. Verím, že sa nám podarí nájsť talenty, ktoré nás budú reprezentovať aj na vrcholných súťažiach sezóny.

Bývate v Salt Lake City, živili ste sa ako tréner malých korčuliarov, neskôr v Toronte ste boli obchodným zástupcom s hudobninami. Čo vás živí dnes?

Stále korčuľovanie, hoci teraz začínam čím ďalej tým viac trénovať druhých. Robím okolo 30 vystúpení ročne, ale roky pribúdajú a už je to niekedy dosť náročné. Robím to však stále, pretože zatiaľ si svoj život bez vystúpení pred publikom neviem predstaviť. Nemám veľa času na vlastné tréningy, najviac času venujem svojim detským zverencom, chodím s nimi na preteky. V každom prípade na ľade zostanem. „Kraso“ mi dalo neskutočne veľa do života a rád by som niečo pre tento šport urobil.

Prezývku Jumping Joe získal oprávnene. 7 fotografií v galérii Prezývku Jumping Joe získal oprávnene. Autor fotografie: Archív Jozefa Sabovčíka

Prezývku Jumping Joe získal oprávnene.

Okrem toho ste nadaný aj na jazyky, hovoríte vraj piatimi. Poraďte, ako na ne?

Po poľsky a srbochorvátsky som už zabudol, lebo sa s nimi nestretávam, ale ostatné viem celkom dobre ☺. Od narodenia som rozprával po česky a slovensky, akoby to bol jeden jazyk, potom som sa pustil do angličtiny. V škole sa začala ruština a po nemecky som sa naučil vlastne z televízie. Všetky jazyky som sa naučil do dvadsiatky. Myslím, že teraz by to už bolo ťažšie.

Obidve vaše manželky boli krasokorčuliarky ako vy. Bol to osud, alebo nedostatok času zbaliť niečo iné?

Bol to určite osud. Čas si človek nájde vždy, ale svet profi korčuliara nie je úplne normálny. Hoci mi prvé manželstvo nevyšlo, považujem sa za šťastného človeka, pretože som našiel Jennifer, spolu máme malého Jožka a bez Blada by sme si život nevedeli predstaviť.

Blada máte s prvou ženou Tracy Weinmanovou. Čo nám o ňom poviete?

Má už 19 rokov, druhý rok chodí na University of Utah, kde študuje film a literatúru. Najprv pokukoval po biznise, ale ten ho po roku prestal baviť. Zatiaľ sa mu celkom darí v škole a popri nej chodí do práce na polovičný úväzok do obchodu s elektronikou. Okrem toho má rockovú skupinu Cherry Strip, kde spieva a hrá na gitare.

S manželkou Jennifer a mladším synom Jozefom. Ten hrá na bicích. S manželkou Jennifer a mladším synom Jozefom. Ten hrá na bicích. Autor fotografie: Archív Jozefa Sabovčíka

S manželkou Jennifer a mladším synom Jozefom. Ten hrá na bicích.

S druhou terajšou manželkou Jennifer Veriliovou máte zase osemročného Jozefa Jadena. Bude aspoň z neho krasokorčuliar?

Jožko začal podobne ako Blade korčuľovať, ale radšej sa pozerá, keď korčuľujem ja. Takže na ľad chodí asi raz do roka, keď sa stretne s chlapcami od Scotta Hamiltona. Chodí do tretej triedy základnej školy, zatiaľ nosí samé jednotky, baví ho hudba a dvakrát do týždňa cvičí na bicích, takže tento rok dostane pod stromček súpravu bicích. Inak je to normálny osemročný chlapec, rád sa hrá s legom, číta, maľuje, sem-tam pohnevá, ale sme naňho rovnako hrdí ako na Blada.

Najnovším koníčkom Sabovčíka je stolárčina. Písací stôl si „vystrúhal“ na mieru. 7 fotografií v galérii Najnovším koníčkom Sabovčíka je stolárčina. Písací stôl si „vystrúhal“ na mieru. Autor fotografie: Archív Jozefa Sabovčíka

Najnovším koníčkom Sabovčíka je stolárčina. Písací stôl si „vystrúhal“ na mieru.

Lásku k rockovej hudbe asi zdedili po vás, vy by ste vraj najradšej na metal tancovali, ale viete aj krásne maľovať. Čím nás ešte prekvapíte?

Hudba ma stále veľmi zaujíma a možno preto idú chlapci týmto smerom. Na maľovanie mám teraz veľmi málo času, ale chcel by som sa k nemu znova vrátiť. Teraz sa viac-menej zaoberám stolárčinou. Je veľmi prácna, ale neprekáža mi to. Aspoň som sa naučil trpezlivosti a výrobe funkčného nábytku. Sám som si vyrobil písací stôl na mieru. Trvalo mi to síce dosť dlho, ale aspoň mám to, čo som chcel, pretože taký by som v obchode určite nekúpil.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×