Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Nemé varovanie: Čo spôsobuje šelest na srdci?

26.11.2011 (32/2011) Šelest človeka síce nezabije, ale ani ho neposilní. Je len znamením, že sa v našom organizme čosi odohráva, varovným signálom.
Nemé varovanie: Čo spôsobuje šelest na srdci?
Každý šelest sa musí vyšetriť, príčina môže byť aj vážna.
Autor fotografie: Profimedia.sk

Šelest na srdci je jedna z tých diagnóz, o ktorej vieme všetci všetko, už sme o nej veľa počuli, ale stačí jediná kontrolná otázka a ukáže sa, že sme vedľa. Čo to tam „šelestí“? Je to nebezpečné, alebo si to netreba všímať, lebo to aj tak nakoniec prejde samo? A ako vôbec človek príde na to, že má šelest? Aj keby sme totiž akokoľvek zadržiavali dych, svoj šelest počuť nebudeme a skloniť si ucho na vlastnú hruď nedokážeme.

Čo vydáva onen zvuk, ktorý nazývame šelestom? To je už otázka pre MUDr. Jána Števlíka, zástupcu prednostu 5. internej kliniky LF UK z bratislavskej ružinovskej nemocnice.

Keď sa laminárne prúdenie krvi mení na turbulentné (vírivé), rozochvieva tkanivové štruktúry, čo sa v konečnom dôsledku prejaví ako zvuk, šelest. Znie to zrejme dosť odborne, takže jednoduché vysvetlenie: kým krv v tele prúdi bez prekážok, bez ťažkostí, prúdi rovnomerne. Ak jej však v ceste stojí nejaká prekážka, napríklad zúžená cieva alebo zmenená srdcová chlopňa, vznikne tu čosi ako vír, nuž a to vydáva ten zvuk. Šelesty teda môžu vznikať aj v tepnách, ale najčastejšie súvisia so srdcom.

Aký je to vlastne zvuk? Dá sa k niečomu prirovnať?

Môže to byť rôzny zvuk alebo, ak chcete, rôzne „šušťanie“. Niekedy drsné, inokedy jemné, akoby „fúkalo“. Môže sa zosilňovať, potom hneď zoslabovať a znova zosilňovať, môže byť rovnomerné alebo sa len zoslabovať... Jestvuje mnoho variantov, ale jedno majú spoločné – orientujú lekára pri stanovení prvotnej diagnózy. Podľa týchto zvukov a podľa toho, kde sú lokalizované počas srdcového cyklu, sa totiž dá predpokladať, kde a v čom je problém.

Dostali sme sa k fonendoskopu. Ak by sme sa mali riadiť podľa filmov so zdravotníckou tematikou, dobrý lekár by ho nikdy nemal skladať z krku... Okrem hada je to asi najznámejší symbol lekára.

Fonendoskop alebo stetoskop je veľmi stará pomôcka lekárov, vynašiel ho Francúz Laënnec, žiak Napoleonovho osobného lekára, v roku 1816, takže pomaly bude mať dvesto rokov. Samozrejme, to čo používame dnes, sa od toho pôvodného líši asi vo všetkom. Liečitelia mali spočiatku k dispozícii iba drevenú trubicu, ktorá sa stále zdokonaľovala. Dnes existujú okrem klasických i fonendoskopy, ktoré majú napríklad aj displej so zosilňovačom zvuku alebo ho dokážu tiež nahrať. Hoci lekárom pri diagnostike veľmi pomáhajú, našťastie už nie sú odkázaní iba na ne. Jedno je počuť zvuk a druhé správne ho vyhodnotiť a rozhodnúť, aký je závažný. Preto sa spoliehame aj na ďalšiu techniku, na echokardiografiu. Zjednodušene by sme mohli povedať, že pri tomto vyšetrení pomocou ultrazvuku sa detailne znázornia jednotlivé srdcové oddiely a štruktúry a vidíme aj to, ako fungujú.

 

MUDr. Ján Števlík, kardiológ 0 fotografie v galérii MUDr. Ján Števlík, kardiológ Autor fotografie: Ivan Pastor

MUDr. Ján Števlík, kardiológ

 

Čo spôsobuje šelest?

Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Poznáme takzvané šelesty organického pôvodu a súvisia s ochoreniami srdca, srdcových chlopní alebo priehradiek, čo sa navonok môže prejavovať aj šelestom. Ďalšou skupinou sú „funkčné šelesty“, teda tie, ktoré nie sú spôsobené chorobou samotného srdca, ale sú vyvolané rýchlejším prúdením krvi cez inak normálne chlopňové ústie. Tieto sa zvyknú vyskytovať napríklad pri ochoreniach štítnej žľazy alebo pri málokrvnosti, a ak sa vyrieši prvotná príčina, pominú. V niektorých prípadoch hovoríme o „nevýznamných šelestoch“ (akcidentálnych), ktoré vznikajú pri drobných sklerotických zmenách a nehrozí, že by mohli narušiť činnosť srdcových chlopní.

Deti zasa mávajú „falošné šelesty“ a vraví sa, že sa z nich dokážu zázračne uzdraviť. Sú to len bájky?

Až polovica detí do desať rokov máva nejaký šelest, ale tie sú našťastie väčšinou funkčné. Súvisia s hyperkinetickou (zrýchlenou) cirkuláciou krvi. Ako dieťa rastie, anatómia hrudníka sa mení, vegetatívne vplyvy na cirkuláciu sú menšie a šelest „zázračne“ zmizne. Keby mali organickú príčinu, žiadne zázračné uzdravenie by sa, žiaľ, neudialo.

Ako človek príde na to, že má šelest? O vysokom krvnom tlaku sa vraví, že je tichý zabijak. Hoci je šelest zvuk, tiež ho nemusíme „počuť“. Povedal by som, že je to „nemé varovanie“...

Keď má dakto veľmi intenzívny šelest, dá sa občas nahmatať

aj vlastnou rukou – cítiť ho ako chvenie na hrudníku, vír. Ale to už hovoríme o niečom, čo by sa nemalo stať. Šelest by mal zistiť lekár pri preventívnych prehliadkach, ak, samozrejme, človek na preventívne prehliadky chodí. Ak nie, časom pravdepodobne príde na to, že s ním čosi nie je v poriadku, a to ho napokon k tomu lekárovi privedie. Zistí napríklad, že vládze menej než jeho rovesníci, že sa rýchlejšie zadýcha, skôr sa unaví. Hovoríme o všeobecne známych príznakoch ťažkostí so srdcom. Ignorovať by sme ich rozhodne nemali.

Čím väčšia porucha, tým silnejší šelest? Platí to?

Ako choroba napreduje, môže sa meniť aj zvuk šelestu a jeho intenzita. Máme na to šesťstupňovú stupnicu, pri šestke sa dá počuť aj bez prístrojov, stačí si priložiť ucho k hrudi chorého. Niekedy však môže tichší šelest prezrádzať závažnejšie postihnutie ako šelest zvučnejší. Intenzita šelestu totiž závisí najmä od tlaku a nemusí súvisieť so závažnosťou klinického stavu pacienta.

 

Niektoré poškodenia srdcových chlopní vznikajú náhle. 0 fotografie v galérii Niektoré poškodenia srdcových chlopní vznikajú náhle. Autor fotografie: Ivan Pastor

Niektoré poškodenia srdcových chlopní vznikajú náhle.

 

Keď lekár pacientovi povie – máte šelest, je to dôvod, aby sa človek zľakol? Čaká ho kopu nepríjemných vyšetrení?

Určite to nie je dôvod na to, aby dakto prepadol panike. Pre absolútnu väčšinu pacientov to neznamená nič iné než to, že z času na čas budú musieť prísť na kontrolu k odborníkovi. Väčšinou im teda bezprostredne nič zlé nehrozí. Väčšina degeneratívnych ochorení chlopní sa vyvíja celé roky až desaťročia. Treba len sledovať, v akom sú štádiu a kedy prišiel čas, aby lekár zasiahol. Dnešná medicína sa riadi princípom dôkazov a my nemáme dôkaz o tom, že by predčasná náhrada „chorej“ chlopne pacientovi pomohla. Príklad? Ak by sme pacientovi vymenili napríklad chlopňu už v začiatočnom štádiu ochorenia, celý život by bol odkázaný na užívanie liekov napríklad na zníženie krvnej zrážanlivosti, čo by mu zmenilo kvalitu života. Všetko je vec dobrého načasovania. Niektoré poškodenia však môžu prísť náhle, povedzme pri infekčných zápalových ochoreniach chlopní, ktoré napredujú prudko a vyžadujú si rýchle operačné riešenie. V tejto súvislosti však treba povedať dobrú správu: rapídne ubudlo reumatickej horúčky spôsobenej streptokokovými infekciami, ktorú sprevádzal aj zápal srdcových chlopní. Antibiotiká urobili svoje. Na druhej strane pribúdajú degeneratívne zmeny chlopní najmä u šesťdesiatnikov a sedemdesiatnikov.

Čo teda človeka s diagnostikovaným šelestom čaká u lekára?

Kompletné kardiologické vyšetrenie vrátane EKG a echokardiografie (ultrazvukové vyšetrenie srdca) – nič bolestivé. Rozhodne nič také, pre čo by sa bolo treba lekárovi vyhýbať.

 


Ako pracuje srdce 0 fotografie v galérii Ako pracuje srdce Autor fotografie: Shutterstock Ako pracuje srdce

 

Srdce človeka sa delí na pravú a ľavú časť. Každá časť má predsieň a komoru. Okysličená krv z pľúc prichádza do ľavej predsiene (1), odtiaľ do ľavej komory (2), ktorá ju vypudí do tela (3). Telo si odoberie kyslík a živiny a krv bez kyslíka sa vracia do pravej predsiene (4), odtiaľ do pravej komory (5), tá ju vypudí do pľúc (6). V pľúcach naberie kyslík a opäť sa vracia do ľavej predsiene (1).

Srdce vytlačí krv do tela 60- až 80-krát za minútu, za 24 hodín je to 86 400-krát. Jedným sťahom vypustí do obehu asi 60 až 80 ml krvi. Pri námahe je to až 100- až 204-krát za minútu. Za jeden deň pretečie srdcom 10 000 litrov krvi. Krv normálne prechádza len medzi predsieňou a komorou. Medzi komorami nie je otvor ani u dieťaťa, ani u plodu počas vnútromaternicového vývinu.

Počas vnútromaternicového vývinu existuje medzi predsieňami otvor, ktorý umožňuje prúdenie krvi v srdci, pretože srdce plodu pracuje inak ako po narodení. Potom je tento otvor zbytočný, preto sa uzatvára. Ak sa neuzatvorí úplne, môže byť príčinou šelestu.



Kedy je u dieťaťa so šelestom podozrenie na vrodenú chybu srdca? Kedy je u dieťaťa so šelestom podozrenie na vrodenú chybu srdca? Autor fotografie: Shutterstock Kedy je u dieťaťa so šelestom podozrenie na vrodenú chybu srdca?

 

* ak je prítomné zrýchlené dýchanie

* ak má problémy s jedením, neprospieva

* ak mu modrajú pery a sliznice úst pri námahe

* ak sa zvýši potenie

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×